POLNOČNÉ NEBO

Námet na Polnočné nebo nie je márny. Niekde za polárnym kruhom žije vedec, ktorý sa snaží varovať vesmírnu posádku vracajúcu sa z misie planéty Jupiter. Na Zemi sa totiž pred niekoľkými týždňami stala nepopísaná katastrofa a návrat nemá zmysel. 

Zopakujem, myšlienka je výborná a dalo by sa s ňou vynikajúco pracovať. Dáva veľké možnosti a so zatajeným dychom chcete vedieť všetko podstatné: prečo je vedec za polárnym kruhom? Čo sa na Zemi stalo? Ako rýchlo trvá dostať sa v roku 2049 z Jupitera späť na Zem? Čo našli na tom mesiaci? Je šanca poslať do vesmíru niekoho iného? Alebo bude mať film absolútny koniec v tom, že naspäť sa ísť nedá a všetci zomrú bez ohľadu na miesto, na stanici dole alebo v rakete hore?

A George Clooney išiel do tohto projektu pokrovým žargónom all-in. Hrá hlavnú úlohu vedca, režíruje a chopil sa aj produkcie. Jedinú vec, ktorú tentokrát vynechal je post scenáristu a možno to je fatálna chyba. Nechce sa vám veriť, že by sa adaptovala blbá kniha, ale skôr by ste súhlasili s tým, že chlapík píšuci najmä lacné horory, neuchopil dielo správnym smerom.

Polnočné nebo má dve línie. „Spodná“ na Arktíde ponúka postavu Clooneyho, ktorý ako jediný ostane na stanici s vážnou chorobou. Po čase objaví aj malé dievča, ktoré veľa nehovorí. Keď nájde jedinú aktívnu misiu, potrebuje sa presunúť na inú stanicu, aby mal lepší signál a to obnáša náročný pochod v nehostinnej krajine. Aj s dievčaťom. Víchrice, zradné pasáže a jeho neustála potreba meniť si krv ich pochod znepríjemňujú.

George Clooney je spočiatku takmer neviditeľný, chradnúci muž, ale symbióza so sprievodkyňou ho posúva do lepšej roviny. Po odchode z observatória má čo hrať, pri mĺkvej scéne vo vraku lietadla i vybraných dialógoch. Spodná línia sa chce podobať na The Revenant (aha, Mark L. Smith sa podieľal na jeho scenári = zjavná inšpirácia), ale chýba drsný boj o prežitie, okolité reálie a nie vždy sa na vás prenáša chlad Arktídy. Iñárritu vás dokázal ovaliť v prírode studeným potokom, surovými chvíľami, ale tu máte stále pocit, že napokon dobre bude...

Vesmírna / vrchná línia sa nie a nie rozbehnúť. Najprv sa k nej teleportujeme cez fotku posádky, aby sme bez bližšieho popisu spoznali piatich členov. Vedúci misie (Daniel Oyelowo) je slabý líder, bez konfliktov. Prekvapivo tehotná Sully (môžete tipovať s kým) chce nadviazať komunikáciu so Zemou. Ostáva pilot, špecialista a ešte jedna žena. Nehovorím, že každé sci-fi musí ukázať CV každej postavy, ale takú nudnú a nepopísanú posádku by ste hľadali dlho. Navyše prvú hodinu ani nemajú čo hrať, iba si letia vesmírom. Druhá im umelo tvorí prekážky: sú v zóne dosahu a vypadne im signál. Prejdú cez asteroidy, aby museli ísť opravovať loď.

Von pošlú tehotnú a druhú ženu s obrovskou trémou (ide o tzv. kompozičnú motiváciu, kedy príbeh a konanie postáv nedáva kontextový racionálny zmysel, cieľom je len plánovaný scenáristický postup). A aby to nebolo málo, pustia si pesničku od Neila Diamonda v čase, keď sa treba naplno sústrediť a makať. To už nie je iba kópia Gravitácie, ale výsledok slabej réžie, ktorá Clooneymu skrátka ušla. Kým sa na seba sústredí na Zemi, dá sa zniesť, ale vesmírna línia je zúfalá. Cuarón či Nolan sa musia rehotať od smiechu s vedrami popcornu, ich filmy sú absolútne neporovnateľné. Nehovoriac o tom, že vesmírne scény vyzerajú lacno a bez nápadov. Symbióza či charizma hercov je prakticky nulová. Ľutujem nevýraznú Felicity Jones a pánske trio nemá čo hrať.

Už keď si myslíte, že film mieša iba Gravitáciu a Revenanta, zistíte, že obsahuje podivné flashbacky. Mladý vedec v nich objavuje nové možnosti a stretáva blondínku, neskôr spolu žijú alebo na seba narazia. Mali by mať spojitosť s postavami a môžete ju tipovať. Momenty sčasti pripomínajú Arrival, ale zatiaľ čo tam ich vkladanie bolo šikovne vymyslené a dalo zmysel, tu prekvapia, ako strašne málo naznačia. Na druhej strane si môžete z nich zobrať aspoň indície a tipovať akú pointu nám film chce servírovať. Keďže sa v ňom deje málo, zrejme vám vyjdú viaceré odhady ako mne. Nie som si istý, či je vďaka nim o toľko lepší – smelo však môžem povedať, že po ich rozlúsknutí nezíska film na druhé pozeranie žiadny dodatočný potenciál.

Obsahová stránka je rozpačitá po celý čas, a výhrady smerujú aj k formálnej. Na film za 100 miliónov nevyzerá – scény z Arktídy vyzerajú lepšie, avšak sekvencia s prebáraním ľadu veľmi nedáva zmysel. A vesmírne zábery sú prekvapivo lacné a nedotiahnuté: či interiéry vesmírnej lode alebo exteriéry s pásmami asteroidov či zábery na putujúcu loď. Neraz sa ukáže dobrý záber kamery, ale inak márna snaha. Len Alexandre Desplat sa snaží vkladať citlivú hudbu a vychádza ako víťaz s potenciálnymi nominácie na filmové ceny.

Avšak tá pachuť, že 100-miliónový film Netflixu vyzerá horšie ako iná produkcia tu ostáva. Vlaňajšia Ad Astra je doslova iná liga a pamätný film po všetkých stránkach. Polnočné nebo tiež mieša sci-fi so súkromnou drámou, a vyzerá oveľa lacnejšie. George Clooney mal dobrý úmysel, no fantastickú ideu do kvalitného celku nedotiahol. Naopak, je to kópia všetkých iných filmov, dvojica línii (a flashbacky) mu neladí a výsledné pointy pôsobia skôr úsmevne ako satisfakcia po 118 minútach. Škoda!

PS – V čase písania recenzie je na Netflixe č.1 - Polnočné nebo a č.2 - 3Bobule. V českej vinici je určite menšia nuda, ako vo vesmíre ... , keď už máte zaplatené to predplatné.

The Midnight Sky (USA, 2020, 118 min.)
Réžia: George Clooney. Scenár: Lily Brooks-Dalton, Mark L. Smith. Hrajú: George Clooney, Felicity Jones, David Oyelowo, Caoilinn Springall, Kyle Chandler, Demián Bichir, Tiffany Boone, Sophie Rundle ...