NÁMESAČNÍCI

Animáky z druhej línie skúšajú v našich kinách rôzne triky. Niektoré stavia na kópiu tých áčkových a tak nejako dúfajú, že im to u divákov prejde. Iné sú odvážnejšie a adaptujú nejakú predlohu, ktorá u nás nie je síce známa, ale existuje šanca, že by sa mohla presadiť nielen u domáceho publika v inej európskej (či ázijskej krajine), ale aj na iných trhoch.

Námesačníci alias Petríkova cesta na Mesiac je pôvodne nemecká divadelná hra z roku 1912, ktorá si už dva razy zažila aj filmové spracovanie (v rokoch 1959 a 1990). Ale moderná animácia dáva látke novú šancu vyniknúť a odstraňuje bariéry z minulosti v technológiách. Horšie je to už s tematickým či obsahovým spracovaním, pretože tu to škrípe poriadne už od prvých minút.

Presvedčí vás o tom už prvá štvrťhodina, kde sa rozbehnú dve paralelné línie. Tá prvá sa venuje dvom súrodencom – Peter a Anna sa sťahujú na nové miesto a netrvá dlho, kým zistí, že počas istej noci sestra zmizne niekam preč. Kam? To je súčasť druhej línie, kde istý chrobák, pán Zoomzeman tvrdí, že kedysi dávno jeho známi zdrhli na mesiac, chce ísť za nimi a práve Anna sa rozhodne mu pomôcť.

Aby Peter splnil rolu chrabrého brata, vydá sa tiež smerom na Mesiac a po ceste ho čakajú iné výzvy. Stretne nových parťákov, čaká ho návšteva na slávnosti u Nočnej víly, infiltrácia do zámku, prídu aj vesmírne preteky, zatiaľ čo Anna si užije čosi s hviezdičkami, čo majú jednotnú myseľ i vyjadrovanie.

Ak si myslíte, že Námesačníci sú vymyslená rozprávka v štýle, že tým deťom sa všetko len zdá, sú námesační a počas jednej noci si užijú dobrodružstvo akurát vo svojej mysli, budete prekvapení. Tu sa brázdi Mliečna dráha, putuje na nebeské telesá a stále miešajú do deja rôzne postavy na nečakaných miestach. Akurát si rýchlo uvedomíte, že to nielenže nedá zmysel, ale ani vás to príliš nebaví sledovať.

Dve línie sú síce rozložené medzi súrodencov (Petrík ide jednou cestou, Anna nasleduje inú), ale občas bude náročne sledovať čo len jednu. Sčasti o tom svedčí aj rozbitá pozornosť detí na premiére, ktoré už v polovici boli otupené a hľadali odpoveď iba na jednu otázku – Kedy už pôjdeme domov?

Pritom elementy tejto rozprávky nie sú zlé. Je tu ukázaný zloduch, je tu Nočná víla, sú tu hviezdičky, ktoré rozprávajú ako jedna. Stotožniť by sa dalo aj so súrodencami, na ktorých sa ukazujú staré múdra, že brat by mal byť rozumnejší a sestru chrániť či nestratiť. V knihe to vyznelo asi uveriteľne, v kine to miestami nedáva zmysel.

Postavy neustále skáču z jedného miesta na iné, no vašej pozornosti to vôbec nepomáha, skôr máte miš-maš, kto kde vlastne prišiel a čo tam má robiť. Už v polovici sa ukáže byť veľa veci zbytočne prekombinovaných – blýskajúca postava chvíľu sedí u Nočnej víly, neskôr je už u zloducha kujúceho pikle a pod. Skôr vás potešia menšie elementy typu Veľká a Malá medvedica, ktoré sú zhmotnené do obrovských postáv a ako pekne prídu na scénu.

Poučenie o tom, že brat by mal sestru nasledovať aj do nebezpečných miest, sa dá akceptovať. Ale to, čo sa deje na výprave, je nesúrodý guláš plný zbytočných postáv, neustále ukričaných dialógov a čudných rozhodnutí. Niektoré drobné sekvencie sú pekné, majú slušný vtip či nápad, ale celok je vyslovene sklamaním. Tentokrát nebudú tlačiť minúty na stopáži len dospelí, ale asi aj ich deti, ktoré síce najmä v prvej polovici ešte možno pár momentov zaujme, ale v druhej sa ich pozornosť stratí.

Moonbound (Nemecko/Rakúsko, 2021, 85 min.)
Réžia: Ali Samadi Ahadi. Scenár: Ali Samadi Ahadi, Arne Nolting. V slovenskom znení: Alex Koníček, Martina Kapráliková, Peter Sklár, Jozef Vajda, Lenka Prokopová