BALADA O BIELEJ KRAVE

„A hľa, povedal Mojžiš svojmu ľudu: ‚Boh vám prikazuje, aby ste obetovali kravu.‘ Povedali: ‚Nerobíš si z nás posmešky?‘“ Týmto citátom z Koránu začína horký príbeh Balady o bielej krave. Dominantou nasledujúceho záberu je obrovské nádvorie väznice. Uprostred neho stojí biela krava, dav mužov a žien je separovaný do dvoch skupín. O chvíľu pochopíme, že výjav s odsúdenou kravou bol snovou predstavou hlavnej hrdinky. Mina je na ceste do väzenia; chce totiž naposledy uvidieť svojho manžela, ktorý má byť onedlho popravený za vraždu.

Balada o bielej krave – uvedená na minuloročnom Berlinale – patrí medzi najvýraznejšie iránske tituly minulého roku. Spolu s filmom Niet zla medzi nami (Mohammad Rasoulof) patrí medzi iránske snímky, ktoré hlboko prenikajú do problematiky trestu smrti. Poviedkový film Rasoulofa nazeral na novodobých katov z viacerých uhlov pohľadu a odhaľoval trvalé následky iránskeho trestného systému na rôzne generácie.

Naopak Balada o bielej krave sa sústredí na individuálny príbeh jednej ženy, zároveň však funguje ako alegória iránskej spoločnosti. Otvára polemiku o tom, nakoľko táto žena dokáže byť silnou a milosrdnou hrdinkou. Dokáže sa v rigidnom svete zachovať humanisticky alebo naopak zostane spätá s dávnou tradíciou zákona „oko za oko“? Majú v tomto svete ľútosť a odpustenie svoje miesto?

To, čo by mohlo v iných filmoch byť horkým vyústením, je v Balade len začiatkom ďalších životných útrap. Mina sa rok po tragickej udalosti dozvedá, že jej manžel bol obesený neprávom. Vyjde najavo, že sudcovia unáhlene dali na výpoveď nespoľahlivých svedkov. Predstavitelia systému si odmietajú priznať vinu a trvajú na tom, že chybne vykonaný rozsudok bol v skutočnosti Božou vôľou.

Mina onedlho dostane v práci výpoveď a bigotný domáci ju prinúti vysťahovať sa z bytu. Dotieravý švagor sa s ňou pokúša naviazať partnerský vzťah a svokor sa chce súdiť o opateru jej hluchonemej dcéry. Minin život sa obráti k lepšiemu až vo chvíli, kedy u dverí zazvoní neznámy muž Reza (Alireza Sani Far). Tvrdí, že priniesol peniaze, ktoré popravenému mužovi dĺžil. Svoju pravú identitu však zatají...

Náznak tepla a citlivosti do chladného príbehu vniesla predstaviteľka hlavnej hrdinky, Maryam Moghadam. Tá sa spolu s Behtashom Sanaeehaom podieľala aj na réžii a scenári tohoto filmu. V minulosti sa podarilo režisérsku stoličku obsadiť niekoľkým Iránkam. Dokázali to napríklad dcéry významného režiséra Mohsena Makhmalbafa, Hana a Samira. Byť režisérkou v Iráne však nie je samozrejmosťou. Zapojením hlavnej herečky do réžie, sa feministický podtext Balady o bielej krave presunul aj do sféry filmovej produkcie.

Niektorí diváci budú príbeh považovať za umelý konštrukt, v ktorom scenáristi postavili Mine do cesty čo najviac prekážok a charaktery rozdelili na čierne a biele. K tomuto snímku by sme však nemali výlučne pristupovať ako k realistickej dráme, ale ako k alegorickému príbehu. Film síce poukazuje na reálne problémy súčasného Iránu, či už ide o trest smrti alebo práva žien. Spoločensko-kritickú tému však podáva skôr v kafkovskom duchu než pomocou realistických prostriedkov. Metaforickosť filmu navodzuje už zmienený úvodný záber s bielou kravou.

