TOP 10: PULP NOIR 50

Bčkových noirov s brakovou (pulpovou) poetikou vzniklo „tony“. Po 40´s prehľade pokračujeme rokmi 50tymi, ktoré všeobecne priali B-produkciám. Vznikli ich desiatky až stovky a my pre vás selektujeme túto desiatku. Zopakujme si, čo sa skrýva za „béčkoidnou“ esenciou: je to triviálny príbeh s naivne milými nápadmi, podradní či neznámi herci, braková estetika v zmysle „z núdze cnosť“ a nízkorozpočtová produkcia s mottom „z minima maximum“. A niektorým týmto zoznamom možno zodpovieme aj otázku, prečo Tarantino pomenoval svoj kult práve Pulp Fiction (1).

V tomto prehľade tak nenájdete hlavných mužov filmu noir – cynického džentlmena Humphreyho Bogarta ani ironického neotesanca Roberta Mitchuma. Priestor dostávajú u nás menej známe, drsné tváre noirovej ulice: John Ireland, Charles McGraw, John Payne či Mark Stevens.

Gun Crazy (1950)

Posadnutosť zbraňami, zločinom... a ženou. Kým svoju posadnutosť zbraňami ako-tak ukočíroval, rozhodne už neušoféroval divokú posadnutosť ňou: svojou prvou láskou, nekonečne posadnutou zločinom. Svižné a úderné od začiatku do konca. Hmatateľná vášeň a tiesnivosť, ktorú podčiarkuje na tú dobu naozaj dynamická kamera s neobvyklými rakurzami a nápaditou mizanscénou. Milenci na úteku neboli vo filme noir nikdy viac sexi a tragickejší. O scenár sa postaral „blacklistový“ Dalton Trumbo, ktorý adaptoval krátky príbeh MacKinlaya Kantora zo The Saturday Evening Post. Kultový B-titul Josepha H. Lewisa tu bol dávno pred Bonnie a Clyde (1967) či Godardovým Na konci s dychom (1960).

IMDb: 10.800

Snímku budete mať možnosť vidieť v sobotu 22.8. pod názvom Blázni do zbraní na křivoklátskom hradnom nádvorí v rámci NFF 2020.

Fat Man (1951) 

William Castle (2) podľa Dashiella Hammetta (3). Medzi noiristami sa hovorí, že „priemerný noir, stále dobrý noir“. Toto je možno „len“ lepší priemer, avšak s mnohými ozvláštneniami. Tým kľúčovým je žáner spestrujúca postava súkromného detektíva – „tlouštíka“ a amatérskeho kuchára (a nečakaného tanečníka), ktorý vyšetruje vraždu zubára. Príbeh dynamizujú tradičné retrospektívy (dočkáme sa aj flashbacku vo flashbacku), z každej však máte pocit, že prináša niečo, čo sa bežne v noiri nevidí. Napokon tu máme finále v cirkuse, v prostredí ktoré noiru prekvapivo sedí (len si spomeňte na scény z Nightmare Alley, 1947).

IMDb: 320

The Scarf (1951)

Stratený B-poklad! Ukážkový noirový hrdina – tulák na úteku s amnéziou a obvinením z vraždy, svojská barová femme fatale, vtipné vedľajšie figúrky, nápaditá noirová kamera a atmosféra neopozeraného prostredia Mohavskej púšte a arizonského lokálu. To sú dôvody, prečo noiristi musia vidieť túto chuťovku od Ewalda Andrého Duponta (Varieté, Piccadilly), pre ktorého ide o prvý film po 12 ročnej prestávke. Herečka Mercedes McCambridge pripomenie Veru z B-klasiky Detour: je suverénna a emancipovaná, chodí stopom a aj keď pôsobí ako „tretia cenová“ skupina, stále má osobnosť. 

IMDb: 370

Narrow Margin (1952)

Detektív Brown musí so svojim parťákom transportovať z Chicaga do LA korunnú svedkyňu – vdovu po vplyvnom mafiánovi. Škoda, že zápletka a zvrat stoja na málo pravdepodobnom predpoklade (SPOILER: gangstri nevedia ako vyzerá človek, po ktorom idú... KONIEC). Svižnú vlakovú jednohubku ťahá dopredu príjemná minutáž, drsný Charles McGraw (v baloniaku a s cigaretou v ústach vyzerá naozaj cool) a svižná kamera v úzkych priestoroch vlaku pracujúca s dvojitým rámovaním a odrazovými plochami. Popri neustálom napätí na minimálnom priestore sa nájde čas aj pre humor a fyzickú akciu (poteší kopanec do kamery).

