PRICHÁDZA INTELIGENTNÝ BLOCKBUSTER DUNA. ČO SA OPLATÍ VEDIEŤ PRED NÁVŠTEVOU KI...

Veľkolepé sci-fi dobrodružstvo prichádza. Paul Atreides je mladý muž s výnimočným darom, ktorému bol predurčený osud, akému nemôže celkom porozumieť. Musí sa dostať na najnebezpečnejšiu planétu vesmíru, aby zaistil bezpečnú budúcnosť pre svoju rodinu a svoj ľud. Práve tam je možné nájsť vzácnu komoditu – korenie, ktoré dokáže odomknúť plný potenciál človeka. Paul a jeho rod však nie sú jedinými, kto si robí na planétu a jej zásoby nárok. Črtá sa konflikt, v ktorom prežijú len tí, čo dokážu čeliť svojmu strachu.

PREDLOHA V SPRÁVNYCH RUKÁCH

Denis Villeneuve je majstrom rozsahu. Ak by chcel nezasvätený divák zhliadnuť celú jeho filmografiu na jedno posedenie, pravdepodobne by sa mu pri odchode z kina roztočila hlava. Má sklony k rozľahlosti – zábery mexickej púšte z vtáčej perspektívy vo filme Sicario (2015), vesmírne lode v tvare kameňa, vznášajúce sa nad zelenými poľami vo filme Prvý kontakt (2016), obrovská reklama na tanečnice, premietaná do výšky 60 poschodí vo filme Blade Runner 2049 (2017). Nemožno mu však uprieť ani záľubu v opačnom konci tohto spektra.

Denis Villeneuve si osvojil ticho, minimalizmus a strohosť, možno aj viac než hociktorý iný dnešný „mainstreamový“ filmár. Tichý záber na okno auta, preťaté odrazom tmavých konárov (Zmiznutie, 2013). Studená kubrickovská chodba, ktorou prechádzajú dve siluety v oblekoch (Nepriateľ, 2013). Tieto obrazy v spojení s opačnou stránkou jeho vízie monumentálnosti zavážia rovnako ako jeho kolosálne náprotivky, ak nie viac. Taká je jeho mágia, jeho majstrovstvo. Očividne rozumie jedinečnému kinematografickému tancu, jazyku. Všetko vedie k svojmu protikladu. Masívnosť a pominuteľnosť, makro a mikro, rovnováha medzi výjavom a tichom.

Na pľaci pri nakrúcaní jeho najnovšieho filmu Duna je táto rovnováha do očí bijúca. Dvaja muži neľútostne bojujú v kaňone, ktorého steny sa týčia do nebies, z každej strany lemované nekonečnou, smrtonosnou púšťou. A predsa je scéna tichá. Tak zvláštne pokojná. Zvuk hlbokého, ťažkého dýchania hercov, mäkko sa nesúci roklinou, vytvára dojem až tajuplnej prapôvodnosti. Všetci sa prizerajú v tichej, zbožnej úcte ako blažení zajatci sna v režisérovej hlave.

„Na výtvarnej stránke sme veľa pracovali s Patriceom (Vermettom) a sústredili sa na tému osamotenia,“ hovorí Villeneuve. „Chcel som pretlmočiť dosah púšte na ľudskú dušu. Myslím si, že je to gigantické zrkadlo, čo odráža ľudskú povahu a obracia pohľad človeka k jeho podstate.“

Villeneuve si predstavoval, ako sfilmuje román z roku 1965, už dlho, dokonca už vtedy, keď bola veda pre tohto rodeného Kanaďana rovnako pravdepodobnou kariérnou voľbou ako film. „Túto knihu som objavil už v mladosti. Pamätám si, ako ma úplne pohltila jej poézia, to, čo sa v nej píše o prírode. Hlavnou postavou Duny je príroda. Vtedy som ešte študoval vedu. Myslel som si, že sa stanem buď filmárom, alebo biológom. Spôsob, akým Frank Herbert vo svojej knihe pristupoval k ekológii, bol pre mňa úplne nový, široký a silný.“

HERECKÉ OBSADENIE

Ukázalo sa, že obsadenie ikonického protagonistu Duny Paula Atreidesa je pre Villeneuveove skúmanie izolácie kľúčové. Zozačiatku zdráhavý mladý hrdina Paul vykazuje vo svojej postave obdobnú dvojakosť ako Villeneuveov vyvážený prístup. Je to mladý muž v rozľahlom vesmíre, v tichosti v sebe nesúci ohromnú moc. Jeho úloha je interná, komplexná, náročná. Úlohu získal Timothée Chalamet:

„Bolo vzrušujúce pracovať na niečom, čo sa prelína do veľkého pocitu, do univerza, ktoré v literárnej komunite požíva obrovský rešpekt. Je to taká americká fikcia na štýl Hviezdnych vojen. Bola to príležitosť zahrať si niekoho strateného a už v mladom veku rozpolteného, ale zároveň s mesiášskymi sklonmi.“

