BIELY TIGER

Dvanásť rokov po oscarovom Milionárovi z chatrče sa hlási o pozornosť iný príbeh o chalanovi, ktorý sa prebojoval z chudoby v indickej dedinke až k vlastnému MacBooku. Sprvoti som jeho príchod nevnímal, ale len čo začal zbierať nominácie za najlepší adaptovaný scenár (WGA, BAFTA, Oscar), zvedavosť sa zvýšila. A keď sme si mysleli, že sme všetko v Indii viac ráz videli, prišiel ďalší pohľad na to, ako sa dá vymaniť z chudoby. No nemusí sa podariť každému, o čom svedčí prvotné prirovnanie s bielym tigrom, ktorý sa rodí azda raz za 100 rokov.

Balram sa narodil na spustošenom vidieku. A hoci ukázal svoj potenciál tým, že vedel dobre čítať, otec nevládal platiť lokálnym výpalníkom a namiesto štúdia ho čakali šichty v čajovni. Zlom mohol prísť v momente, keď sa naskytla príležitosť ísť robiť druhého šoféra synovi výpalníka. Nemal síce vodičák, ale od babky splašil 300 rupií, urobil si kurz a už sa hlásil pri veľkej bráne. Sebavedomie mu nechýbalo, vtrel sa do priazne a hoci okrem jazdenia na Pajere musel robiť iné aktivity sluhu (vrátane masáže nôh), aspoň sa v živote pohol. Na ceste za úspechom čakajú ďalšie príležitosti, nehody, ktorým sa bude snažiť vzdorovať alebo ich naopak využiť vo svoj prospech.

Biely tiger má očividne košatú predlohu, z ktorej sa dalo veľa čerpať a vystrúhať z nej 125-minútový film je kumšt. Preto je scenár pomerne zhutnený, nestačíte sa veľa nudiť a vzhliadate ďalšie zlomy. Napriek tomu, že tušíme, čo by nás mohlo čakať, nie sú jednotlivé epizódy úplne čitateľné. Je dôležité uvedomiť si ako scenár narába napríklad s rozprávačom a flashbackmi: Balram rozpráva príbeh sám, nemá toľko priestoru na slepé cestičky a viete, že na konci sa musí dopracovať k istej pozícii – už skôr čakáte ako sa mu to podarilo. To skôr prekvapia dva začiatky: je tu flashback vo flashbacku, skáčeme do raného detstva, aby sme sa posúvali ďalej. Sčasti je to mätúce, ale pokiaľ zoberiete prvé scény ako záchytné body, bude sa vám orientovať ľahšie.

Zrejme za to patrí veľká chvála i pár nominácií: scenár sa s divákom hrá, rozprávač Balram drží opraty narácie a tradiční tipéri dejových zvratov môžu prísť skrátka. Balram síce neklame, ale skáče naprieč v čase, občas rozpráva k divákovi, inokedy pridáva náznaky, čo by sa mohlo stať (a možno sa to raz aj naplní) či povoláva na scénu nečakané postavy (príchod synovca).

Veľká stávka na Balrama má výhody i nevýhody. Herecký debut Adarsha Gourava možno radiť skôr do kladnej kategórie. Gourav nezlezie z obrazovky, prežívame s ním dlhé sóla i trampoty s inými na vidieku či v mestách. Je náš sprievodca, dovolí nám vstúpiť do jeho vnútra a premýšľať s ním ako sa zachovať pri dileme či istej situácii. Väčšinu času sa (priblblo) usmieva, aby ostal v priazni pána, ale v druhej polovici prejde do zádumčivých, naštvaných či ironických chvíľ. Gourav hrá relatívne dobre, i keď v niektorých prestrihoch máte pocit, že jeho prerod je príliš rýchly, tvári sa sebaisto, pritom dlho taký nebol. Ako solídny debut obstojí, i keď potrebuje na sebe ďalej pracovať.

India je ihrisko pre množstvo tém a je to azda jedna z mála krajín, kde sa môže odohrať tento príbeh. Miešajú sa tu prvky tradícii, viery, neopomenuteľné kasty určujúce postavenie (či zárobok) človeka v spoločnosti a do toho obrovské kontrasty. Je neuveriteľne ťažké určovať isté hodnoty, ale citlivo možno posúdiť, že človek, ktorý vyrastal v chatrči sa musí cítiť v 5-hviezdičkovom hoteli ako v sci-fi. A potom príde uzemnenie v podobe života vodičov v garáži. Kastovníctvo všadeprítomné. Dilí zohrá veľkú rolu v príbehu ako metropola príležitostí, podvodov, preľudnená a premárnená. Mnohí sa sem chcú dostať, ale možno tu budú živoriť ešte viac ako tam ďaleko, tisíce kilometrov doma.

Scenár nám zobrazí viaceré modely fungovania: Bocian a jeho synovia sú malé ryby, ktoré chcú hrať veľkú hru aj s politikmi a je nádherné vidieť ako sa u nich karta otočí a bývajú zosmiešnení. Korupcia tu kvitne enormným spôsobom – možno si poviete, že na Slovensku na tom nie sme zle, ale sledujte.

Systém zdravotníctva a epizóda s Balramovým otcom na vidieku môže opäť vyvolať ďalší kontrast, ak poznáte špičkových indických doktorov, určite tam nie sú. Presne ako vidíte rozpor pri HDP (vysoký na krajinu, maličký na obyvateľa), tak udiera do očí v celej stopáži. A do toho sa miešajú tradície typu kedy ťa oženíme (= dohodneme svadbu), babka vedie klan a rozhoduje o ekonomike rodiny a pod.

Biely tiger nie je ľahké pozeranie – a hoci nemá najvyššiu mieru brutality, s postavami sa nemazná fyzicky, ani psychicky. Dokonca aj na pár Ashok-Pinky, ktorý sa má na pohľad ako v bavlnke, znesie sériu ťažších scén, hádok či utrpenia. Avšak celkovo tu niečo chýba do 100% kvality scenára: finálny akt sa udeje pomerne rýchlo a skok je azda príliš razantný. A na to, aký je scenár dovtedy premyslený, je vlastne vyústenie relatívne strohé a až tak neprekvapí.

Z formálneho hľadiska sa dá vyčítať iba málo: kamera, hudba či výprava nás berú do autentickej Indie a niet čo prikrášľovať. Veľa si zažijete a čosi pochopíte. Ťažko sa určuje rozpočet, i keď pri hereckej zostave je zrejmé, že gro išlo do natáčania ako hercov, ale nikto vás z castingu nevyrušuje a všetci tu hrajú dobre vrátane Priyanky Chopra Jonas (jej rola je však napokon relatívne malá).

Top klinec na záver: nie je to ďalší Milionár z chatrče. Neradno filmy porovnávať, hoci mnohí to budú robiť a je to možno voči Bielemu tigrovi trochu nefér. Ten mocný 8-oscarový tieň sa nedá prehliadnuť. Ešteže príbeh Balrama je iný, má odlišnú pointu a sčasti aj iné devízy. Ale medzi TOP5 adaptovaných scenárov roka asi nepatrí, preto je celkom prekvapivé vidieť, že sa do tej kategórie na Oscara dostal.

The White Tiger(India / USA, 2021, 125 min.)
Réžia: Ramin Bahrani. Scenár: Ramin Bahrani, Aravind Adiga. Hrajú: Adarsh Gourav, Rajkummar Rao, Priyanka Chopra, Vedant Sinha, Kamlesh Gill, Sandeep Singh, Tilak Raj, Satish Kumar