VEČIEROK

Na papieri to muselo vyzerať úžasne. Dáte dokopy poltucet skvelých hercov, predstavíte im solídne načrtnuté situácie a necháte ich hrať s očakávaním vtipného výsledku. Ale nefunguje to. A ešte viac to cítiť po nedávnej československej verzii Známi neznámi: mať po ruke iba silné mená nestačí – ak sa k nim nedostane aj dostatočne vycibrený scenár.

Prvá polovica filmu sa sústredí na titulný večierok, z ktorého sa vykľuje napokon len malá seansa, na ktorú prichádza pár ľudí. Manželský pár organizujúci akciu postupne navštívi chlapík, ktorému nikto nevie prísť na meno (Bol nevýrazný? Čudný už na škole? Nevedno...). Je tu veselý kamoš, ktorému aj chutí celkom piť a najradšej by sa aj po rokoch vyspal so svojou spolužiačkou vykreslenou ako dáma v strednom veku. A je tu aj Slováčisko Pišta, ktorý sa živí spevom, no zrejme to zatiaľ na poriadnu kariéru nevydalo, no aspoň ho hrajú v rádiách. Všetkými očakávaný kamoš Prasopes však nedorazí – ale na návštevu príde vlezlý podomový predajca vysávačov.

Neskôr všetkými otrasie správa, že Prasopes nepríde, a tak sa za ním vydajú na starej Karose, ktorú už šoféruje nedávno prepustený (alebo na chvíľku uvoľnený) väzeň. A o tom je vlastne druhá časť filmu.

Pri Večierku máte už od začiatku pocit, že jeho predlohou je divadelná hra. Partia postáv sa stretáva na pár miestach a prednáša dlhočizné dialógy. Niekedy k veci, inokedy o ničom. Netušíte, či je to celé iba improvizácia alebo presne napísaný scenár – a možno by ste radšej akceptovali fakt, že film vznikol na prvú šupu. Že všetci herci prišli, dostali len zlomok inštrukcií a potom niečo odohrali. Lebo miestami je náročné hľadať niť, ktorá sa prepletá medzi jednotlivými scénami a že všetko dáva zmysel.

Večierok je séria naťahovaných scén (v dome, pred ním, v autobuse či na zastávke), kde sa stretáva takmer každý s každým a rieši nejaký väčší problém (lepší prípad) alebo malichernosť (strata času). Je obdivuhodné vidieť výborných hercov ako sa často trápia so svojimi postavami – Karel Roden sa snaží hrať bizarnú postavu, o ktorej nič nevieme. Ale s výnimkou pár náznakov ju do konca filmu nevieme pochopiť. Možno ani nemusíme – je ťažkopádne sledovať Rodenove uchopenie, hoci sa snaží o exota.

Azda najviac prekvapí duo Langmajer-Dyková. On, lebo nehrá konečne dvadsiateho kurevníka, ale lepšie napísanú postavu, ktorej sa dokáže parádne chopiť. A ona má najlepšie scény, či na titulnom večierku a špeciálne v autobuse. Ich manželský vzťah je dobrou témou a časovanou bombou zároveň, ku ktorej dobre prispieva pár dialógov. Ostatní sú napísaní relatívne dobre, ale často v otravnej pozícii. Najmä predavač vysávačov lezie na nervy asi až príliš – a scenár mu nedá šancu preraziť.

Situačný humor až na dve-tri výnimky neexistuje a všetko má zachrániť ten verbálny. Ale niet sa na čom smiať, absurdné momenty či charaktery rýchlo prekuknete. Kopa momentov vzbudí nečakané pohoršenie – koľko ráz sa pobavíte na hajlovaní v pivnici či mimo nej? Aj konverzácie môžu byť dosť vtipné a vhodne podané – ale tu sa herci viac trápia ako bavia na svojich situáciách.

Veľké plátno dorazí film aj v inom aspekte: je málo filmový. Pár miest a autobus nestačí na navodenie dobrej atmosféry. Premiérové publikum sa na niektorých pasážach bavilo a pár vtipov sa nájde, ale na 85 minút je to veľmi málo. No buďme radi, že film netrvá ešte viac, to by hodnotenie padlo ešte nižšie.

Večierok (Česko / Slovensko, 2020, 85 min.)
Réžia: Michal Suchánek. Scenár: Michal Suchánek. Hrajú: Jiří Langmajer, Tatiana Dyková, Karel Roden, Marek Taclík, Matěj Dadák, Marián Čekovský, Nela Boudová, Miroslav Vladyka