PETER DVORSKÝ

Operný sólista Peter Dvorský oslávil vlani 70. narodeniny a to je dobrá príležitosť venovať mu aj celovečerný dokument. Jeho réžie sa prekvapivo chytila v debute Iveta Malachovská – a pokiaľ máte záujem pozrieť sa na kúsok detstva, ale najmä veľkú porciu kariéry Dvorského, máte dobrú šancu.

Na aké otázky budete chcieť nájsť odpovede? Kedy Dvorského chytila opera? Kde všade vystupoval? Či sa mu počas svetových turné nerozpadla rodina a zvládla, že bol stále preč? Na všetko sa postupne dôjde. Dokument z veľkej časti postupuje chronologicky, takže po úvode, kde si maestro sám položí pár esenciálnych otázok, sa už katapultujeme späť do jeho detstva, kedy ho opantal Eugen Onegin.

Od tohto momentu sa však nenastolí priama línia až do oslavy 70. narodenín. Naopak, istú časť filmu sa držíme postupu vpred, kde prídu spomienky na štúdium, neskôr prvé vystúpenia i zahraničný výlet do La Scaly. Ako to v dokumentoch býva, čím menej viete, tým vás môže dokument viac zaujímať a na detailoch si zgustnete. Nechýbajú ani anekdoty či pravdivé historky o niektorých vystúpeniach, ktoré by ste si mohli prečítať aj v časopise či na Wikipedii, ale takto majú lepšie vyznenie.

Áno, je zaujímavé vidieť, ako skoro sa Peter Dvorský zapísal na svetové pódia a že na nich vydržal aj pomerne dlho. Z dokumentu zistíte, že vo Viedni sa cítil pomaly viac doma ako v Bratislave a má aj jednu parádnu spomienku na premiéru. Nechýbajú ani pohľady na turné v Japonsku či iných sálach.

A príde aj na rodinný život, kde čakajú epizódy ako spoznal manželku a ako dokázala tolerovať jeho dlhočizné výjazdy. Pripájajú sa aj dve dcéry, ktoré si otca neužili, ale uchovávajú k nemu rešpekt.

Z formálneho hľadiska využíva film klasické postupy. Hlavnú líniu obstará samotný Peter Dvorský, ktorý hovorí do objektívu kamery spomienky i postrehy na viacerých miestach – od divadla, kde sedí v hľadisku či za pianom, cez šatňu až po kaviarenské sedenie. Do toho sú vkladané fotografie, dobové nahrávky z vtedajších médií alebo aj krátke videá (prekvapivo dobre zachované, aj tie 50-ročné). Je prekvapivé vidieť, koľko materiálu archívy dokázali o Dvorskom vypľuť a film ich slušne vie obsiahnuť.

Z chronologickej línie vybočí pasáž, kde Dvorský spomína na priateľov či hviezdy, ktoré s ním vystúpili. Sú nahádzané do jednej sekvencie a je ťažké určiť kľúč ich poradia – či je časový, abecedný alebo má iný význam. Pôsobí to trošku zvláštne, ale je tam veľa mien, ktoré možno milovníkom opery veľa napovedia – ale operní laici v celej kope spoznajú asi len pár osobností, ako Luciano Pavarotti či José Carreras.

Možno budete prekvapení, že dokument neobsahuje veľa výpovedí iných ľudí: manželka, dcéry, jeden priateľ či pár pohľadov iných ľudí a expertov. Nie je to na škodu – tým, že Dvorský je k dispozícii tvorcom, veľa myšlienok si podá sám. Nečakajte vyjadrenia tuctu ľudí, nie sú tu.

A samozrejme, pripravte svoje uši na mnohé viac i menej známe árie opier. Niektoré sú podané skoro v celej dĺžke, z iných budete počuť excerpty či hlavné pasáže. Nessun Dorma znie hneď na začiatku, dôjde aj na Eugena Onegina, prípitok (Brindisi) z La Traviaty alebo La Donne e Mobile z Rigoletta. Ale v tomto smere sa dá očakávať, že na dokument prídu primárne znalci a sami budú hľadať, ktoré kúsky zaznejú z rôznych častí archívu či vystúpení.

Na dokumente je sympatické, že nemrhá materiálom. Má niečo cez sedemdesiat minút, čo bohato stačí – aj z nich by sa teoreticky dalo čosi vystrihnúť, ale takto ponúka očakávaný štandard bez naťahovania. Za to patrí dodatočné plus, lebo nejeden dokument divácky nuspel, keď prišiel o tempo, či pozornosť diváka skôr, ako by bolo dobré.

Peter Dvorský (Slovensko, 2022, 77 min.)
Réžia: Iveta Malachovská. Scenár: Marián Turner. Účinkujú: Peter Dvorský, Gabriela Beňačková, Kurt Rydl, Marta Dvorská, Kristína Dvorská