IMDb: 6.650

Wicked Woman (1953)

Nezávislé Bčko, pekne orámované s príchodom a odchodom dopravného prostriedku. Z autobusu vystupuje vyštafírovaná blondína bez peňazí, zapaľuje si cigaretu a vám je jasné, že hľadá mužskú obeť, aby si vylepšila situáciu. Klišé – ale takto to mám radi! Beverly Michaels je ako femme fatale nielen pekná tvárička, ale vie byť aj rázna. Zamestná sa ako čašníčka a omotá si okolo prosta majiteľa baru a kujú pykle, ako sa zbaviť jeho manželky. Okrem tohto trojuholníku musíme spomenúť aj postavu úlisného, hyenistického suseda (skvelý Percy Helton). Škoda, že popri brakovom námete nebol aj vizuál trochu pulpovejší: tvorcovia si vystačili s dvoma kulisami (bar a hrdinkin prenajatý byt), ale na druhej strane potešili časté fetišistické detaily na lodičky s vysokými podpätkami.

IMDb: 480

99 River Street (1953)

Typovo presne obsadený John Payne hrá Ernieho, konštantne nabrúseného taxikára a bývalého boxera prenasledovaného pokašlanou kariérou. Keď je svedkom toho, ako ho manželka podvádza, rozhodne sa so všetkým seknúť a odísť z mesta. Medzitým je však jeho žena nájdená mŕtva a podozrenie padá práve na neho... Dynamicky vyrozprávaná snímka vyniká vysokou mierou násilia, zaujímavými uhlami kamery a scénami, ktoré sú pre noir ozvláštnením (skúška v divadle). Navyše, herečka Evelyn Keyes dáva dráždivé kreácie hodné štýlových titulkov pulpových magazínov. Nízkorozpočtový nezávislý noir je jedným z najlepších kúskov z noirovej tvorby na tú dobu progresívneho Phila Karlsona, ktorý v 50tych rokoch nakrútil až 8 úderných noirov.

IMDb: 2.400

The Other Woman (1954)

Český rodák Hugo Haas nakrútil v 50tych rokoch v USA skupinu „lacných“ melodramatických B noirov (4) o mužoch v stredných rokoch, ktorým sa stane osudné stretnutie s výrazne mladšou femme fatale (Beverly Michaels a Cleo Moore). Toto je spolu so známejším kúskom Pickup (1951) najvydarenejší z nich. Haasovi zároveň prischla povesť tvorcu brakových variácií klasiky Poštár vždy zvoní dvakrát (1946).

V tomto prípade ide o príbeh starnúceho filmového režiséra (samotný Haas), ktorý z nakrúcania vyhodí ašpirujúcu herečku. Keď sa ukáže, že táto pekná tvárička nie je schopná predniesť ani tri vety, vymení ju za neherečku – svoju manželku. Dotknutá Sherry si zaumieni, že sa režisérovi pomstí a použije na to svoje ženské zbrane: zvádzanie, pozvanie na drink, priotrávenie, vydieranie... Bčko s klasickým noirovým námetom vylepšuje pekná noirová kamera, ozvláštňuje ho filmové prostredie a v rámci Haasovej tvorby je výnimočné autobiografickým kontextom a záverečnou sebairóniou.

IMDb: 160

Shield for Murder (1954)

Svižné a úderné od začiatku do konca! Skorumpovaný detektív Barney Nolan zabije bookmakera, okradne ho o 25.000 $ a zamaskuje to ako nehodu pri zatýkaní. Ihneď v úvode sme vrhnutí do deja: vidíme spomínaný spúšťač udalostí a potom štýlovo prichádza policajná siréna a s ňou otváracie titulky. Zabudnutý policajný noir pripomenie 50tkové klasiky ako Where the Sidewalk Ends (1950) či The Big Heat (1953). Hard-boiledový Nolan (Edmond O´Brien, ktorému to sadlo parádne) však rozhodne nie je sympatický drsňák na ceste osobnej vendety (Glenn Ford) ani morálne nejednoznačný predstaviteľ zákona (Dana Andrews). Je to jeden nechutný, špinavý policajt, blížiaci sa svojou prehnitosťou Wellesovmu Hankovi Quinlanovi (Touch of Evil, 1958). Skvelý príspevok do podkategórie „bad cop“ noirov. Podľa románu Williama P. McGiverna (5).

