ČIERNE NA BIELOM KONI |
ČIERNE NA BIELOM KONI |
Slovenská filmová hraná tvorba je do istej miery monotematická. Kinám dominujú na jednej strane sociálne drámy, respektíve filmy reagujúce na pálčivé spoločenské problémy spojené s politickým dianím. Ďalej tu máme zastúpené komerčne úspešné romantické dramédie nakrúcané často v koprodukcii s Českou republikou, tie sa zase nehrajú na žiadne umenie a bohužiaľ väčšinou zlyhávajú aj ako produkty nenáročnej zábavy. Samozrejme sa v kinách občas objavia aj historické filmy či rozprávky.
Vo všetkých prípadoch publikum zhruba vie, čo očakávať a málokedy sa dočká nadpriemerného výsledku, i keď aj to sa deje a našťastie čím ďalej, tým častejšie. Že majú slovenskí tvorcovia záujem o rôznorodé žánrové cvičenia, vieme v podstate už od deväťdesiatych rokov, kedy sme mali možnosť vidieť naše prvé pokusy o komediálne ladené gangsterky (Na krásnom modrom Dunaji) a v novom miléniu aj o horory (Zlo, Attonitas).
Režisér a rodák z Rimavskej Soboty Rasťo Boroš sa snaží priniesť do slovenskej kinematografie nový vietor, už žánrové zaradenie jeho celovečerného debut Stanko z roku 2016 nám prezradilo, že ide o road movie s kriminálnou zápletkou, subžáner u nás v podstate nevidený. V prípade jeho novinky Čierne na bielom koni sa snaží publikum prekvapiť ešte viac a prináša do distribúcie komediálnu gangsterku vyskladanú ako nechronologickú mozaiku osudov viacerých hlavných hrdinov.
V nej sa dostávame medzi úžerníkov v Rimavskej Sobote a Lučenci, najviac cool gangstrov v miestnom rybníčku (alebo ak chcete, od Poltára po Veľký Krtíš), aspoň podľa ich slov. Ich nie zrovna do dokonalosti premyslené činy už tak cool nepôsobia, ich zámerom je ale pobaviť. Postupne spoznávame Bandy Koháryho, Chillu Kitty, Ármina Lučána, Zsoltiho Bófantiho, Vincenca Draxla, Silvestra Sonntaga či Šani Patakiho. No a ešte jednu babu menom Janka. Udalosti filmu ich osudy spletú dohromady a aby sa z problémov vykrútili, budú musieť využiť ako svoje múdre hlavičky, tak občas aj hrubú silu.
O inteligencii postáv by sa dalo dlhšie diskutovať, podstatné však je, že všetci si o sebe myslia, že okrem vrodenej aj získanej ultracoolovosti zjedli aj všetku múdrosť sveta. Boroš ide na to dobre, dobrá komédia totiž vznikne práve vtedy, keď sledujeme postavy, ktoré berú všetko vážne, ale príliš sa im nedarí. Preto nemilo prekvapí, že skutočne vtipných momentov je vo filme, vzhľadom na žáner, nečakane málo. Skôr sa budete pri jednotlivých akciách a dokonalých podvodoch usmievať, občas sa ale dostaneme aj na tenkú hranicu trápnosti. Našťastie ju nikdy výraznejšie neprekročíme.
Borošove inšpiračné zdroje sú zrejmé na prvý pohľad, respektíve na ten druhý, keď postupne odhaľujeme premyslenú výstavbu scenára. Čierne na bielom koni mozaikovitým a nechronologickým rozprávaním odkazuje na Tarantinove diela, svojráznymi postavičkami (okrem Tarantina, jeho klasiky sú gro inšpirácie) na gangsterky Guya Ritchieho a východoeurópskym feelingom a nechcene vtipným vystupovaním postáv komédie Emira Kusturicu.
Nadšenie z faktu, že sa niekto na Slovensku podujal nakrútiť dielo, ktoré chtiac nechtiac budeme porovnávať s jeho predobrazmi, končí práve pri následnom porovnávaní s klasikami. Okrem spomínanej absencie údernejšieho humoru tu chýba lepšia prepojenosť jednotlivých dejových línií. Najväčšie potešenie z nechronologickosti sujetu spočíva v tom, keď sa ocitáme opäť na jednom mieste v čase, ktorý už bol na plátne zobrazený. Výraznejšiu pridanú hodnotu ale v tomto autorskom rozhodnutí nenachádzame.
Jednotlivé dejové línie bez výnimky obsahujú skôr iba priemerné historky obohatené o milostné vzplanutia postáv. Našťastie ich zobrazujú skvelí herci, ktorí sa nesnažia kradnúť si pozornosť na úkor kolegov a svoje charaktery parodizujú do únosnej miery. Všetko sa nakoniec samozrejme všetko prepojí so všetkým, katarzia alebo aspoň prekvapenia sa ale nekonajú.
Napriek všetkým výhradám ide o solídny pokus o slovenskú regionálnu komediálnu gangsterku. Jej najväčšia výhoda spočíva v absencii akejkoľvek konkurencie na tomto poli. Čierne na bielom koni asi ani nebude rozdeľovať publikum, drvivá väčšina návštevníkov kín bude výsledok považovať za mierne nadpriemerný.
Čierne na bielom koni (Slovensko, 2022, 94 min.)
Réžia: Rasťo Boroš. Scenár: Rasťo Boroš. Hrajú: Milan Ondrík, Rebeka Poláková, Attila Mokos, Tomáš Mischura, Jana Kovalčiková, Zoltán Mucsi, Petr Vaněk, Tomáš Jeřábek a ďalší