KEĎ PREHOVORILA

Nie je ťažké mať slabosť pre filmy zo žurnalistického fachu – a nemusíte mať tento odbor ani vyštudovaný. Podobne ako právnické drámy sú založené na obrovskom množstve spojitostí, no ak sa ich ujme talentovaný/á režisér/ka, dočkáte sa napínavého pátrania, vysvetľovania a písania článkov v šibeničnom termíne, po ktorom príde veľké odhalenie.

Keď prehovorila má v tomto smere drobný problém a obrovskú výzvu. Na rozdiel od iných filmov, čo sa hrabú v minulosti, ktorú asi lokálny divák nemá podrobne zmapovanú, rieši relatívne čerstvú kauzu; praskla pred pár rokmi a možno ste ju sledovali úplne od začiatku, ak zablúdite na zahraničné médiá typu Deadline či Variety. No slúži ku cti, že scenáristi si dali veľkú námahu, dali dokopy kvantum materiálu a roztriedili ho tak, aby sme ľahšie pochopili, čo sa to pred pár rokmi zomlelo a so zatajeným dychom sledujeme pozadie, čo viedlo k napísaniu článku, ktorý všetko rozťal.

Prológ filmu je do istej miery nespojitý s tým, čo nasleduje. Na Britských ostrovoch začiatkom 90. rokov nakrúcajú drámu a na pľac sa dostáva aj mladé žieňa, ktoré v ďalšom zábere zbesilo upaľuje ulicami. Tú scénu si zapamätajte, nie je samoúčelná a postava zohrá pomerne zásadnú rolu. Strih! The New York Times riešia závažnú tému pred americkými voľbami roka 2016. A po nich sa zahryzne Jodi Kantor do témy, ktorá vedie k informáciam ohľadom Harveyho Weinsteina a jeho sexuálnych škandálov.

Ako to býva, nie každá obeť je ochotná niečo porozprávať a už vôbec nie, keď Jodi korektne oznámi, že píše článok. Netrvá dlho, kým sa dotknuté osoby a firma dozvedia, že sa chystá novinový text a chcú ho zastaviť. Ešteže na pomoc príde kolegyňa Megan Twohey, ktorá paralelne rieši súkromnú výzvu s novorodencom.

Do pátrania sa púšťajú spoločne, no horšie je, že niektoré obete sú viazané mlčanlivosťou, bolo im vyplatené odškodné či majú inú prekážku, aby zdieľali informácie. Takže zdrojov je síce veľa, dôkazov však málo a do vydania článku neostáva veľa času, pretože hrozí, že im ho vyfúkne iné médium.

Kasový neúspech filmu analyzujú viacerí komentátori rozličným spôsobom – že prišiel príliš skoro alebo že ľudia nemajú o tému záujem a pod. Doláre bokom, Maria Schrader (Unorthodox, Miluj svojho robota) nakrútila vynikajúcu drámu a výrazný ženský film. Ženy sú obete, vyšetrovateľky, svedčia, stoja na čele novín, píšu články.

Pristupuje k nim s rešpektom a pri oboch hlavných postavách vykreslí nielen ich profesijnú rolu, ale aj súkromný život. Hoci sú zavalené povinnosťami, riešia aj výchovu detí, či sa boria s odlišnými predstavami i následkami. Scenár spracoval veľa materiálov, osôb (mená niektorých sa môžu máličko mýliť), ale nebudete sa v nich strácať.

Na jednej strane môžete o téme veľa vedieť, no Schrader umným a informačne obohacujúcim spôsobom skladá mozaiku s novinárkami, obeťami i protivníkmi, ktorá vie prekvapiť. Pritom neváha isté ženy priamo obsadiť do filmu (Ashley Judd) alebo s nimi pracuje v rámci materiálov. Iné sú odohrané výbornými herečkami ako Samantha Morton či Jennifer Ehle.

Po filmovej stránke prináša režisérka funkčné nápady ako videohovory, vypäté stretnutia, alebo priamo kríži audionahrávky s miestami, na ktorých sa mali odohrať konkrétne udalosti – to ešte viac posilní napätie, či sugestívny pocit situácie. Azda viac ako by ste ju videli na vlastné oči, lebo takto vnímate viac momenty cez optiku novinárok – niečo sa dozviete postupne, iné si spojíte, inokedy aj rozpomeniete, kedy ste o danom momente čítali.

Najväčšie obavy, že titul nebude dostatočne napínavý, alebo neprekvapí samotným obsahom, sa nepotvrdili. Naopak, je výborne predprodukčne a produkčne zrealizovaný, zostrihaný, prakticky nemá hluché scény a niekedy nedýchate (a nemáte čas si ani odskočiť). Chválim, že na rozdiel od starších kúskov (Spotlight, Všetci prezidentovi muži), je posunutý do éry on-line, resp. už dvojitých uzávierok aj s on-line vydaním.

Prídeme síce o scénu rozvážania balíkov novín, ale téma sa rapídne šíri do celého sveta po jednom kliku. Kým sa k nemu dopracujeme, užijeme si 129 minút novinárskej drámy s výbornými hereckými výkonmi (fandím najmä Zoe Kazan, hoci nominácie zbiera skôr Carey Mulligan) a verím, že o tejto konverzačnej dráme budeme počuť aj v oscarovej sezóne.

She Said (USA, 2022, 129 min.)
Réžia: Maria Schrader. Scenár: Rebecca Lenkiewicz, Jodi Kantor, Megan Twohey, Rebecca Corbett. Hrajú: Carey Mulligan, Zoe Kazan, Patricia Clarkson, Andre Braugher, Jennifer Ehle, Angela Yeoh, Maren Heary, Sean Cullen, Anastasia Barzee, Keilly McQuail, Hilary Greer ...