V zábere, ktorého sme svedkami, Chalametov Paul odráža útok Jamisa (Babs Olusanmokun). Scénu zahalí oblak prachu rozvíreného spod ich chodidiel. Olusanmokun získava výhodu nad mladým protivníkom a nahýba sa nad neho. Široké biele oči. Ostré odhalené zuby. Zavyje; zvierací, hrdelný rev. Súboju sa prizerá skupinka ľudí odetých do pieskom pokrytej zbroje. Jeden vystúpi do popredia – je to dievča, pohľadom prepaľuje Paula. To je Chani (Zendaya), rovnako ikonická hrdinka Duny.

„Sci-fi ma vždy veľmi zaujímalo. Na doslovnom úniku do iného sveta je niečo veľmi zábavné,“ vraví Zendaya. Mladá herečka našla vo Fremenoch, národe, ku ktorému Chani patrí a ktorý obýva planétu Arrakis (drsnú, nehostinnú púštnu planétu, ktorá padla do rúk koloniálnych zberačov „korenia“), inšpirujúcu ideológiu. „Denis dal jasne najavo, že pre Fremenov neexistuje rozdiel medzi mužom a ženou. Bojujú a bijú sa rovnako. Považujú sa za rovnocenných bojovníkov. Preto má moja postava v sebe nespochybniteľnú silu. Ak chce byť súčasťou svorky, byť ňou akceptovaná, musí byť veľmi silná.“

Villeneuve, v súlade so svojimi sklonmi k veľkoleposti, obklopil svojich dvoch mladých hrdinov hereckými osobnosťami s hviezdnou aurou. Oscar Isaac, Jason Momoa, Stellan Skarsgård, Rebecca Fergusonová, Josh Brolin, Dave Bautista a Javier Bardem (to sú len niektorí z nich) pomáhajú vyplniť svet, ktorý nám pripadá cudzí aj známy, nekonečný a blízky. Mnohí z hercov boli dlhoročnými fanúšikmi knihy, ale spoločným menovateľom všetkých bola túžba pracovať pred Villeneuvovou kamerou.

Oscar Isaac stvárňuje vojvodu Leta, šľachetného a milovaného vodcu rodu Atreidesovcov. „Napísal som mu pred pár rokmi - zbožňujem Dunu, len tak mimochodom,“ spomína herec. „Odpísal mi - zbožňuješ Dunu? Zaujímavé… Nikto nerobí filmy tak, ako tento človek. Hlboké, krásne, poetické veľkofilmy.“

Josh Brolin stelesňuje drsného a zjazveného Gurneyho Hallecka. „Denis sa dokonca obrátil na lingvistu a spolu vytvorili pre tento film samostatný jazyk,“ hovorí Brolin. „Keď Timothée a Rebecca komunikujú v znakovej reči, tá vlastne vychádza z jazyka, ktorý bol vytvorený pre tento film. Takáto osobitosť sa mi páči, viete?“

Rebecca Fergusonová hrá Lady Jessicu, Paulovu matku a nositeľku hlasu záhadného Bene Gesseritu. „Nech je postava akákoľvek silná, na všetkých je čosi zraniteľné, čo kontrastuje s rozľahlosťou Denisovho sveta. Ešte než som si prečítala knihu, videla som trochu z Denisovej tvorby, jeho nápadov, takže knihu som čítala už ovplyvnená jeho videním, a cez také oči sa pozerá dobre.“

ŠTÁB ZA KAMEROU

Villeneuve oslovil skúseného kameramana Greiga Frasera (30 minút po polnoci, Tichý zabijak), aby mu pomohol premeniť jeho predstavy na skutočnosť. „S Denisom sme sa spoznali pred mnohými rokmi na grilovačke u Rogera Deakinsa,“ spomína Fraser. „Prišiel nejaký francúzsky Kanaďan, ktorého som nepoznal. Fantasticky sme si pokecali a v jednom momente mi zrazu došlo, že ide o Denisa, režiséra, ktorý natočil hneď niekoľko mojich najobľúbenejších filmov.“

Fraser spolupracoval pri vytváraní kameramanského štýlu s režisérom, aby evokovali počiatočné inšpirácie a podprahové stopy. „Denis bol veľkým fanúšikom kníh už ako dieťa. Vedel, aký pocit má toto miesto vyvolávať,“ uvádza Fraser. „Chcel, aby Arrakis vyzeral ako drsné, nehostinné miesto. Ale divák mal mať z neho pocit reálnosti, a nie sci-fi sveta. Krása toho miesta spočíva v jeho reálnosti, drsnosti.“

