SHADOW IN THE CLOUD

Keď na festivale v Toronte vyhrá film cenu divákov, mnohí experti sledujúci dianie pred Oscarmi zbystria pozornosť. Ale keď objavíte film, ktorý získal cenu divákov z polnočnej kategórie, treba byť oveľa viac opatrnejší. Lebo je veľmi pravdepodobné, že na projekciu prišli ospalí, možno trošku potrundžení a ich rozlišovacia pozornosť nie je úplne stopercentná. Neviem si totiž inak vysvetliť fakt, že tento totálne béčkový film dokázal poraziť aj ostatné hriešne potešenia a vyletieť takto nahor.

Námet je ako-tak sľubný a dokáže vás navnadiť. Počas druhej svetovej vojny a bojov v Pacifiku nastúpi do vojnového lietadla mladá žena so záhadným balíčkom. A vo vzduchu sa zrazu začnú diať bizarné veci: nikto netuší, čo je v balíčku, ale rýchlo zistia, že čosi záhadné a možno až nadprirodzené začína útočiť na posádku a nedá im pokoj. Sú to Japonci v prestrojení alebo je to niečo oveľa horšie?

Ak vynecháme počiatočné mystérium a halucinácie hrdinky na pristávacej dráhe (doteraz som ich nepochopil), ostanú nám dve bizarné polovice filmu. V tej prvej čisto mužská posádka zatvorí mladú ženu do časti s guľometom a polhodinu sa pozeráme na otrasné dialógy medzi dámou a šovinistickými mužmi, čo by si s blondínkou chceli zašpásovať v podpalubí. Ona celkom úspešne vzdoruje a tak to vyzerá, že si nachádza aspoň jedného spojenca medzi chlapmi tam hore.

Čo má z toho divák? Drží jej palce, aby dorazila do cieľa a presvedčila ich, že nie je úplne mimo. Stačí, keď sa jej podarí chopiť zbrane a zostrelí jeden letúň, čo ide okolo. No okrem tejto akcie sledujeme útrapy, technické problémy typu „urvala som kľuku“ alebo „držala prst pri uzávere, aby sa ku mne nedostali“. Logiku budete hľadať márne a film nefunguje ani zo situačnej stránky v štýle „hrdinka robí v danej situácii čo môže, preto je scenár taký premenlivý“. Je to blbosť, ktorá sa ukáže aj v druhej polovici – autori mali dobrý námet, ale vôbec ho nepretavili do zaujímavého scenáru.

O tom svedčí fakt, že film má 83 minút, bez titulkov 75 a reálne dej udrží sotva 20. Zvyšok sú vyššie reči, totálne prázdne a nepodstatné. Hrdinka zahmlieva identitu, pár chlapov si kecá do mikrofónu. No druhá polovica začne konečne odhaľovať tie tajomstvá a veru, držte si širáky, sú to zásadné veci. To tajomstvo okolo záhadnej škatule, je akceptovateľné. Ale keď začnú na lietadlo útočiť podivné príšery, vtedy sa film prejaví v úplnej kráse: je to úmyselne stupidné akčné béčko, ale nemá vôbec čím zaujať. Pár akčných scén s neznámym hosťom preruší naháňačka a boj s tromi japonskými stíhačkami, ale je to iba lacné využitie časového rámca – sme v druhej svetovej vojne, tak si doprajeme vojnovú akciu.

Vrchol príde v záverečnej štvrtine, kedy začne ísť do tuhého a táto misia si začne pýtať obete. Je síce super, že väčšina filmu sa odohráva vo vzduchu, takže dôjde aj na krkolomné kúsky a preliezky počas letu alebo padajúcich členov posádky či nepriateľa, ale po hodine vás už nič nenadchne. Finále sa preto odohráva inde, obsahuje boj na férovku (Chloe Grace Moretz vs. tajný hosť) a skončí ako má.

Zahraniční kritici oceňujú na filme viaceré atribúty: silu ženskej hrdinky a feminizmus, úmyselnú tuposť/béčkovosť a éru druhej svetovej vojny. Uchádza mi ich entuziazmus, pretože Chloe hrá čo jej sily stačia, ale sympatie si nezachráni. Tuposť je síce do neba volajúca, ale ak má potešiť fanúšikov braku, tu nedosiahla pomyselnú hranicu zábavnosti akú majú prehnané Megasharky a iné bijáky. Ak si chcete zgustnúť na boji krásnej ženy s tajomným zlom, čakáte čosi viac. Klaustrofobické pasáže sú tiež nudné a z druhej svetovej si užijete pár kraksní vo vzduchu.

Nehovoriac o tom, aké tajomné odhalenia skrýva identita hrdinky a ďalšieho člena posádky. Ak sa to berie vážne, nemá to vo filme čo hľadať. Ak je to súčasť hry s divákom či nebodaj snaha o sociálny postreh osamelej ženy a jej osudu, táto alegória minula tiež vedľa.

Ale dobre, varovali sme vás. Ak si urobíte polnočnú pohodičku, dáte dve pivká a domáce nachos, do štvrť na dve to máte za sebou. Potenciál bol podstatne väčší, ale ostal trestuhodne nenaplnený aj na malý film tohto formátu. No máme prvého kandidáta na najhorší film roka už v polovici januára.

Shadow in the Cloud (Nový Zéland / USA, 2020, 83 min.)
Réžia: Roseanne Liang. Scenár: Max Landis, Roseanne Liang. Hrajú: Chloë Grace Moretz, Nick Robinson, Beulah Koale, Taylor John Smith, Callan Mulveym, Benedict Wall, Byron Coll, Joe Witkowski, Liam Legge, Asher Bridle ...