KEĎ SA ČERVENÁM

Pixar pokračuje v spanilej jazde nových tém – už štvrtý film po sebe nie je pokračovaním. Je trestuhodné vidieť, že kvalitný film ako Keď sa červenám sa v USA kinám vyhol. Na Slovensku našťastie putuje na veľké plátno a je to ďalší kúsok, ktorý sa snaží riešiť hlbšie témy, nie iba obyčajnú zábavu so zvieratami či točiť rovnaké línie dookola. Tentokrát sa venujú dospievaniu dievčaťa.

Píše sa rok 2002, Mei má trinásť, žije v domnienke, že je dospelá a patrí jej svet. Maká ostošesť v rodinnom biznise (po škole sa stará o chrám a návštevníkov), s kamoškami je najmä v škole, veľa voľného času nemá, ale túži ísť raz na koncert kapely 4*Town. Mei tají pred mamou svoje záľuby, keď jej raz večer objaví zošit s kresbami, napochodujú do supermarketu a vyrobia obrovskú scénu.

Mei si zlízne kopu posmechu, v noci sa jej sníva nočná mora o červenej pande. Keď sa ráno zobudí, zistí, že sa na pandu premenila. Zrejme premenu spustí vypätá emócia – keď sa upokojí, môže byť opäť v ľudskej podobe. Neskôr sa dozvie tajomstvo, že jej rodinný klan je spätý s červenými pandami a každá žena si prejde tým procesom – jediná šanca ako premeny zastaviť je prejsť rituálom počas splnu červeného mesiaca...

Keď sa červenám je vzácny kúsok od Pixaru, ktorý sa opäť venuje aspektu ľudskej psychiky či jej vývoju. Zmenu z dievčaťa na mladú ženu prepája mimoriadne zaujímavým spôsobom. Hneď v prvej tretine sa nebojí otvoriť otázku prvej menštruácie, citlivý moment v živote dievčaťa, ktorému čelia aj rodičia (a kladú si vinu, či prípravu nezanedbali alebo to neprišlo skoro). Ale režisérka Domee Shi využíva aj vlastné skúsenosti, aby zobrazila prechod ako doslova magickú pubertu – a to cez červenú pandu.

Dospievanie sprevádzane nonstop zmenou nálad, príchodom prvých depresií či nenávidením vlastného tela je ukázané v citlivých sekvenciách. Majú rýchly strih, ale presne ukazujú, čím si dievčatá prechádzajú. Vrátane revolty proti rodičom, utajovaniu záľub či kamarátov. Nie sú to ľahké či vtipné momenty, na animák pomerne vyspelé.

Do toho sa paralelne vkladá magická línia červenej pandy ako rodinného dedičstva. Pravidlá fungovania sú jasné – nekontrolovateľné výbuchy ju prebúdzajú, ale snaha tlmiť emócie ju zatlačí, avšak potom Mei vyzerá ako na liekoch. Aj to je brané s jemným vtipom, keď silene reaguje na niektoré blbé otázky a pritom viete, že ak by vybuchla, zmenila by sa na pandu v nevhodnej chvíli – napríklad v škole či vonku. Premena má aj istú cenu: ako hovorí legenda, každý ďalší návrat do ľudskej podoby môže stáť čoraz viac síl. Preto je dôležité pandu pretaviť na talizman, aký má aj mamka, babka či štyri tety...

Keď sa červenám sa dá rozdeliť na tri tretiny, pričom prvá je najlepšia vďaka témam, ktoré vie obsiahnuť. Druhá mierne zvoľní, keď si Mei osvojí nové fungovanie a zároveň s kamoškami získava peniaze na koncert – keďže im rodičia neprispejú, idú na vlastnú päsť. Finálna tretina graduje celé dianie, ale najviac využije aj ázijský štýl, jej mytológiu a do toho ešte vloží aj očakávaný koncert 4*Town na štadióne.

Nie je toho málo, čínska línia vrcholí dokonca sekvenciami v bambusovom lese (jedna postava neprehovorí, ale veľa znamená, čo je výborne využité). Rituály s červenými pandami sú premyslené, ich mix s pop hudbou a kultúrou nie je samoúčelný. Film zmení vyznenie, je akčnejší, dynamickejší a postavy dá do inej formy. Smeruje k cennému vyústeniu, angažuje skoro všetkých a nastolí aj dilemu.

Animácia je spočiatku civilná, akurát ju oživuje troška ázijských prvkov v Toronte. Príchod červenej pandy na scénu a prvky mytológie ho posunú trochu ďalej, tvorcovia sa neustále hrajú s premenami a aj s jemnými detailmi, kedy má napríklad Mei iba päsť či chvost pandy. Finále je oveľa živšie, bohatšie, nasadí nečakané možnosti a na veľkom plátne výborne vyznie. Pixar nesklame, mieša pútavú animáciu i obsah. Trio piesní od Billie Eilish a Finneasa O’Connella je dobre využité so svojimi slovami a Ludwig Goransson nesklamal.

Azda vás bude chvíľu fascinovať zasadenie filmu do roku 2002. Vďaka nemu deti nevisia na smartfóne, no ulietavajú na boy bandoch a tamagotchi. Pôsobí to už málinko retro, ale rodiča malých detí si tie prvky užijú.

Otázne však je, koľkoročné deti pochopia celý kontext filmu, nie iba vtipné scény s pandou. Tipujem aspoň 9-10 ročné a primárne dievčatá, ale to neznamená, že chalani by mali ostať sedieť doma. Do veľkej miery tu zaváži, či budú rodičia ochotní prebrať témy – v USA tiež zopár znepokojivých kritík na adresu filmu padlo.

Ale taký prístup animáky potrebujú. Otvárať citlivé otázky, nestáť na mieste a reprízovať ošúchané témy, ísť iba po humore či lacnej akcii. Hoci druhá tretina film málinko zdrží, stále ide o jeden z najlepších animákov Pixaru za poslednú dekádu popri V hlave a Duši.

Turning Red (USA, 2022, 100 min.)
Réžia: Domee Shi. Scenár: Domee Shi, Julia Cho, Sarah Streicher. Hrajú v slovenskom znení: Katrin Viragova, Kristina Turjanova, Michaela Miturova, Noemi Poracka, Karina Qayumova, Tatiana Kuliskova, Alex Konicek, Jakub Ruzicka, Zuzana Kyzekova Romana Polakova Dang Van, Gabriela Dzurikova, Jeanette Svonavska, Juraj Predmersky, Miroslav Trnavsky, Denisa Dopirakova, Natalia Kajzerova Vajova, Petra Gazikova Langova, Lubica Konradova, Andrej Kovac, Tibor Frlajs, Michal Blaho, Eduard Zeman, Lukas Krcmar, Max Rosa, Greta Luprichova, Sara Suchovska, Alzbeta Karpatova...