Kameraman pokračuje: „Takže sme sa museli pokúsiť navodiť tento dojem drsnosti naprieč celou krajinou. Denis mi povedal, že keď o tomto filme sníval, tak vo formáte 4:3. To znamená veľké plátno, takže sme sa uberali touto cestou. Ale stále to opakoval. O filme stále sníval vo formáte 4:3.“

Fraser pomohol Villeneuvovi zrealizovať jeho víziu osobného príbehu na pozadí galaktickej scény. „Všetko sme postavili čo najväčšie, ako sa dalo, a potom sme skúšali všetko točiť čo najprirodzenejšie. Veľa hovoríme o tom, aký veľký ten film je, a áno, je viac ako veľký. Ale zároveň je to malý, intímny príbeh odohrávajúci sa medzi niekoľkými ľuďmi, ktorí majú k sebe blízko. Myslím si, že elementom veľkosti celej veci je fantastický výjav, ale v jadre je to príbeh o rodine.“

Aby sa Villeneuve popasoval s obrovskou výzvou dizajnu, obrátil sa na svojho dlhoročného kolegu a takisto Kanaďana Patricea Vermetteho. „Bude to moja piata spolupráca s Denisom. Pri každom filme začínam zbieraním obrázkov, tvorím si malé náladové nástenky. Pri tomto filme to boli fotografie z vojny v Afganistane a v Perzskom zálive a zo starovekého Egypta a z Mezopotámie. Všetko zmiešané.“ Villeneuve, vždy neústupčivo trvajúci na tom, aby sa nakrúcalo čo najpraktickejšie, zveril Vermettemu úlohu, ktorú tento opísal ako „vlhký sen filmového architekta“. Prevádza ma jednou z väčších scén produkcie, aby mi názorne ukázal, čo tým myslí. „Nachádzame sa v obytnom komplexe na Arrakise. V knihe sa opisuje ako najväčšie obydlie, aké kedy človek postavil. Takže sme mu dodali trochu priestoru, viete? Aby sme zostali verní príbehu. Táto chodba by mohla byť na letisku, ale je to chodba vedúca do domu, do paláca."

Ale Vermette našiel v Dune aj iný príbeh, a to dokazuje, že má aj iné vlohy než len architektonické: „Je to o nás, ako sa staviame k iným kultúram, ako využívame ich prírodné zdroje. Dúfam, že vo filme sa podarí pretlmočiť aj tieto podtóny knihy.“

Skladateľ Hans Zimmer sa pridal k Villeneuvovmu herkulovskému počinu osobitým prístupom k hudbe k sci-fi filmom, ktorý sa zhodoval s režisérovým želaním vyvolať pocit reálnosti. „Videl som filmy o ríšach ďaleko, ďaleko, na iných planétach, a vždy som počul trúbky a lesné rohy a čelá,“ spomína Zimmer. „A rozmýšľal som, že, páni, všetky tieto ohromné civilizácie v odľahlých galaxiách a rôznom čase a majú rovnaké nástroje ako my. Takže mi napadlo, že najlepšie bude vynájsť nové nástroje.“

A Zimmer to aj urobil; interpretáciám súčasných umelcov dodal elektronický šmrnc, a tak vznikli zvuky, ktoré znejú známo, a zároveň akoby z iného sveta. „Guthrie Govan je jedným z najlepších gitaristov na svete. Nechali sme ho, nech improvizuje, potom som to prešiel filtrami, aby to znelo ako také zvláštne vojnové rohy z odľahlých planét. Potom som zavolal našej čelistke Tine Groveovej, že či môže znásobiť, čo urobil Guthrie. A nech pridá viac manipulácií a potom to už nebolo čelo. Ale niečo iné.“

Slnko zašlo za pustý horizont a produkcia v kaňone to pre dnešok zabalila. Tichý a introspektívny Villeneuve pripúšťa, že k filmu zaujíma osobný postoj, ale o dosť iný ako Vermette: „V prvom rade je to skúmanie kolonializmu. V knihe sa študuje dosah, chaos, ktorý kolonializmus prináša. Prišlo mi to ako portrét doby 20. storočia, ale, žiaľ, je relevantný ešte aj dnes. Ale pre mňa je Duna veľmi bohatá. Je to psychologický triler. Je to dobrodružný film. Je to vojnový film. Je to film o dosiahnutí zrelosti. Dokonca je to príbeh o láske. Ale predovšetkým je to tragédia. Je to silný, komplexný príbeh. Má veľa aspektov. Ale napriek tomu sa snažíme pristupovať k nemu z jednoduchého uhla.“

Obrovská produkcia rozpráva vrstevnatý príbeh o kolonializme, teda jave, ktorý prestupuje celými dejinami ľudstva. A predsa je prístup decentný. Vízia je jasná. Makro a mikro; zhusťovanie masívnosti do záberov nakrútených z „najjednoduchšieho uhla“. Takéto je úsilie inšpirujúceho filmára, dokonale vyvážené na ostrej hrane medzi výjavom a tichom, takže po každom kroku vyzerá čoraz jednoduchšie.