Umeleckú štylizáciu pocítime aj na dialógoch postáv. Aktéri sa väčšinou vyhýbajú zdvorilostným frázam – ktoré sú ináč každodennou súčasťou komunikácie Iráncov – a zámerne prehovárajú s minimalistickou strohosťou. Hranaté členenie priestoru pomocou rôznych priečok, okien alebo dverí vyjadruje odcudzenosť postáv. Mučivosť dejov umocňuje kamera, ktorá sleduje aktérov v dlhých statických záberoch.

Tvorcovia sa teda nevydali cestou realistickej drobnokresby – ktorú poznáme z filmov Asghara Farhadiho – ale strohej minimalistickej poetiky. Patetickosť príbehu je nutné hodnotiť v súvislosti s alegorickým charakterom snímku. Tým, že autori otesali obsah na nevyhnutné minimum, podarilo sa im preniknúť do esencie trúchlenia.

Problematiku smútku lepšie pochopíme, keď zohľadníme široký kontext iránskej histórie. Tradícia mučeníkov šiitského islamu prestupuje dejinami tejto zeme už od čias stredoveku. Oslava týchto martýrov nachádza svoje pevné miesto po roku 1979, kedy v Iráne prebehla islamská revolúcia a k moci sa dostali šiitskí fundamentalisti. V tej dobe sa smútok stal inštitucionalizovanou náboženskou hodnotou – zdá sa, že tak je tomu aj v Balade o bielej krave.

Vo filme sledujeme hrdinku, ktorá sa na jednej strane pokúsi vzoprieť voči režimu a spravodlivosti sa domáha až na najvyššom súde. Na druhej strane, zostáva s temným svetom pevne spätá – skrz jej nerozlučnosť s kultúrou smútku. Keď sa pokúsi začať znovu a naviaže novú známosť, príbuzní v nej „ochotne“ oživia povinnosť trúchliť. Mina teda bilancuje medzi pozíciami modernej hrdinky vzdorujúcej režimu; a ženy, ktorá sa len ťažko môže vymaniť z konvencií dávnej tradície.

Film sa obracia k iránskej histórii aj v iných momentoch. Dcéra hlavnej hrdinky – Bita (Avin Poor Raoufi) – je pomenovaná podľa filmu, v ktorom titulnú postavu stvárnila speváčka Guguš. Táto hviezda si získala popularitu pred islamskou revolúciou, kedy ženy mali ešte povolené vystupovať na pódiu.

Odkaz na predrevolučnú speváčku má pre iránskych divákov aj filmové postavy nádych nostalgie. Naopak do trpkej porevolučnej situácie nás vráti scéna, v ktorej zatúlaný pes vlezie sudcovi do postele. Irónia tohoto momentu spočíva v tom, že pes je v islamskom svete nečistým tvorom. Tvorcovia týmto jednoduchým motívom demaskujú smiešnosť absurdných spoločenských presvedčení.

Na záver je nutné dodať, že Balada o bielej krave neútočí na koncept osobnej viery v Boha. Mina – hoci naivne – utešuje seba aj dcéru nádejou na posmrtný život. Film je kritický voči islamskému právu, iránskej jurisdikcii a dehonestácii práv žien. Útok proti islamu je však skôr odsúdením teokratického režimu než osobnej náboženskej viery.

Ghasideyeh gave sefid (Irán / Francúzsko, 2020, 105 min.)
Réžia: Maryam Moghadam, Behtash Sanaeeha. Scenár: Mehrdad Kouroshniya, Maryam Moghadam, Behtash Sanaeeha. Hrajú: Maryam Moghadam, Alireza Sani Far, Pouria Rahimi Sam, Avin Poor Raoufi, Farid Ghobadi, Lili Farhadpour, Mahoor Ahmadi, Mohammad Heidari, Pejvak Imani ...