ANARCHISTI

Na prelome 19. a 20. storočia nebola situácia vo Francúzsku z hľadiska práce a životnej úrovne príliš ružová, kapitalizmus stál stále ešte pred rozhodujúcimi reformami prichádzajúceho storočia a nemal príliš spoločné s relatívnym blahobytom v dnešnej Európe. Podobná spoločenská situácia dala vzniknúť rôznym revolučným hnutiam a práve jednému z nich sa venuje aj historický film Anarchisti.

Názov filmu je zároveň aj názvom menšieho ľavicovo orientovaného zoskupenia pôsobiaceho v dobovej Paríži. Miestna polícia je týmto, aspoň v jej očiach, zločincom už nejaký čas na stope a najlepším riešením sa zdá byť infiltrácia vlastného špeha priamo do jadra organizácie. Vhodným adeptom sa zdá byť mladý a pohľadný poddôstojník Jean Albertini. Ide o sirotu, pre ktorú je podobná ponuka vstupenkou do nového, vzrušujúcejšieho sveta a tak mladík zanecháva za sebou celý dovtedajší súkromný aj pracovný život.

Podobný dramaturgický pôdorys je v rámci kinematografie veľmi obľúbený, spomeňme tituly, ako Krycie meno Donnie Brasco či Prísľuby z východu. Scenár, na ktorom sa podieľal aj režisér Elie Wajeman, ale napríklad na rozdiel od Cronenbergovej snímky odkrýva karty hneď na začiatku a tak divák presne vie, kto je Jean zač. Nevedia to samozrejme členovia jeho novej komunity. Tá sa stáva pre Jeana akousi novou rodinou a pokiaľ ste už zopár podobných filmov videli (vrátane spomínaných dvoch), tak nebudete dlho hádať, že sa hlavný hrdina skutočne začne s novými parťákmi zbližovať aj osobne. Predovšetkým s fešnou 22-ročnou oduševnelou revolucionárkou Judith.

Náčrt deja prezrádza, že ide o veľmi príťažlivý a dejinami kinematografie osvedčený námet a že nás čaká v kine aj adekvátny zážitok. Pravda je to však iba sčasti. Wajemanovi sa totiž nepodarilo všetky tromfy v ruke pretaviť aj v dostatočne uspokojivý výsledok. Dôvodov je niekoľko, určite ale nie je žiadna chyba v hercoch. Medzi Taharom Rahimom v úlohe Jeana a Adéle Exarchopoulos ako Judith to slušne iskrí a ako pár a zároveň aj členovia gangu s jasne danými pravidlami fungovania pôsobia prirodzene.

Ďalším výrazným kladom je kamera evokujúca dvoma zvolenými štýlmi snímania a farebného riešenia mizanscény uveriteľnú dobovú atmosféru. Raz sledujeme zábery s tlmenými studenými farbami, inokedy do hnedožlta ladené zábery odkazujúce na podobu historickej fotografie tohto obdobia.

Drvivá väčšina záberov je však nakrútená v interiéroch a aj v momentoch, kedy sa s postavami vydáme do exteriérov, réžia volí skôr polocelky a polodetaily. Absencia veľkých celkov a aspoň minima davových scén bohužiaľ kriminálke a zároveň milostnej dráme uberá na pôsobivosti a čiastočne tak pôsobí ako televízny film.

Niekoľkokrát som si spomenul na vynikajúci československý seriál Dobrodružstvá kriminalistiky a jeho niekoľko epizód. Lenže aj naša čerstvá postsocialistická produkcia dokázala diváka vtiahnuť do krimi zápletky účinnejšími prostriedkami než moderné francúzske dielo s jednou medzinárodnou hereckou hviezdou.

Väčšinu času sledujeme vývin uprostred skupiny, čo nie je síce vôbec od veci, ale keď príde na anarchistické akcie typu prepadnutí rodinných sídiel alebo banky, celkový dojem zo sekvencií je skôr mdlý, končia totiž skôr než dokážu poriadne vygradovať.

Scenár ukazuje svoje najlepšie momenty až v samotnom závere. Príbeh je veľmi slušne a logicky vypointovaný. Želaná katarzia sa však nedostavuje na sto percent predovšetkým vďaka vyššie spomínaným nedostatkom. Je to rozhodne škoda, po odchode z kina si totiž budete pokladať otázky typu, ako by si s podobne divácky atraktívnou látkou poradil napríklad Jean-Pierre Jeunet.

Anarchisti rozhodne nie sú sklamaním, ale ich potenciál bol tak vysoký, že priemerná réžia nemala šancu ani dobre napísaný scenár vyniesť do nadpriemerných vôd. V rámci množstva titulov, aké máme možnosť sledovať na mnohých svetových filmových festivaloch, by sa Anarchisti nedokázali predrať až na samotný vrchol pozornosti.

Les Anarchistes (Francúzsko, 2015, 101 min.)
Réžia: Elie Wajeman. Scenár: Gaëlle Macé, Elie Wajeman. Hrajú: Tahar Rahim, Adèle Exarchopoulos, Swann Arlaud, Guillaume Gouix, Karim Leklou ...