ŽENSKÁ POMSTA

Dušan Rapoš sa nám po šesťdesiatke nejako roztočil a zatiaľ čo medzi rokmi 1997 a 2016 natočil dva filmy, za posledné štyri roky dokončil rovno tri. Je fascinujúce sledovať ako skáče medzi žánrami: po hudobnom filme Muzzikanti a rozprávke Keď draka bolí hlava si to namieril do žánru ženskej komédie. A hoci sa hovorí, že je ťažšie točiť komédie ako drámy (u našich českých susedov to nemusí vždy platiť), tento film dokáže z jeho poslednej tvorby skórovať najviac bodov. A nie je to dané iba tým, že si jasne nastavujete očakávania vopred kvôli žánru, ktorý toho veľa pestrého nepriniesol.

Dejový nástrel je jasný od prvých minút: vo vtipnej sekvencii sa k psychoterapeutovi (hrá ho celkom dobre Jakub Kohák) dostali tri dámy, ktorých spoločným menovateľom sú nevery manželov. Každá má za sebou iné zistenia alebo patálie, čo vydá na osvedčenú metódu rozprávania a flashbackov ukazujúcich, kedy sa ktorý hajzel voči dáme previnil. A potom by mala nastúpiť terapia, no zvrhne sa na očakávanú titulnú ženskú pomstu, ktorá spočíva v príprave rozličných pascí na netušiacich mužov. A to je vlastne všetko – ale kvôli prešpekulovanému deju sem neprídete.

Pri jasnom rozdelení Ženskej pomsty musím konštatovať, že prvá je lepšia. Scény, keď sa postupne dozvedáme formy nevery sú relatívne šikovne natočené a najmä ešte spoznávame dámy i pánov v ich civilnom živote. Vďaka povolaniam mužov je ľahké pochopiť ich náklonnosť klamať (šéf firmy, herec a politik), tak prečo by si nešuchli s mladšou fešandou, keď doma je to nejako stabilizované. Trio dám sa vysporadúva so vzniknutou situáciou rôzne – dve sú poriadne nabrúsené a je potrebné strhnúť aj tretiu (Jana Paulová hrá skôr takú nesmelú pujku, ktorá sa musí prejaviť). Eva Vejmělková hrá akoby strojkyňu zlých plánov a najťažšie nesie situáciu – zatiaľ čo Mahulena Bočanová vďaka novinárskej profesii je na nejeden podraz zvyknutá. Približne 45 minút potrebujeme na zistenie situácie v každom vzťahu a potom sa môže rozbehnúť titulná pomsta.

Škoda, že tam sa už viac tlačí na pílu a niektoré scény začínajú byť pomerne silené. Zatiaľ čo ukážky nevery ešte dokázali byť relatívne vtipné, prípadne nebodaj zabŕdli do vážnej roviny, pri snahe ísť do roviny pomsty je cítiť snaha mať vo filme akosi všetko. Uprostred filmu sa odohrá zbytočná scéna, keď sa tri dámy zhúlia a začínajú chystať plány – je to prepálený moment, kedy sa objavia náznaky nudy a tie sa začínajú objavovať do konca čoraz častejšie (pozerám sa na hodinky každých 15 minút).

Na jednej strane sú počas pomsty dobre využité vlastnosti hrdiniek a ich profesie, ktoré sa montujú do iných epizód – napríklad prekladateľka a čínsky biznis sa dajú vhodne spojiť. Alebo novinárska rola Mahuleny. Na druhej strane sú náhody, prosté vtipy a napríklad scény ničenia majetku sú zdĺhavé. Za to vtip s partiou robošov a drahými oblekmi je celkom dobrý. Premenlivosť je určite lepšia ako totálna nuda z iných filmov režiséra, takže vďaka za to, že v tomto žánri vyťahuje aj otrepané scény, ktoré tu držia lepšie pokope ako posledná tretina Muzzikantov, kde ste skutočne netušili, čo ešte môže prísť.

Keďže české ženské komédie vznikajú ako na bežiacom páse, Ženská pomsta nemá taký problém sa medzi ne zaradiť. Latka je nastavená pomerne nízko, takže tri naštvané ženy a tri jasné mužské obete sa dajú dobre kombinovať. Všetko je jasné vopred a máločo vás prekvapí, ale ono to do seba zapadne a netrvá to zbytočne dlho. Iste, lepší scenár by vytĺkol aj z tejto premisy máličko lepší film, ale v tom žánri sa už toho veľa vymyslieť nedá.

Ženská pomsta ide pekne do radu za tuctom ďalších českých ženských komédií. Ale prekvapivé je, že tím okolo Dušana Rapoša nakoniec zlepil instantný pozerateľný film. Diváčkam sa bude pár scén páčiť, i keď by si zaslúžili lepší celok.

Ženská pomsta (ČR, 2020, 88 min.)
Réžia: Dušan Rapoš. Scenár: Dušan Rapoš, Eva Vejmělková. Hrajú: Mahulena Bočanová,Eva Vejmělková,Jana Paulová,Robert Jašków,Miroslav Etzler,Petr Rychlý a ďalší ...