HRDINA / A HERO

Asghar Farhadi je nepochybne najvýznamnejším súčasným režisérom Iránu – o tom svedčia prestížne ocenenia jeho tvorby. Snímka Rozchod Nadera a Simin bol prvým iránskym filmom oceneným Oscarom v kategórii Najlepší zahraničný film. Tento úspech režisér zopakoval o päť rokov neskôr, kedy si za Klienta odniesol zlatú sošku po druhýkrát. Prirodzene veľké očakávania vzbudil aj jeho najnovší titul Hrdina, držiteľ Veľkej ceny z canneského festivalu a oficiálny iránsky vyslanec na tohtoročných Oscaroch. Oproti predchádzajúcim Farhadiho filmom je však Hrdina v niečom iný.

Divákov oboznámených s režisérovou tvorbou, môže jeho nová snímka prekvapiť už svojim názvom. Farhadi sa vo svojich vrcholných dielach vyhýba čierno-bielym postavám a namiesto toho vytvára mravne ambivalentné charaktery, medzi ktorými by sme len ťažko našli jasného protagonistu a antagonistu. Z tohoto dôvodu prekvapí, že jeho nový film nesie titul Hrdina. Znamená to, že sa režisér odklonil od svojich morálne nejednoznačných postáv a rozhodol sa rozprávať príbeh o protagonistovi s jasnými hrdinskými rysmi?

Rahim (Amir Jadidi) sa dostal do väzenia kvôli dlhu, ktorý nebol schopný splácať. Medzitým jeho priateľka Farkhondeh (Sahar Goldust) náhodou nájde tašku s hodnotnými zlatými mincami. Počas Rahimovej dvojdňovej priepustky z väzenia je dvojica vystavená morálnej dileme. Najskôr chcú bohatstvo použiť na splatenie dlhu; Rahim sa však nakoniec rozhodne vyhľadať majiteľku stratenej tašky a majetok jej vrátiť.

Cnostný čin zviditeľnia média a z obyčajného človeka vytvoria hrdinu. Väzenské orgány taktiež využijú Rahimov skutok pre svoje vlastné účely a charitatívna organizácia usporiada verejnú zbierku pre tohoto ušľachtilého dlžníka.

Režisér tentoraz zobrazuje viac pozitívnych javov v spoločnosti než vo svojich predchádzajúcich filmoch. Okrem štedrých prispievateľov na charitatívnu zbierku je to napríklad vedľajšia postava taxikára, ktorý sa snaží Rahimovi ochotne pomáhať.

Naopak veriteľ Bahram (Mohsen Tanabandeh) – zároveň švagor Rahimovej bývalej ženy – sa stáva hrdinovým úhlavným protivníkom. Podľa iránskych zákonov môže byť Rahim prepustený, keď čiastku splatí alebo, keď mu veriteľ dlh odpustí. Zatvrdnutý Bahram motivovaný osobnou zášťou komplikuje Rahimovu cestu a nezištnosť jeho činu spochybňuje. Režisér sa od svojich vrcholných filmov odklonil aj tým, že tentoraz variuje zápletku zo svojho menej známeho raného snímku Krásne mesto (Shar-e ziba, 2004).

Farhadi opustil moderný Teherán – dejisko väčšiny jeho filmov – a rozprávanie zasadil do starobylého Širázu. Mesto je spojené s pôsobením veľkých perzských básnikov a je situované v blízkosti najstarších pamiatok Iránu. K jednej z nich – ku skalným kráľovským hrobkám – nás príbeh zavedie hneď v prvých scénach. K minulosti odkazuje aj tradičná hudba, ktorá zaznieva z mešity, rádia alebo z obchodu z hudobninami. Tieto prostriedky nás provokujú k špekuláciám o tom, nakoľko sa v obyčajnom človekovi Rahimovi odrážajú hrdinovia minulosti.

Odkazov na minulosť a tradíciu je v Hrdinovi viac než je u Farhadiho zvykom. Rahim pred uväznením pracoval ako reštaurátor a kaligrafista; jeho život je teda z tradičným umením spätý. Na letákoch, ktorými po meste ohlasuje nález stratenej tašky, používa kaligrafický štýl písma. Farhadi zdôraznením estetického cítenia naplňuje postavu duchom minulosti a ukazuje, že Rahima nezaujíma len každodenná rutina či materiálne prežitie.

Keď Rahim na začiatku odchádza z väzenia, nemáme pocit, že by sme sledovali typického kriminálnika. Jadidiho postava s úsmevom a pohľadom do zeme zanechá dojem priateľského dobráka. Režisér protagonistu zasadil do realistického kontextu, v ktorom sa musí nechcene dopúšťať morálnych prešľapov.

Vo Farhadiho realistickej dráme žiaden dobrý skutok nezostane bez trestu. To sa naplní, keď je Rahim vydaný na milosť verejnej mienke. Ľud ho môže pod vplyvom médií v jednom momente adorovať a v druhom začať nenávidieť. Farhadi kriticky nazerá na spoločnosť, ktorá Rahimové činy interpretuje dogmaticky ako absolútne čisté alebo absolútne podlé. Toto binárne uvažovanie je prítomné aj v myslení jednej z postáv, ktorá Rahimovi povie: „Buď ste veľmi chytrý alebo veľmi jednoduchý.“

Iste môže niekto Farhadimu vytknúť, že sa pokúsil prepojiť zdanlivo nezlučiteľné: horkú každodennosť a idealizmus. Realizmus a odkazy na archaickú dobu. V skutočnosti však nejde ani tak o prepojenie ako o rámec dramatického sporu a etického konfliktu. Farhadi dokázal prerozprávať dusný príbeh o tom, čo sa stane s obyčajným hrdinom s nízkej spoločenskej vrstvy, pokiaľ bude musieť čeliť spoločenskej manipulácii, zášti a podozrievavým byrokratom.

Pravdepodobne ide o najlepší Farhadiho počin od Rozchodu Nadera a Simin. Nepredvídateľné udalosti v deji sú motivované realistickejšie než v Klientovi a dávkovanie nových informácií nie je tak kŕčovité ako v Minulosti. Filmár je naďalej skeptický voči spoločnosti, tentoraz je však viac optimistický v pohľade na jednotlivcov a čiastočne sa navracia k svojmu ranému snímku Krásne mesto z roku 2004.

Ghahreman (Francúzsko / Irán, 2022, 127 min.)
Réžia: Asghar Farhadi. Scenár: Asghar Farhadi. Hrajú: Amir Jadidi, Mohsen Tanabandeh, Sahar Goldust, Fereshteh Sadre Orafaiy, Ehsan Goodarzi, Sarina Farhadi, Maryam Shahdaei, Alireza Jahandideh, Farrokh Nourbakht, Saleh Karimaei, Ali Ranjbari ...