PREDTUCHY

Na mori plynie život často veľmi pomaly – ale v prímorskom mestečku N sa zdá, že sa doslova vlečie. V jeho letargii sa odohráva príbeh partičky ľudí, ktorí sa stretávajú v bizarnom súdnom spore. Ide tu o to, že nedávno zomrel istý muž a len dvaja ľudia tušia, kde je pochovaný. A spor je o tom, že jeho manželka žaluje ženu, s ktorou prežil posledné roky a žiada od nej prezradenie miesta pohrebu. Tým druhým človekom, ktorý o mieste čosi vie, je jeho priateľ – tvrdí, že pohreb skutočne prebehol a aj sa na ňom zúčastnil. Do sporu sú zatiahnuté aj dospelé deti oboch strán (syn žalujúcej a dcéra svedka), no v súdnej sieni sa nachádzajú i ďalšie osoby.

A v mestečku N si každý žije po svojom. Predajca presýpacích hodín hľadá ďalšie zdroje a možnosti, i keď sám tuší, že si ledva zarobí na živobytie. Okolití chuligáni striehnu na každú šancu. A lokálna krčma sa drží ako-tak nad vodou. Sudca s manželkou na vozíčku štartuje svoju penziu a všetkých sa možno začnú dotýkať isté formy nebezpečenstva na horizonte...

Predtuchy sú filmom dvoch tvári s prekvapivo vygradovaným finále. Štart obstará relatívne mätúca sekvencia o príchode skupiny ľudí na určité miesto – no režisér Krištofovič ignoruje klasické uvedenie postáv a nechá vás spoznávať ich osudy neskôr. Prvou polovicou filmu je absurdná súdna dráma, kde sa dočkáte viacerých nečakaných zvratov a dlho to vyzerá na patovú situáciu. Dusná atmosféra (tá je umocnená aj hrozným teplom, ktoré sprevádzalo natáčanie) je prekladaná flashbackmi do minulosti, kde sa snažíme odhaliť, aký bol v skutočnosti zosnulý muž milujúci očividne viac ryby ako ľudí...

Druhá časť filmu prešaltuje zo súdnej siene a začne ísť pod kožu vybraných hrdinov a začne sa rýpať aj v ich minulosti. Scenárista mieša rozličné interakcie a otvára boľavé rany i vzťahy. Dvaja mladí ľudia sa poznajú zo školy, ale vedia si nájsť cestu k sebe? Dcéru a otca spája viac ako iba nesplnená rybačka – zosnulá mama z minulosti, kvôli ktorej sa pretĺkali dlhé roky životom okolo seba. A ako sa na seba bude pozerať syn a partnerka jeho zomrelého otca? Čaká ich konflikt, empatia či zatratenie?

Ako to v malých mestečkách býva, každý takmer každého pozná vrátane rutiny a rituálov. Niekto rieši životnú dilemu odchodom (na štúdium sa zdrhne najľahšie), iný vzdorom či prispôsobením sa. Titulná predtucha sa naplní až v záverečných titulkoch, no ešte predtým hrdinov spojí dramaturgicky pestrá scéna s etudou z opery Tosca (nie náhodne vybraná vzhľadom ku svojmu kontextu).

Predtuchy sú pomalý, plazivý film s osobitou atmosférou. Je plný symbolov a Krištofovič rezignuje na ich vysvetľovanie – necháva diváka vybrať si po svojom. Má to istú výhodu, ak ste ochotní hľadať tie symboly a tvoriť si mozaiku sami. Solídne natočené flashbacky rozbíjajú pomalé tempo súčasných scén a niekedy v kontexte pridávajú vysvetlenia či indície. Ale možno budete prekvapení, že hrdinovia sa ani nesnažia vyriešiť svoje osudy, skôr vrávorajú v nich ďalej. To môže inak časť divákov iritovať – a výsledná sekvencia konečne cez iný symbol vysvetlí aj titulnú sľubovanú predtuchu...

Toto je festivalový film pre náročných, i keď s nejasným rezultátom. Časť divákov sa bude rochniť v  pomalých scénach a vyberať si sympatické postavy či dialógy. Iná zlomí palicu asi po hodine, lebo prílišná otvorenosť a nevysvetlené symboly ich môžu iritovať. Niekedy dáva režisér relatívne málo indícií, aby vás uspokojil. Ukrajina nezažíva ľahké obdobia, rovnako ani jej filmoví tvorcovia. Na veľkom plátne však vyniknú niektoré devízy filmu vrátane trikov, ktoré mimochodom vznikli u nás na Slovensku. Akurát sa ten film z pamäti dosť rýchlo vytráca... ako keď zavrhnete istú predtuchu, ktorá vás mátala pár dní a nenaplnila sa.

Predtuchy (Ukrajina / Litva / Slovensko, 2019, 90 min.)
Réžia: Vjačeslav Krištofovič. Scenár: Anatolij Krym. Hrajú: Stanislav Boklan, Ksenija Nikolajeva, Larisa Rusnak, Jevhenija Muc