SWALLOW

Máloktorá mladá žena môže mať také šťastie v živote, ako Hunter. Je krásna, má úspešného a pohľadného manžela z bohatej rodiny, nikdy v živote nebude musieť riešiť existenčné problémy a navyše sa dozvie, že očakáva dieťa. Sterilita interiérov ich nového rodinného domu, neprirodzenosť dialógov vedených s rodičmi jej vyvoleného a nakoniec aj samotný čas trávený s mužom dávajú divákovi od začiatku poznať falošnosť tejto ilúzie.

Hunter sa v skutočnosti totiž necíti vôbec šťastná a naplnená akýmkoľvek spôsobom. Dôvody sa zdajú byť zrejmé, majetnícke sklony manžela, či povrchné vzťahy v rodine, kde záleží podľa všetkého iba na hromadení majetku a Hunter sa tak môže oprávnene cítiť iba ako prostriedok pre splodenie potomka do prominentnej rodiny. Swallow je však v tomto smere komplexnejší a celú vec ešte viac problematizuje istým nečakaným dejovým zvratom v polovici filmu a náhľadom do Hunterinej minulosti.

Swallow je psychologická dráma v tom najpuristickejšom zmysle slova. Hunter v podaní Haley Bennett sa vyskytuje takmer v každom zábere, sledujeme v rôznych typoch záberov jej reakcie na činy a slová okolia, častokrát sme svedkami dlhých nemých záberov, počas ktorých Hunter premýšľa a rozhoduje sa o ďalšom svojom kroku. Nedlho po úvode zisťujeme, že žena trpí istou psychickou poruchou a rada prehĺta predmety nie zrovna určené pre konzumáciu. Ide o symboliku prehĺtania problémov, hľadanie lásky v neživých objektoch?

Divák je tak položený pred otázku, čo túto poruchu v chovaní spôsobilo, spôsobuje, alebo či nejde skrátka iba o akési prekliatie spôsobené prírodou. Odpovedí sa síce dočkáme, ale našťastie nie príliš jednoznačných a tvorcovia nechávajú čo-to domyslieť aj v hlavách konzumentov filmu. Tí nemajú situáciu rozhodne uľahčenú, Swallow sa nijakým spôsobom nikomu nepodlieza, chce byť proste iba uveriteľnou psychologickou drámou napísanou akoby od uznávaného psychiatra a to aj za cenu absencie zábavnosti a tempa. Môže sa tak veľmi ľahko stať, že istá čas publika v polovici toto náročné dielo vypne.

Ak by sme použili metaforu z filmu, tak pre divákov očakávajúcich na základe synopse prvoplánovú explicitnú nechutnosť pôjde vskutku o zážitok pripomínajúci prehĺtanie batérií, náušníc, pripínačiek alebo sklenených guličiek. Pre tých premýšľajúcich možno dokonca o lahôdku ako torta na jednej oslave pred finále filmu. Tým „hlavným chodom“ pre milovníkov kvalitných hereckých výkonov je pochopiteľne Haley Bennett, bez akýchkoľvek pochybností vo svojej dosiaľ životnej úlohe.

Herečka, ktorá zrejme najviac doteraz na seba upútala pozornosť v psychologickom erotickom trileri Dievča vo vlaku sa doslova s postavou Hunter zžila a po čase uveríte tomu, že na plátne či obrazovke sledujete ženu skutočne trpiacu viacerými psychickými problémami a snažiacu sa o nájdenie východiska z bludného kruhu poškodzovania ako zo strany svojich „najbližších“, tak v neposlednom rade aj zo strany vlastnej poškodenej psychiky. Ostatné postavy sú viac menej jednorozmernými typmi, ktoré však presne zapadajú do potrieb scenáristu a režiséra, takže v tomto prípade rozhodne nejde o výčitku. Čiže rozhodne tu nie sú do počtu, ale sú poctivo napísanými a zahranými katalyzátormi deja.

Pokladanie otázok nad pôvodom fóbií a psychóz hlavnej hrdinky je možno tým najväčším kladom filmu, čo je vzhľadom na žáner určite veľká pochvala. Odpovede sa však hľadajú ťažšie, pričom Hunter to bude mať určite ešte ťažšie než divák. Situácia si navyše vyžaduje od hrdinky od istého zlomového momentu akciu, čo samozrejme vyvolá reakciu a tak ďalej. Zabudnite však na akciu v tom pravom slova zmysle, Swallow sa rozhodne nikam nezačne ponáhľať ani po hodine stopáže a pomerne šokujúce, ale logické finále prebehne doslova bez slov a v rýdzo komornom duchu.

Záverečné titulky „rolujú“ pred staticky zaberanou mizanscénou s viacerými prichádzajúcimi a odchádzajúcimi postavami, od ktorej ale neodtrhnete oči a možno tak trochu svojou štylistikou pripomína záver Hanekeho Utajeného. Akoby vás tvorcovia takýmto spôsobom ihneď vyzvali k tomu, aby ste nad filmom začali hlbšie premýšľať. No a ak by sme chceli porovnávať ďalej, tak atmosférou, obsadením neistej ženskej hrdinky žijúcej v iluzórnej bubline komfortu kapitalizmu a zameraním sa na výkon herečky v hlavnej úlohe určite pripomenie kultovú drámu Safe Todda Haynesa z roku 1995 s Juliane Moore v hlavnej úlohe.

Swallow (USA / Francúzsko, 2019, 94 min.)
Réžia: Carlo Mirabella-Davis. Scenár: Carlo Mirabella-Davis. Hrajú: Haley Bennett, Austin Stowell, Denis O'Hare