ZELENÝ RYTIER

Snímok, ktoré sú adaptáciami básní či básnických zbierok, nie je v histórii kinematografie síce nepreberné množstvo, ale svoje pevné miesto v nej majú už od dôb nemého filmu. Jedným z prvých prepisov poetickej literatúry na plátno bolo úchvatné prímorské severské dobrodružstvo v réžii Victora Sjöströma Terje Vigen z roku 1917. Naši západní susedia sa môžu pochváliť dvojicou sfilmovaných básnických zbierok Kytice a Máj, obe vznikli v réžii F. A. Brabca a prvé menované dielo bolo určite výrazne lepším spracovaním.

Tentokrát máme možnosť vidieť, ako si s básnickou predlohou poradil uznávaný americký režisér David Lowery. Ten sa totiž vo svojej novinke s názvom Zelený rytier inšpiroval v stredovekej legende pretransformovanej do básne s titulom Sir Gawain a zelený rytier. Text nadväzuje na artušovské legendy a je logické, že Lowery doňho musel začleniť ako nové dejové línie, tak nové postavy. Zelený rytier má totiž stopáž cez dve hodiny a určite nebolo zámerom tvorcov ani unudiť diváka jednoduchým sfilmovaním zopár poetických veršov, ale ani zahltiť digitálnymi zábermi na veľkolepé armády a krvavé bojové orgie.

David Lowery sa nám v posledných rokoch predstavil prostredníctvom hneď štyroch pomerne výrazných snímok s hviezdnym obsadením. Ain´t Them Body Saints, Pete a jeho drak, Prízrak a Gentleman s pištoľou. Prvý a tretí titul patria určite k neortodoxne prerozprávaným a nakrúteným dielam, druhý a štvrtý sa skôr zase radia ku konvenčnejším spracovaniam. Možno ide o náhodu, ale ak Lowery nakrúca podľa systému „jeden prístupnejší film nasleduje film osobnejší a experimentálnejší“, tak spracovanie Zeleného rytiera ako fantasy s neopakovateľkou atmosférou a audiovizuálnou stránkou logicky zapadá do kategórie prvej. Už samotný literárny predobraz dáva priestor na originálne uchopenie a priestor pre využitie vlastnej fantázie bez akýchkoľvek limitov.

Mladý rytier Gawain (dokonale obsadený Dev Patel) je najmladším členom legendárneho guľatého stola známeho z legiend venovaných kráľovi Artušovi. Spoznávame ho ako mladíka milujúceho pekné dedinské dievča Essel (rovnako veľmi vhodne obsadená Alicia Vikander). Navštevuje ale aj hrad Camelot, pretože kráľ Artuš je jeho strýko. Zúčastní sa tu aj vianočných osláv behom Štedrého dňa, kde zažije jedno veľmi netradičné stretnutie. Na hrad prichádza tajomná nadprirodzená bytosť známa pod prezývkou Zelený rytier. Ten navrhne prítomným istú, na prvý pohľad nezmyselnú ponuku. Vyzve na súboj ľubovoľného prítomného a kto ho porazí, stane sa vlastníkom jeho magickej sekery. Háčik je v tom, že presne o rok ho bude očakávať vo vlastnom sídle, aby mu smrteľnú ranu vrátil.

Gawain sa chce predviesť ako statočný muž a Zeleného rytiera vyzve na súboj. Priebeh súboja sa však odohrá proti jeho očakávaniam a končí veľmi dramatickým a patetickým spôsobom. Gawain si postupne začne uvedomovať, že splniť podmienky hry a vypraviť sa na dlhú cestu krajinou je otázkou jeho cti. Jedného dňa si tak zbalí do batôžka to najdôležitejšie, rozlúči sa so svojou milovanou a vysadne na koňa. Cestou, ako to už pri historických a rozprávkových dobrodružstvách býva, stretne ľudí rôznych charakterov a cesta naprieč krajinou sa stane aj cestou do jeho vnútra.

Posledná poznámka asi najlepšie charakterizuje myšlienkový ráz celej snímky. Zelený rytier je vo svojej podstate pomerne subtílnou psychologickou drámou zaoberajúcou sa otázkami osobnej cti, hrdosti, zbabelosti a ľudského charakteru ako celku zloženého z viacerých protichodných vlastností. Ako aj zamyslením sa nad tým, že v živote obvykle platíme za svoje rozhodnutia a činy v konečnom dôsledku rovnakou mierou; čo dávame, to sa nám aj spravodlivo vracia.

Sujet je sledom jednotlivých epizód rozčlenených podľa názvov, napriek tomu pôsobí film koherentným dojmom a má jasný dejový oblúk. Gawain má totiž jasný cieľ a tieto zastavenia nikdy nespôsobia odbočenie ústrednej dejovej línie do nepredvídateľného smeru. Prekvapení sa dočkáme až v záverečnom akte, príbeh sa totiž od určitého momentu v cieli cesty začne uberať na základe rozhodnutí hlavnej postavy dovtedy neprebádanými cestičkami. Dôležité je spomenúť, že v kine by mal divák ostať až do konca záverečných titulkov, čaká nás po nich totiž vtipná a zároveň aj cynická bodka celého príbehu.

Osobitnou kapitolou a asi aj najväčším kladom filmu je jeho unikátne audiovizuálne spracovanie. Artušovských legiend sme tu mali niekoľko, Zelený rytier ale atmosférou priamo nepripomína ani Excalibur (1981), ani Prvého rytiera (1995), ani Lancelota od jazera (1974) či monthy-pythonovský Svätý grál. Ak by sme silou mocou chceli hľadať paralely v precítení atmosféry snímky, možno by nebolo od veci si spomenúť na MacBetha Justina Kurzela.

Lowery ale nakrútil čisté fantasy, kde sú obyvatelia jeho fikčného sveta oboznámení s jeho nadprirodzenými elementami a nikto si nebude „lámať hlavu“ nad tým, že odseknuté hlavy bez problémov prehovárajú k ľuďom a možno si tu občas dáte pokec aj s líškou. Mimochodom hlavy oddelené od tiel sú aj ústredným motívom celého diela.

Zelený rytier je prístupný svojmu publiku síce už aj na internetových platformách, v tomto prípade však niekoľkonásobne platí, že zážitok z kina bude neporovnateľne pôsobivejší s tým, ak si film pustíte na televíznej obrazovke. Lowery by vám určite odporučil navštíviť kino aj bez ohľadu na to, že jeho film tým pádom zarobí viac zaslúžených peňazí.

The Green Knight (Írsko / Kanada / USA / UK, 2021, 130 min.)
Réžia: David Lowery. Scenár: David Lowery. Hrajú: Dev Patel, Alicia Vikander, Joel Edgerton, Sean Harris, Kate Dickie, Ralph Ineson ...