KYSLÍK

Mélanie Laurent si v najnovšom diele skúseného hororového experta Alexandra Aju (Noc s nabrúsenou britvou, Hory majú oči, Korisť) zahrala ženu, ktorá sa náhle prebudí vo futuristickej kryokomore a okrem toho, že netuší, odkiaľ sa tu vzala, tak si nepamätá ani svoje meno. Krátko na to je konfrontovaná s hlasom počítača nazvaného MILO a technické vymoženosti kryokomory jej dovolia nadviazať telefonický kontakt s vonkajším svetom.

Patričné úrady začnú na základe sériového čísla výrobku pátrať, kde by sa potencionálne mohlo zariadenie s telom nachádzať, avšak bezúspešne. Našťastie tu funguje aj internet, vďaka ktorému sa žena na základe zhody DNA rýchlo dozvie svoje meno, to však znie Omicron 267. S tým sa však „Omicron 267“ nedokáže zmieriť a tak pátra na okrúhlej obrazovke umiestnenej tesne nad jej hlavou ďalej a po chvíli sa dopracuje k menu doktorka Elizabeth Hansen. Ide zrejme o veľmi známu vedeckú osobnosť, pretože informácií o tejto osobe je na internete dosť.

Do toho spoločne s Liz zažívame krátke vizuálne flashbacky do profesného aj súkromného života. Žene sa tak aspoň čiastočne vracia pamäť, ale stále nie dostatočne. Už to všetko by stačilo na to, aby sa cítila vo svojej pozícii značne nekomfortne, ale to nie je nič oproti faktu, že v komore je značne obmedzené množstvo kyslíka. Otázky sú teda zrejmé. Prečo a ako sa sem dostala? Akému výskumu sa v skutočnosti venuje a ako súvisí s nastolenou východzou situáciou? Ako vyrieši problém s kyslíkom? Nájdu kompetentní kryokomoru skôr, než sa zadusí? Vráti sa jej pamäť? Tá najpodstatnejšia pre diváka ale znie, kde sa zariadenie nachádza?

Všetky vyššie uvedené informácie (bez odpovedí na uvedené otázky) sa dozvieme v priebehu úvodných dvadsiatich minút tohto komorného diela. Informácií dostaneme pomerne dosť na to, aby sme si začali v hlave vytvárať rôzne teórie. Tie nám budú tvorcovia neskôr buď vyvracať, alebo potvrdzovať. Prípadne prídu s niečím, s čím sme vôbec nepočítali.

Podobných námetov sme tu už mali viacero. Ryan Reynolds sa kedysi ocitol uväznený v rakve v koprodukcii s názvom Buried (2010), Jake Gyllenhaal sa po výbuchu vlaku zase nachádzal v tajomnom bunkri v sci-fi Zdrojový kód (2011). V oboch prípadoch ale išlo o odlišné žánre a tak aj vyriešenie záhad prinieslo úplne iné výsledky. Kryokomora v Oxygen / Kyslíku vďaka svojim technológiám a futuristickému dizajnu dáva poznať, že sa bezpochyby ocitáme v žánri science fiction. Nie sme ale schopní odhadnúť subžáner sci-fi, čo sa ukáže v tomto prípade nakoniec ako smerodajné.

Príbeh nevieme zaradiť do žiadneho času ani priestoru. Informácie sú nám sprostredkovávané postupne, ide ale skôr o vypĺňanie prázdnych miest, než o dychberúce prekvapivé zvraty. Christie LeBlanc (scenár) a Aja tak budujú napätie osvedčenými postupmi, v podstate dopĺňajú chýbajúce dieliky puzzle do celkového obrazu a divák cíti zadosťučinenie, pretože sa všetko vysvetlí. Príbeh neobsahuje viditeľné logické nedostatky a je aj nad čím premýšľať.

Tvorcovia ale prekvapia pomerne skorým odkrytím väčšiny kariet už krátko po polovici stopáže, kedy sa vám skrátka len potvrdí jedna z teórií, s ktorou ste zrejme, ak sa v žánri vyznáte, museli počítať. Možno sa vám dokonca potvrdia hneď viaceré teórie šikovne skombinované do jednej, všezahŕňajúcej odpovede. Nejde ale o prvoplánový zvrat, pre hlavnú postavu sa tým situácia skôr iba zhorší a to vo viacerých smeroch. Dozvedá sa, kde sa nachádza, prečo sa tam nachádza a kým v skutočnosti je. Tým sa ale problémy paradoxne ešte znásobia a napätie neopadáva, ale naopak stúpa.

V tomto momente už začnete myslieť aj na ďalšie veľmi známe filmové diela z nedávnej minulosti pracujúce s podobným konceptom, tu už by ale ich spomenutie bolo neakceptovateľným spoilerom. Za jeden z nedostatkov diela môžeme považovať prílišnú doslovnosť spomínaného odkrývania kariet, niektoré skrátka mohli ostať v rukách tvorcov otočené k smerom k ich očiam po celý čas. Máme na mysli napríklad rok narodenia Liz, úvodné zasadenie do neznámeho časopriestoru dodávalo snímke na tajuplnosti. Nakoniec sa síce ukáže, čo týmto krokom scenáristka zamýšľala, napriek tomu by si jednu z ústredných myšlienok aj bez tohto údaju publikum bez problémov spojilo so súčasným stavom vo svete.

Problematickým bude aj samotný záver. Ten zrejme rozdelí publikum na dva tábory, jedna časť bude tvrdiť, že niektoré veci mali ostať nedopovedané a druhá zase, že by sme sa bez tohto (trochu gýčového) obrazu mohli cítiť ukrátení o záverečnú katarziu. Osobne sa skôr prikláňam k druhej skupine, zároveň ale treba spomenúť, že Oxygen síce zodpovie všetko, ale otvára dvierka aj pre prípadné, už omnoho výpravnejšie pokračovanie.

Čo sa týka hereckých výkonov, tak sympatická Mélanie Laurent podáva aj napriek takmer nulovej možnosti pohybu tela skvelý výkon. Nenechajte sa však oklamať castingom v prípade Mathieua Amalrica. Vo filme ho neuvidíte, pretože iba prepožičal hlas počítačovej jednotke MILO (po vzore Kevina Spaceyho v psychlogickom sci-fi Moon). Ak si ho chcete užiť (samozrejme aj skutočný hlas Mélanie), tak si samozrejme pustíte Oxygen / Kyslík na Netflixe v pôvodnom francúzskom znení s titulkami.

Oxygène (Francúzsko / USA, 2021, 100 min.)
Réžia: Alexandre Aja. Scenár: Christie LeBlanc. Hrajú: Mélanie Laurent, Malik Zidi, Laura Boujenah, Eric Herson-Macarel, Anie Balestra, Marc Saez, Cathy Cerda, Lyah Valade, Mathieu Amalric, Pascal Germain, Marie Lemiale ...