THE CARD COUNTER

„Svoj život zverujem Prozreteľnosti, svoju dušu zverujem Milosti.“ Tento nápis má Oscar Isaac vo filme The Card Counter vytetovaný na chrbte a v denníku si kladie otázky o vine a odpustení. Novú snímku Paula Schradera zaradil časopis Cahiers du cinéma medzi najväčšie filmové udalosti mesiaca. Film pod produkčnou záštitou Martina Scorseseho mal premiéru na festivale v Benátkach a v zahraničí sa postupne dostáva do širokej distribúcie.

Schrader, veterán nového Hollywoodu, je predovšetkým známy ako scenárista Scorseseho snímok Taxikár (1976), Zúriaci býk (1980) a Posledné pokušenie Krista (1988). Podobne, ako Scorsese vzišiel z katolíckeho prostredia, na Schraderovu tvorbu sa podpísala puritánska výchova jeho kalvinistických rodičov. Prvýkrát išiel do kina tajne vo svojich 17 rokoch a pred filmovým vzdelaním najskôr zamieril na teologickú fakultu. Vo svete filmových teoretikov zaujal knihou Transcendental Style in Film: Ozu, Bresson, Dreyer (1972). V nej priniesol jednoduchý teoretický model, pomocou ktorého sa pokúsil vysvetliť spirituálny účinok filmových diel.

Tento teoretický koncept omnoho neskôr aplikoval v snímke First Reformed (2017) a vytvoril tak novodobú variáciu na Denník vidieckeho farára / Journal d'un curé de campagne (1951) Roberta Bressona. Stopy transcendentného štýlu sa zaryli aj do The Card Counter. Film zo sveta kasín spája s tvorbou francúzskeho režiséra religiózna metafora väzenia a motív kláštorne rutinného písania denníka (prevzatý od Bressona už v Taxikárovi).

William Tell v podaní Oscara Isaaca je veterán, ktorý si za vojnové zločiny v Iraku odsedel niekoľko rokov vo väzení a po prepustení sa vydáva na úspešnú cestu hazardu. Manažérka profesionálnych hráčov La Linda (Tiffany Haddish) ponúkne Tellovi účasť na pokerovom turnaji. Cirk – stvárnený Tyeom Sheridanom (známy zo Spielbergovho Ready Player One) – sa stane ďalším hráčovým spoločníkom. Ako syn jedného z Tellových armádnych kolegov hľadá cestu k pomste za smrť svojho otca.

Podobne, ako Taxikár odkazoval k vietnamskému infernu, The Card Counter sa vyrovnáva s minulosťou americkej vojnovej mašinérie v Iraku. Tell a Cirkov otec boli vycvičení v tzv. pokročilom výsluchu (advanced interrogation), čo v praxi znamenalo mučenie a ponižovanie irackých zajatcov v Abú Ghrajb. Tell si výslužbu odbil vo väzení a Cirkov otec spáchal samovraždu. Major Gordo (Willem Dafoe) – muž, ktorý ich vycvičil a skutočný vinník zločinov – vedie úspešný život a vystupuje na konferenciách. Politická realita prestupuje aj samotným turnajom; jeden z Tellových súperov sa oblieka do kostýmu s motívom americkej vlajky a po výhrach skanduje „USA!“ Toto chovanie demaskuje americkú vulgárnosť a vytvára paralelu s militantnou hrubosťou.

Režisér prezentuje utkania v pokere nezaujatým spôsobom. Vyhýba sa dramatizácii a väčšinou zachytáva začiatok alebo koniec hry. Kľúčové násilné udalosti sprostredkuje nepriamo alebo vo zvukovej stope za rámom kamery. V naratívnych postupoch nadväzuje na tendencie pomalej kinematografie (slow cinema) a umenia nudy. Pomalé tempo neplní vyprázdnenú funkciu ozvláštňujúcej atrakcie, ale korešponduje s autorovým teoretickým myslením o filmovom umení.

Jedným z aspektov jeho úvah o transcendentnej kinematografii je totiž „každodennosť“. Jej hlavný princíp spočíva v repetitívnom sprítomnení banálnych udalostí, akými sa v The Card Counter paradoxne stávajú kartové hry. Tie sú len pokračovaním väzenskej rutiny, ktorú si Tell vo svojich vnútorných monológoch pochvaľuje. Ritualizovaná všednosť nie je prázdnou manierou, ale formálnym krokom, ktorý predchádza momentu vykúpenia. 

S metaforou väzenia súzní úsporný štýl. Isaac hrá minimalisticky a skrz jeho ospalé mŕtvolné oči vstupujeme do hlbiny beznádeje. Zakaždým, keď sa ubytuje v novom hoteli, vybavenie izieb zabalí do bielych plachiet. Z dočasných príbytkov tým činí asketické prostredia, ktoré pripomínajú uniformitu väzenskej či kláštornej cely.

Jednotu strohého štýlu funkčne narušujú expresívne retrospektívy z Abú Ghrajb, ktoré odhaľujú mučenie irackých väzňov. Extrémne širokouhlý objektív deformuje obraz a posilňuje metaforu osobného inferna. Expresívna štylizácia, ktorá prezentuje subjektívne spomienky protagonistu, sugestívne vykresľuje jeho vnútorné rozpoloženie a hĺbku viny za vojnové ohavnosti.

The Card Counter rozhodne nenaplní očakávania divákov túžiacich po napínavom zážitku z kasína. Kartová hra vyplňuje rolu všednej rutiny a stáva sa pokračovaním ritualizovaného väzenského života. Schrader nadviazal na soteriológiu Bressonovho väzenského cyklu a tradíciu nového Hollywoodu. Ako pravý asketik sa zriekol originálnosti a vytvoril pomalý film o vyrovnávaní sa s irackým konfliktom. Na vojnové zločiny nazerá s protestantskou prísnosťou, skrz rámec viny, trestu a vykúpenia; nesiaha však po explicitnej náboženskej rétorike.

The Card Counter (UK / Čína / USA, 2021, 111 min.)
Réžia: Paul Schrader. Scenár: Paul Schrader. Hrajú: Oscar Isaac, Tiffany Haddish, Tye Sheridan, Willem Dafoem, Alexander Babara, Bobby C. King, Ekaterina Baker, Bryan Truong, Dylan Flashner, Adrienne Lau ...