ZAKLIATA JASKYŇA

Vymýšľať stále nové rozprávky k štedrovečernému stolu či do kín je náročné. Miešať dookola tie isté prvky (zakliate princezné, chrabrých princov, kopu čertov či žabiakov) a pôsobiť originálne v 90-minútovke, si už žiada čoraz lepších tvorcov. Zdeněk Troška (Zakleté pírko, Čertoviny) tri roky nič nedoručil, zo slovenskej produkcie sa o pozornosť hlási Mariana Čengel Solčanská, ktorá si po dvojici trilerov Únos-Sviňa dopriala návrat na kráľovské dvory. Jej počin Láska na vlásku bol slabý, no novinka sa vyšvihla nad jeho úroveň, návštevu kina hravo zvládnete.

V centre pozornosti je legenda o zakliatej jaskyni. Malá dedinka a partia okolo soliara s dvomi dcérami sem chodí získavať soľ, ktorú predávajú ďalej do kráľovstva. V útrobách jaskyne sa nachádzajú rubíny, ktoré si však nikto nesmie zobrať, lebo ho postihne prekliatie. Keď prídu Vianoce, jedna z dcér (Lena) nájde pod stromčekom slabý dar, a tak podlieha pokušeniu jaskyne. Sestra Ada ju varuje márne. Zatiaľ na kráľovskom dvore umrie kráľ, ostane po ňom zlovestná macocha s túžbou prevziať kráľovstvo a synov sa rozhodne poslať uloviť vlčicu. Cyrila a Zacha čaká akurát pasca a cesta späť na hrad je nemožná. Začínajú ťažké časy v kráľovstve: jaskyňa je uzavretá kvôli kliatbe, soľ sa míňa, mužská línia prestala vládnuť a krajina chradne.

Zakliata jaskyňa mieša prvky známych rozprávok, ale jej prológ je veľmi slušne namiešaný a najmä vzbudí očakávania na ďalšie dianie. Paralelné udalosti v jaskyni i na zámku doslova vyženú štvoricu protagonistov do sveta či neznáme miesta. Postavy sú slušne napísané a oplatí sa odhaľovať ich motivácie – napríklad spočiatku máte asi hokej v rozlišovaní sestier, lebo sa mierne na seba podobajú, ale scenár ich jasne odlíši. Ada je skromná, rázna i rozvážna, Lena neváha rušiť pravidlá a to ju privedie k nečakanému spôsobu života. Dvojica princov Zach a Cyril je najprv čudná – ani jeden nie je vyslovené dobrák a rozmaznané nátury si žiadajú tvrdé lekcie v teréne. Nemusím asi ani predostrieť, že dva a dva sú štyri a môžete začať tipovať, ktorý princ by si mohol sadnúť s neurodzenou slečnou. Je to vopred zrejmé, o to lepšie sa sledujú scény spoznávania a fungovania.

Sledovanie osudov štvorice postáv tvorí celkom dobrú druhú tretinu filmu – po tej prvej, kde sa nastolí, čo je v hre a rozbije dovtedajšia idylka. Dobre to začína, zápletka hustne, páči sa mi mystickosť jaskyne – nedá sa do nej dostať, ale sami tušíte, že istá postava z nej chodí von i dnu. Ale ako? No po hodine dorazia aj prvé problémy.

Záporné postavy nie sú dostatočne vykreslené. Z macochy Táni Pauhofovej sa rýchlo kľuje krutá vládkyňa, ale nemá čo hrať, ani riešiť. Jej poskok Oplan sa snaží tvoriť zlo, robí toľko chýb, že by ste ho na jej mieste okamžite vymenili za iného. Zlo v rozprávke je pritom nesmierne dôležité, lebo chceme ho vidieť potrestané či hrdinov prechádzať záporákom cez rozum. A to tu chýba.

Tretia tretina navyše začne servírovať naivné momenty, kedy divák tuší, že postava kráča do pasce alebo sa objaví náhodne niekto (zabávač), čo na chvíľu múti dianie (ale jeho línia vydá na pekný paradoxný moment). A vôbec mám pocit, že zatiaľ čo tvorba a zauzľovanie zápletky funguje, to riešenie už menej a finálna tretina je dosť zbrklá, akoby nebol na jej prepracovanie čas. Hoci sám netuším, ako by sa dej dal inak ukočírovať... Otázne bude, či deti udržia pozornosť celý čas – a rovnako aj ich dospelý sprievod, tempo sa tiež spomalí.

Pozitívne body však Zakliata jaskyňa berie za formu. Na veľkom plátne vyzerá totiž prekvapivo dobre. Je tu nádherná výprava, ktorá vyťažila zo slovenskej prírody a českých hradov čo sa dalo. Bohaté scenérie, fakt skvelá atmosféra zimy či letného obdobia – zo zelenej na vás prechádza vôňa, z potokov chlad a v jaskyni je wellness, horúce pramene robia svoje.

Kamera berie detaily i celky, do toho hrá malebná hudba, ako vo svetovej produkcii. Všetko tu ladí a nepôsobí to lacno ako niektoré TV produkcie. Vďaka tomu sa dá pochopiť, že film putoval do kín – dá sa tak sledovať a odhaľovať jeho formálna stránka skoro 100 minút. Je to nemalé plus, lebo už keď to vzdáte pri niektorých fázach scenára, poteší vás vizuálne odpútanie na skalu, jaskyňu či hrad.

Herecké obsadenie je napakované rôznymi menami, pričom najlepšie party si odohrali dve Slovenky – Maca Zábranská i Petra Dubayova v úlohe sestier vyznejú presvedčivo. Dvojica princov to má ťažšie, ale nakoniec sa na nich dá zvyknúť (pozor, u nás sú dabovaní). Táňa Pauhofová hrá macochu v rámci možností: zlovestný smiech a škaredý pohľad dej nevykryjú. A Karel Dobrý nie je vždy... ehm... dobrý.

Zakliata jaskyňa je milé prekvapenie po predchádzajúcej rozprávke režisérky (Láska na vlásku). Prekonáva aj viaceré kúsky Zdeňka Trošku (Zakleté pírko, Čertoviny, Strašidlá). Česť a skóre nad priemer zachraňuje najmä forma, ale dve tretiny scenára a vybrané herecké výkony sú tiež fajn.

Zakliata jaskyňa (Slovensko / Česká republika, 2022, 98 min.)
Réžia: Mariana Čengel Solčanská. Scenár: Mariana Čengel Solčanská. Hrajú: Martina Zábranská, Petra Dubayová, Táňa Pauhofová, Marko Igonda, Ondřej Kraus, Dominick Benedikt, Karel Dobrý, Predrag Bjelac, Tomáš Palonder, Lukáš Pelč ...