ZAUJÍMAVOSTI O FILME

Spoluautor scenára/režisér/producent Duny Denis Villeneuve objavil vplyvný román Franka Herberta, ktorý skúma vzťah ľudstva k prírode, už ako tínedžer, keď ešte rozmýšľal, či sa stane filmárom, alebo biológom.

Producentka Mary Parentová sa práve usilovala získať práva k románu, keď natrafila na rozhovor s Denisom Villeneuvom, v ktorom sa vyjadril, že jeho snom je preniesť dielo Franka Herberta na veľké plátno.

Oscar Isaac hľadal pri príprave na svoju rolu vodcu rodu Atreidesovcov – vojvodu Leta – inšpiráciu vo filmoch s Toširóm Mifunem, ktorý bol hlavnou oporou filmov Akiru Kurosawu a často hrával silné, mocné postavy.

V románe Duna má postava Paula Atreidesa v čase udalostí, ktoré sa odohrávajú vo filmovej adaptácii Denisa Villeneuva, takmer 15 či 16 rokov. Timothée Chalamet, ktorý hrá Paula vo filme, mal počas nakrúcania 23 rokov, ale ako povedal Villeneuve, „Paul je duchom starý a Timothée vyzerá pred kamerou ako tínedžer, takže je to perfektná kombinácia.“

Postava Josha Brolina, Gurney Halleck, je nielen zbrojmajstrom rodu Atreidesovcov a pánom mečov, ale aj básnikom a hrá na malý strunový nástroj, ktorý sa nazýva baliset.

Stephen McKinley Henderson čerpal inšpiráciu na rolu mentata Thufira Hawata okrem iného aj z jednej zo svojich najobľúbenejších literárnych postáv – Sherlocka Holmesa.

Herec Stellan Skarsgård, ktorý je v úlohe zlovestného baróna Vladimíra Harkonnena takmer nerozpoznateľný, strávil každý deň pred nakrúcaním takmer osem hodín v maskérni – tak dlho trvalo upraviť mu kostým a mejkap, aby sa stal stelesnením svojej postavy.

Javier Bardem, ktorý hrá v Dune fremenského lídra Stilgara, vniesol do svojej postavy beduínske a tuaregské prvky ako poklonu arabským a hebrejským vplyvom, ktoré objavil v románe, a aby divák vnímal, že už jeho samotný pôvod a duša sú neodlučiteľne späté s púštnou krajinou planéty Arrakis.

Postava doktorky Liet Kynes je v románe Duna muž, ale Denis Villeneuve a scenárista Jon Spaihts sa rozhodli urobiť z postavy ženu a do roly obsadili anglickú herečku Sharon Duncan-Brewsterovú, aby príbeh trochu zmodernizovali a vdýchli mu element ženskej sily, čo by podľa ich presvedčenia odobril aj samotný autor Frank Herbert.

Herečka Charlotte Ramplingová, ktorá hrá v Dune Ctihodnú matku Mohiamovú, vystúpila v roku 1976 v relácii stanice BBC Desert Island Discs, v ktorej povedala, že na opustený ostrov by si zobrala román Duna.

Herečka/speváčka/modelka Zendaya, ktorá hrá záhadnú postavu zjavujúcu sa Paulovi Atreidesovi v snoch – Fremenku Chani – sa naučila správne vyslovovať všetky vymyslené slová a dopodrobna si naštudovala pozadie každej postavy nielen na účely vlastného výkonu, ale aj z úcty k skalným fanúšikom vplyvného románu.

Dizajn ornitoptér, akýchsi lepších helikoptér, ktoré sa v Dune často používajú ako dopravný prostriedok, je inšpirovaný skôr vážkou, hoci ornitoptéry lietajú ako vtáky aj ich názov je od nich odvodený.

Tím pre vizuálne a špeciálne efekty sa v Dune pri zobrazovaní pohybu piesočných červov nechal inšpirovať kaskádovým pohybom vĺn v oceáne a na vylepšenie efektu v piesku vytvoril podzemný vibračný systém.

Skladateľ Hans Zimmer chcel vystihnúť mimozemské zasadenie Duny a rozhodol sa, že namiesto známych nástrojov radšej „vytvorí“ také, ktoré budú vyludzovať rovnako mimozemské zvuky. Preto vytvoril špeciálne dychové nástroje, pridal improvizované gitarové a čelové nahrávky, dokonca použil ľudské hlasy a to všetko skĺbil tak, aby vznikla celá paleta neznámych zvukov.

Prečítajte si aj - Aké plány v plánoch iných plánov odhalí nová adaptácia Duny