IMDb: 980

Cry Vengeance (1954)

Priamočiara cesta pomsty, kde nie je jedna scéna navyše. Ex-policajt vychádza po 3 rokoch z väzenia a jeho doslova prvé kroky vedú do záložne, kde si zaobstará zbraň. Musí pomstiť vyvraždenie rodiny a krivé obvinenie. Boss, ktorý za tým celým stojí, teraz žije pod iným menom na Aljaške. Pre fanúšikov Langovej A-čkovej klasiky The Big Heat (1953) priam povinnosť. Režírujúci herec Mark „I Never Forget“ Stevens prináša celú plejádu mikro-momentov, ktoré si užijú milovníci brakového noiru: blikajúci neón, cigaretový dym víriaci pri lampe, zjazvená tvár a práca so zrkadlom, zostrelenie klobúka namiesto hlavy, mávnutie ako signál barmanovi k trojitému burbónu a drsné hlášky („Je iba jeden dôvod, prečo ešte stojíš na nohách. Jeho chcem viac!“). Hard-boiledovému Stevensovi herecky sekunduje úlisný zloduch – albín Roxey. Pulpová chuťovka!

IMDb: 420

Kiss Me Deadly (1955)

Bezškrupulózny Mike Hammer naberie stopárku a prebudí sa v nemocnici. Pátranie začína. Účasť tohto titulu možno niekoho prekvapí, nakoľko je to kultová klasika s A vizuálom, avšak je tu potrebné podotknúť pár faktov: keď bol noirový cyklus na vrchole, mutoval a pomaly už končil, Robert Aldrich ešte len začínal (napr. ako asistent režiséra Josepha Loseyho pri noiri Lupič, 1951);  túto čiernu vec nakrútil cez nezávislú produkčnú spoločnosť Parklane Pictures a Ralph Meeker (6) sa pred tým v hlavnej úlohe objavil len v jednom filme. K nálepke „pulp“ ho jednoznačne zaradzuje braková predloha Mickeyho Spillanea, MacGuffin v podobe záhadnej skrinky akoby z iného žánru (7) a hra s presahmi: vyššie umenie (romantická poézia, klasická hudba, opera, balet, odkazy na mytológiu) je tu v kontraste s tým nižším, brakovým (Hammerov drzý úškrn a sadistické spôsoby, oplzlo prítulné femmes fatales). Celý tento kokteil je ochutený o paranoidnú až mysterióznu atmosféru a kamerové hrátky s uhlami a hĺbkou záberu.

IMDb: 17.580

Ďalej odporúčame:

Black Hand (1950), IMDb: 710

Quicksand (1950), IMDb: 1.880

Woman on the Run (1950), IMDb: 2.600

Loan Shark (1952), IMDb: 350

Dangerous Crossing (1953), IMDb: 1.610

Cry of the Hunted (1953), IMDb: 240

Killer´s Kiss (1955), IMDb: 20.240

The Big Combo (1955), IMDb: 6.270

The Big Blaff (1955), IMDb: 380

Nightfall (1956), IMDb: 3.040

(1) Samotný názov PULP FICTION je poctou brakovej literatúre publikovanej v pulpových paperbackových magazínoch s prevažne „lacnými“ detektívnymi, ale aj inými príbehmi. Pôvodný pracovný názov druhej tarantinovky bol odkazom na najznámejší z nich – Black Mask.

(2) Castle je studňou Bčkových noirov. Ďalej od neho odporúčame aj: When Strangers Marry (1944), Johnny Stool Pigeon, Undertow (oba 1949) či The Hollywood Story (1951) z prostredia filmu. Pripomeňme, že ešte pred týmito kúskami sa postaral o rovnú polovicu B-filmov z 8-dielnej, noirovo ladenej série o Whistlerovi (1944-1948).

(3) Spolu s Raymondom Chandlerom, Jamesom M. Cainom či Cornellom Woolrichom popredný predstaviteľ americkej drsnej detektívnej školy. Hammett začínal kariéru publikovaním práve v pulpovom magazíne Black Mask.

(4) Z exilovej tvorby českého rodáka Huga Haasa ďalej musíme spomenúť trojicu Strange Fascination (1952), Bait (1954) a Hit and Run (1957). Vo všetkých si zahrala režisérova stálica – blonďavá Cleo Moore, ktorá s Haasom nakrútila celkovo 7 kúskov.

(5) Podľa jeho kníh vznikli aj ďalšie filmy noir: Rogue Cop (1954), Hell on Frisco Bay (1955) a Odds Against Tomorrow (1959), ktorý sa považuje za „skutočne posledný noir“.

(6) Za zmienku stojí jeho vedľajšia postava podivínskeho burana v B-noiri Jeopardy (1953), kde s ním zažila dusné chvíle hviezdna Barbara Stanwyck.

(7) V knižnej predlohe sú obsahom kufríka drogy, ale vo filmovej adaptácii ich nahradil rádioaktívny obsah typický pre paranoju 50tych rokov (tzv. "great whatsit"), čo sa ukázalo ako geniálny scenáristický ťah. Kufrík inšpiroval Tarantina pri jeho MacGuffine v spomínanom Pulp Fiction.