CRUELLA

Rozširovanie univerza Disneyho rozprávok utešene napreduje novými projektmi. Zjavne aj Disney vie, že jedného dňa sa minie priehrštie animákov na potenciálne hrané remaky. Preto zmýšľa paralelne aj inými smermi – či už dopredu (plánuje dvojku pre hraného Aladina či Levieho kráľa) alebo trochu vzad a skúša sa venovať jednotlivým postavám, a tak vznikajú prequely.

Maleficient alias Zloriana s Angelinou Jolie pred siedmimi rokmi ukázala potenciál. Koľko zloduchov má podobnú šancu na popis vzniku a rozšírenie dejového pozadia? Cruella de Vil je jeden z najlepšie stvárnených zloduchov a dokonca je to žena, čo sa hodí do súčasného trendu silných dám. Cruella je celkovo ženský film – využíva prvky módy, dve mimoriadne silné herečky a ich výkony.

Enormná dĺžka 134 minút ubieha prekvapivo rýchlo a scenáristi chcú vtesnať na malé plochy pomerne veľké dejové celky. Napríklad prológ s tínendžerskou verziou trvá sotva štvrťhodinu a pritom musíme zažiť patálie v škole, cestu do Londýna i osudový moment. Neskôr sa Cruella rozdelí akoby na tri tretiny – každá obsahuje kľúčový bod, po ktorom niektorá postava čosi zistí a dej prehodí výhybku. Je náročné hovoriť o zlomových udalostiach (sú to totálne spoilery), ale po videní si uvedomíte, že divák má vlastne výhodu, že tuší časť vecí vopred a šokujúce zvraty sa konajú len zriedka.

To príliš nevadí. Ku Cruelle však môžete zvoliť dvojaký prístup – samostatný, že sa budete venovať zrode či premene postavy. V tom smere vás čaká náročnejšie nazeranie: niektorí čakajú ženskú verziu Jokera. Od prvého traileru sa Emma Stone tvári pekelne a dokonca prvé minúty nahrávajú teórii, že by sa Disney mohol pokúsiť o vykreslenie schizofrénie postavy. Hoci dualita je na mieste, film nie je úplne temný. Pri havkáčoch a drobných pomrkávaniach to nejde, i keď témy vraždy a smrti sa objavia.

Druhý prístup je brať film v kontexte 101 dalmatíncov a budete hľadať mnohé indície a spojitosti. To funguje oveľa lepšie: ak si uvedomíte zmysel a postavenie mien ako Anita, Roger, Jaspera či Horacea, kontext sa vám bude páčiť a nejedna scéna zrazu nie je samoúčelná, ale slúži ako pocta originálu.

Ale Cruella obstojí samostatne, pretože Craig Gillespie (naposledy skvelá Ja, Tonya) je skvelý režisér a má cit pre módu, štýl i rýchly strih. Dokáže to už v nabitom prológu, ale aj mnohých prestrihových scénach, keď sa Cruella snaží nastúpiť na módnu scénu a v Londýne vzniká parádna rivalita. Gillespie vám dopraje nezabudnuteľné zážitky, kde všetko sedí a je to slasť pozerať, ako Cruella stúpa na sile.

Celý film zasadený do módneho sveta navyše využíva tucty skvostných kostýmov, pohľady do dielní i malého obchodíku (Artie je skvelý magor, ale do umenia sa vyzná) a ak nezíska oscarovú nomináciu za kostýmy, bude to zločin. Na veľkom plátne vyniknú módne prehliadky i grandiózne finále. Kto je fascinovaný módou, čakajú ho pohľady do londýnskeho obchodného domu i tvorby šou.

Ale do toho sa mieša nevyhnutný kúsok podsvetia: Cruella sa musí stať zloduchom, nabrať skúsenosti z krádeží, špionáže a podfukov. Za niektoré misie by sa nehanbil ani Guy Ritchie a jeho chmatáci z Podfu©ku. Film ich krásne mieša dokopy – módna šou a do toho infiltrácia s jasným cieľom. Akurát práve tam sa využíva silný element havkáčov – ako prequel 101 dalmatíncov má takmer každá postava aj psa. A tí sú nasadení v rôznom kontexte: raz dobrí, inokedy zákerní, často šikovní, občas prezlečení. Kostýmy mení aj Jasper a Horace, ale ak ich poznáte dobre z iných filmov, to vás ani neprekvapí...

Obrovskú porciu atmosféry doručí aj hudba. Najprv som sa tešil na orchestrálny soundtrack Nicholasa Britella (Kto to je? Má dve oscarové nominácie, prvú za Moonlight), ktorý je citlivý, trošku temný a aj pamätný. No tomuto filmu dominujú desiatky pamätných songov z britských hitparád 70. rokov, sú tu efektne vkladané piesne od Clash, Bee Gees, The Doors, Blondie či Tiny Turner. Už dlho nevyužíval film dobovú muziku tak zručne. Poznáte ich z reklám, ale takto vo filme a Londýne pasujú parádne. Zo zvukovej línie ma mierne vyrušuje asi iba jedna vec – voice-over Emmy Stone.

Tá je inak skvelá a maká ostošesť. Jej Estella/Cruella je vlastne dvojrola, ktorej sa musí chopiť silno, lebo film ju veľmi dlho využíva v paralelnom móde. V nejednej scéne má oba party. Emma Stone sa snaží pracovať s hlasom i charakterom postavy. Estella má štipku citu, patrí do detského gangu, ale keď sa mení na Cruellu, je to bezohľadná mrcha, ktorá si ide po svojom a odcudzuje sa priateľom... Je zrejmé, že kostýmy a účes jej náramne pridajú na vyznení, ale Glenn Close ako producentka môže byť na mladšiu verziu pyšná.

To Emma Thompson na seba zobrala rolu prísnej barónky, ktorá v sebe mieša x britských zloduchov. Odvrkne na počkanie ako Alan Rickman, Bill Nighy či Kenneth Branagh z Tenetu, a ide si svoju líniu. Je to skvostný herecký výkon, i keď niektorým môže vadiť ako málinko prehrávaný či afektovaný.

Cruella je prekvapivo jeden z najlepších prequelov a Disneyho pokusov posledných rokov. Má totiž štýl, silné herečky a hoci musí obsahovať isté povinné prvky, ako celok zaberá dosť dobre.

Cruella (USA / UK, 2021, 134 min.)
Réžia: Craig Gillespie. Scenár: Dana Fox, Tony McNamara, Aline Brosh McKenna, Kelly Marcel, Steve Zissis, Dodie Smith (novela). Hrajú: Emma Stone, Emma Thompson, Joel Fry, Paul Walter Hauser, John McCrea, Emily Beecham, Mark Strong, Kayvan Novak, Kirby Howell-Baptiste, Jamie Demetriou, Niamh Lynch ...