ŽABY BEZ JAZYKA

Slovenská režisérka Mira Fornay prichádza do slovenských kín so svojim tretím celovečerným filmom s názvom Žaby bez jazyka. Na poli celovečernej kinematografie debutovala v roku 2009 Líštičkami, kde riešila moderné vzťahy súčasnej generácie a zároveň tematizovala vzťah obyvateľov Slovenska k európskym krajinám (tu konkrétne Írska), kam všetci tak radi chodíme buď za prácou, alebo na dovolenky. Kritika ani divácka obec neboli príliš nadšené.

Druhý film Môj pes Killer už bol takpovediac skutočnou festivalovou „bombou“. Niet sa čo čudovať, v hlavnej úlohe sme mali mladíka- neonacistu a sledovali sme v moderne poňatom kamerovom snímaní jeho osudy vo svojom bydlisku a v jeho okolí. S trochou objektivity odhliadnuc od populárnej témy ako stvorenej pre medzinárodné festivaly, tu však nájdeme viacero formálnych nedostatkov, od slabo snímaného zvuku až po samotnú dramaturgiu diela, ktoré sa končí v podstate v tom najlepšom.

Žaby bez jazyka pôsobia oproti svojim predchodcom ako dielo omnoho vyzretejšej režisérky. Stále je to však Fornay a je mi radosťou konštatovať, že sa do tretice skutočne našla a ponúka náročnému divákovi presne to, kvôli čomu sa chystá do klubového kina na medzinárodné diela uznávaných režisérov.

Popisovať dej naratívneho experimentu s názvom Žaby bez jazyka nemá príliš zmysel, pretože z krátkeho popisu by si nikto neurobil ani minimálnu predstavu toho, ako film vo svojich jednotlivých častiach, ale ani celku, vyzerá. Žaby bez jazyka začínajú takmer až dadaistickou scénou, kedy sa chce muž po tridsiatke dostať do záhrady istej starej pani, aby skontroloval deti. Stará žena však nemá od svojej brány kľúč a požiada Jaroslava o súhlas svojej manželky. To však nebude vôbec jednoduché, pretože žena pracujúca na miestnej polícii by chcela získať byt svojej svokry. Nakoniec sa však ukáže, že ešte tvrdším orieškom bude posledná požiadavka, a to, aby Jaroslavov otec navaril obed.

Sú Žaby bez jazyka podľa tohto popisu čiernou komédiou, alebo sociálnou drámou, či niečím surreálnym v štýle Monty Python? Svojim spôsobom všetkým v jednom, alebo aj vôbec ničím, Fornay sa totiž hrá na vlastnom piesočku a prináša do našich vôd doslova netradičný naratívny puzzle mindfuck, aký sme tu snáď nikdy ani nemali. Samozrejme, na svetových festivaloch by poroty asi nehovorili o revolúcii v kinematografii, my ale v kontexte slovenskej či českej tvorby máme právo na nadšenie.

V čom teda tkvie kúzlo snímky? Už aj tak absurdný dej sa po necelej polhodinke prekvapivo končí, aby sa opäť reštartoval a Jaroslav hľadal iné riešenie načrtnutého hlavolamu. A tak stále dokola. Nejde však o slovenskú verziu kultovej nemeckej Loly, ktorá beží o život, divák nie je vôbec informovaný o prechodoch medzi „reštartami“ deja a situáciu, v dobrom, komplikuje aj množstvo postáv a zdanlivo náhodne sa opakujúcich situácií. Popri dešifrovaniu samotnej kauzality musí vnímavý divák už „za behu“ premýšľať aj nad viacerými obrazovými a slovnými metaforami, inak hrozí, že stratí niť a v takom prípade už nebude mať šancu ju znova nájsť.

Druhá polovica snímky sa mierne upokojí, zastaví sa na dlhšie v konkrétnych prostrediach, ale napriek tomu divákovi nič nezjednoduší. Práve naopak, ten začne premýšľať nad nejasnou identitou dôležitých postáv, aby nakoniec našiel kľúč k pochopeniu Fornayovej zámeru. Mimochodom záberovanie, rozloženie postáv v mizanscéne a nakoniec aj jej netradičný obsah dajú spomenúť na tvorbu Roya Anderssona. 

Komplikovanosť zápletky aj samotnej naratívnej formy môže ale znamenať aj výrazné mínus pre väčšinové publikum. Tým nemáme na mysli tzv. „popkornového“ diváka, ale dá sa predpokladať, že Žaby bez jazyka sa nestretnú so všeobecným nadšením prijatím ani u klubového publika. 

Za prvé sa režisérka vydala na neprebádané územie, na ktorom mimochodom výrazne uspela, a tak jej priaznivci očakávajúci priamočiarosť slovenských sociálnych drám môžu ostať značne zmätení. Za druhé sa tu nájdu aj objektívnejšie chyby, ako napríklad nie príliš presvedčivé repliky predkladané vedľajšími postavami, kde sa mohlo skúsiť zopakovať niektoré scény pred kamerou viackrát a výsledok mohol byť presvedčivejší. Taktiež druhá polovica nemá taký spád ako úvodná hodina, to je ale skôr námetom na diskusiu a možno aj otázkou vkusu.

Každopádne plusy snímky jednoznačne prevažujú. Dajte Žabám bez jazyka šancu, najmä ak vás zaujímajú slovenskí tvorcovia, ktorí sa neboja skúšať nové postupy a nedržia sa donekonečna populárnej sociálno-kritickej mustry. Mimo predpremiér sa film dostane do distribúcie počas budúceho roka.

Žaby bez jazyka (ČR / SR, 2019, 116 min.)
Réžia: Mira Fornay. Scenár: Mira Fornay. Hrajú: Jazmína Cigánková, Petra Fornayová, Jaroslav Plesl, Regina Rázlová ...