VIKI A JEJ MYSTERY

Istý čas som žil v domnienke, že Viki bude ďalší tuctový animák, ale v skutočnosti ide o francúzsky rodinný film. V čase, keď sa aj u nás rieši otázka, do akej miery povoliť odstrel vlkov, prichádza vhod s dilemou, či je vlk pre človeka nebezpečný a ako dokážeme spolu nažívať.

S tým, že tento rodinný film si zobral tému doslovne a dospeje k bodu, že 8-ročné dievčatko dostane istého vĺčika do opatery. Tomu momentu predíde príchod otca s dcérou na vidiek po tom ako zomrie mama a oni hľadajú nový život. Keď sa malá Viktória s tatkom raz stratia na turistike, skončia v chate, kde jej lokálny chlapík venuje toho vĺčka. Spočiatku ho doma skrýva, no neskôr sa odhalí a otec v snahe pomôcť dcére prekonať stratu mamy nakoniec štvornohého ňucháča povolí. Lenže ako rastie, je podozrivé, že si ho nevedia zaradiť ku žiadnemu známemu plemenu a častejšie sa vynára otázka, aké zvieratko doma majú a ako sa bude správať. Netrvá veľa, aby došlo k lokálnym rozporom: niektorí vlky nechcú (kántria ovce), iní sú s nimi OK.

Ústredný nápad, že malé dievčatko po smrti mamy hľadá nový zmysel života a dostane paradoxne vlka, nie psa, je celkom dobrý a miestami silný. A je zrejmé, že v scenári môže číhať fatálny zvrat, kedy by Viki čelila eventuálne ďalšej strate niekoho blízkeho, ku komu si vytvorila vzťah. Film nie je obyčajnou zábavou so zvieratkami, na diváka kladie slušné nároky, no nie zložito, aby udržal v pozornosti celú cieľovú skupinu, t.j. všetkých členov rodiny v sále. Nemá ani veľa postáv a dej alternuje pomalšími až dokumentárnymi zábermi.

Na francúzskych lazoch sa rozprestiera obrovský kus panenskej prírody, na lúkach pasú ovce a občas na ne striehne vlk. Viki a jej Mystery má nádhernú kameru, ktorou zaberá veľké časti kamenných domov či chatiek a medzi nimi sa ponevierajú zblúdení vlci i turisti. Je tu dobrá otázka, či vlka strieľať, keď ohrozuje ovce (ale ruku na srdce, ani pri jednom stáde nevidno ovčiarskeho psa) a sami domáci v tom nemajú jasno. Nehovoriac o tom, že niekedy väčším nebezpečenstvom na samote nemusí byť vlk, ale odhodlaný sused, ktorý vám zrazu parkuje na pozemku, sliedi pred chalupou či začne vám dohovárať.

Viki a jej Mystery má útlu stopáž 84 minút a nerozohrá komplikované schémy. Ani strate manželky/mamy sa veľmi nevenuje, nastolí ju rýchlo a cez nerozprávajúcu Viki sledujeme počiatočne trápenie otca s dcérou. Príchod vĺčika je vďačný pre milé scény výchovy a budovaného priateľstva, medzi ktoré sú vkliesnené letmé scény spoznávania tatka s jednou obyvateľkou či občasné návštevy brata. Tie by mali generovať isté vtipné scény, ale veľmi im to nejde. Pozornosť sa preto sústredí neskôr na dilemu, či si Mystery nechať alebo radšej uvoľniť. Ale kam? Do voľnej prírody, rezervácie či niekde inde?

Na všetky tieto otázky nakoniec nájde film odpoveď. A pokúsi sa aj o trošku dramatické finále, ktoré začína spočiatku nevinne. Ale s výnimkou jednej-dvoch scén nejde film príliš do hĺbky, netlačí na emócie (čo môže byť aj dobre) a tým pádom je trošku zraniteľný: padá do roviny priemeru a po videní rýchlo vyšumí z hlavy.

Na jedno nedeľné popoludnie je to obstojná jednohubka, nie silene vtipná, nie prehnane dramatická. Až vám pri záverečných titulkoch skrsne myšlienka, že niečo také sa zrejme v skutočnosti aj stalo. A dva obrázky vám dajú za pravdu. Možno aj preto sa film drží relatívne pri zemi a je celkom uveriteľný, nie prehnaný.

Mystère (Francúzsko, 2020, 83 min.)
Réžia: Denis Imbert. Scenár: Rémi Sappe, Denis Imbert, Mathieu Oullion, Stéphanie Vasseur. Hrajú: Tchéky Karyo, Marie Gillain, Vincent Elbaz, Shanna Keil, Eric Elmosnino ...