KRAJINA VE STÍNU

Zločiny komunistickej strany Československa z päťdesiatych rokov minulého storočia patrili dlhšiu dobu medzi tabu z hľadiska záujmu filmárov o hranú rekonštrukciu zásadných udalostí našich (rozumej československých) povojnových dejín. To sa v posledných rokoch našťastie pomaly mení. V roku 2012 nakrútil napínavý thriller s názvom Ve stínu David Ondríček s medzinárodným obsadením (Sebastian Koch), a takisto vo svete známu herečku sme videli aj v súdnej dráme Milada Davida Mrnku z roku 2017 (Ayelet Zurer). Filmy sa zaoberali neslávnymi politickými procesmi, ktoré neraz skončili rozsudkom smrti.

Film Bohdana Slámu Krajina ve stínu síce nemapuje tieto procesy, ale zaoberá sa nespravodlivosťou zo strany komunistickej strany pri vysporiadavaní sa s udalosťami druhej svetovej vojny tesne po jej skončení, ale aj neskôr, na českom pohraničnom území. Aj preto sujet obsahuje pomerne dlhší časový úsek, sledujeme osudy ľudí na českom vidieku od roku 1939 až po obdobie hlboko zakoreneného socialistického režimu. No a opäť výsledok nie je úplne presvedčivý.

Krajina ve stínu viac zapadá do škatuľky historických drám odohrávajúcich sa na dedine či v malomeste a zároveň reflektujúcich istú formu násilia a vytvárajúcich mozaiku vzťahov na základe väčšieho množstva postáv. Vďaka čiernobielemu snímaniu sa najviac vynára asociácia s Hanekeho Bielou stuhou, ďalej s opusmi Bélu Tara Werckmeisterove harmónie, ale aj „maratónom“ Satanské tango. Zoštátňovanie pôdy a majetku zase české klasiky typu Všichni dobří rodáci.

Prvú polovicu snímky sledujeme postavy reagujúce na zmeny pomerov počas druhej svetovej vojny, kedy bolo výhodnejšie priznať nemecké občianstvo, prípadne sa k nemu prihlásiť, i keď ste boli Čech alebo Žid. Dovtedy relatívne normálne vzťahy medzi občanmi začínali dostávať prvé trhliny, k slovu sa dostávali pojmy, ako kolaborácia, vlastizrada alebo arizácia. Nie každý prežije celé obdobie týchto ťažkých šiestich rokov na jednom mieste, čo ale bola rozhodne lepšia alternatíva ako sa dostať do koncentračného tábora na základe pôvodu alebo nesprávneho politického presvedčenia.

Druhá polovica snímky sa zaoberá následkami vojny, kde sa situácia otáča o stoosemdesiat stupňov a postavy a divák sú konfrontovaní s otázkami kolektívnej viny, hrdelnej pomsty alebo len potreby vykonávania spravodlivosti na základe faktov a dôkazov, rozumej pomocou zdravého rozumu. Ten bol ale v povojnovej dobe neznámy pojem.

Je nepochybne chvályhodné, že režisér doposiaľ skôr menších sociálnych drám Bohdan Sláma (Štěstí, Divoké včely) a scenárista Ivan Arsenjev sa pustili do témy odsunu nemeckých občanov z pohraničného územia, respektíve k pohľadu na kruté zaobchádzanie s nevinnými nemeckými civilistami, tesne po skončení druhej svetovej vojny. Ide o dosiaľ hranou tvorbou nie príliš zmapované územie a Krajina ve stínu tak v sebe obsahuje viacero dôležitých historických informácií, aké sa možno doposiaľ nedostali do radaru dnešnej mládeže.

Na druhú stranu nemôže dôjsť k zámene hodnotenia kvality umeleckého diela na základe dôležitosti témy, i keď z podstaty veci sme podobného prístupu zo strany kritiky svedkami už od nepamäti. Nech je toho dôkazom aj množstvo nominácií na Ceny českej filmovej kritiky. V silnejšom ročníku by ich bolo zrejme menej, množstvo nominácií môžeme očakávať aj pri udeľovaní Českých levov.

Dramaturgicky a naratívne totiž Krajina ve stínu vyvoláva značné rozpaky. Iste, absencia hlavnej postavy je cesta, akou sa vydalo už viacero režisérov (hlavným hrdinom je dedina, mesto...), v prípade tohto českého diela ale ide skôr o krok vedľa. Začíname v roku 1939 a po chvíli začneme skákať v čase takým spôsobom, že to divák buď ani nezaregistruje, alebo bude zmätený a pýtať sa, prečo k podobným skokom dochádza. V týchto sekvenciách síce spoznávame jednotlivé postavy, ale nie je dôvod si k nim vytvárať akýkoľvek vzťah, keďže žiadna nemá tzv. silnú scénu.

Čiernobielo nasnímaný film, snažiaci sa nazerať na históriu nečiernobielym spôsobom, ale ponúka paradoxne iba čiernobiele a jednorozmerné typy. Nech je exemplárnym príkladom zrejme najdôležitejšia postava deja, tu ale nechcem vďaka dôležitému zvratu menovať. V prvej polovici ide o čisto kladný typ charakterizovaný len pojmom obeť a ničím iným, v druhej polovici sa z neho stáva naopak bezcharakterný človek poháňaný vpred iba pomstou. Tento prechod síce vyčítame z fabule, čiže z udalostí nezobrazených v deji, ale iba spomenutých medzi rečou. Aby sme ale tento prerod precítili a postavu pochopili, režisér by musel do sujetu zakomponovať aspoň jednu scénu, kde by sa tento prerod emocionálne zmotivoval. Prípadov „čistého zla“ je vo filme viacero.

Krajina ve stínu je bezpochyby dôležité historické dielo, ale jeho najväčšou devízou sú iba strohé informácie o našich dejinách. Z hľadiska rozprávania vzbudzuje skôr rozpaky, na druhej strane, ale vďaka množstvu udalostí v priebehu desaťročí, nezačne nudiť. K postavám nie je kedy vytvoriť si vzťah, čiernobiela kamera je len štylistickým ozvláštnením a herecké výkony sú limitované iba zopár vlastnosťami jednotlivých postáv. Nie je vôbec prekvapujúce, že v tejto kategórii absentuje nominácia na Ceny českej filmovej kritiky. Ak máte naštudovanú históriu, veľa nového vám nepovie, ak nie, môže vás aj nepríjemne šokovať svojim obsahom a asi ho budete považovať za hodnotnejšie dielo, než v skutočnosti je.

Krajina ve stínu (ČR / SR, 2020, 173 min.)
Réžia: Bohdan Sláma. Scenár: Ivan Arsenjev. Kamera: Diviš Marek. Hrajú: Magdaléna Borová, Stanislav Majer, Csongor Kassai, Barbora Poláková, Pavel Nový, Petra Špalková, Zuzana Kronerová, Ági Gubíková ...