MUŽ MENOM OTTO

A máme tu ďalšiu látku, ktorá sa nevyhla americkému remaku. Muž menom Ove je svieža švédska dráma, ktorá ponúkla výborný pohľad na starobu, vyrovnávanie sa so životom a hľadanie jeho zmyslu i stret s inou kultúrou v podobe prisťahovalcov. Niektoré momenty boli smutné, iné sa odhodlali sypať čierny humor v podaní mimoriadne uhundranej postavy starého muža.

Dejový náčrt i štruktúra ostali rovnaké. Otto dal výpoveď v práci, zobral odstupné a lúči sa so svetom. Odpája plyn i elektrinu, v domácich potrebách kupuje lano a chce zabudnúť na svet. Lenže prvý pokus (obesenie) nevypálil najlepšie a medzičasom sa sem prisťahovali otravní susedia, ktorí si chcú stále čosi požičať alebo pýtajú inú láskavosť – a najčastejšie počas jeho pokusov o odchod zo sveta. Cesty so susedmi sa krížia čoraz častejšie a Otto sa nemôže pozerať na neschopného babráka či tehotnú susedu, a tak so sprievodným dudraním pomáha, kde sa dá. Niekedy dokonca aj nechtiac.

Trvalo sedem rokov, kým sa diela chopilo americké štúdio. V Sony si zvážili, že „otec Ameriky“ Tom Hanks bude ideálny dudroš a Marc Forster (Ples príšer, Hľadanie krajiny-nekrajiny) vhodný režisér, aby tú švédsku kvalitku preniesli na americké predmestie a citlivý príbeh mohli podať ešte raz.

A veru, na filme cítiť, že sa kopírovalo miestami do morku scenára i detailov scén, no americké podanie predsa len mení pôvodné drsnejšie vyznenie. Pridáva do deja viac sentimentu a otupuje hrany pôvodne silnej drámy na takú americkú chuťovku, kde o smutné či clivé scény nie je núdza, no zároveň tlačí na pílu cez rôzne pitoreskné postavičky susedov alebo aj klasickú hudbu z predmestia v podaní Thomasa Newmana (áno, pocity z Americkej krásy sú po 23 rokoch späť – ale nič proti Newmanovi).

Ak pôvodný film nepoznáte, Muž menom Otto má nejeden dobrý moment. Pokusy o samovraždy nie sú ľahká téma, ale sú svojsky natočené a miešajú rozmanité pocity vrátane prehrávania flashbackov života. Cez ne objavíme kus mladosti Otta – scenár skáče medzi súčasnosťou, kedy na dvere neustále klopú susedia, a minulosťou, z ktorej čerpáme kľúčové chvíle života. Vďaka pasážam spred dávnych dekád má šancu vyniknúť jednak mladý herec (reálny syn Toma Hanksa, Truman) i dobová výprava, ktorá sa ukáže zaujímavejšou ako zasadenie do bežného predmestia súčasnosti.

Neznalci môžu nájsť viaceré dobré veci: postupný prerod starého dudráča s mnohými zásadami sa nedeje na počkanie. Vedľajšie postavy sú zvláštne obsadené: môžete si obľúbiť preafektovanú susedu Marisol, ale rovnako silno vám môže liezť aj na nervy. Hanks hrá svojho Otta ako unaveného starca, cez ktorého objavujeme rozličné rituály i zásady. V podstate sú korektné, no súčasne staromilské či príliš osobné.

Marc Forster niektoré scény rieši zvláštne: napríklad tá s mincou a klaunom využíva zbytočne posun vpred a vzápätí dodatočné vysvetlenie, mohla byť podaná aj lineárne. Na druhej strane odloženie vysvetlenia, prečo pár nemal deti, je prepojený so sobotným rituálom stroho, ale umne.

Osobne mi Tom Hanks celkom sadol, no chápem absenciu oscarových nominácií. Videli sme ho už aj v lepších rolách a keď začneme porovnávať, švédsky originál Rolf Lassgard bol silnejší. I zádumčivé momenty i nevrlosť predstavil iným spôsobom. Azda za to môže ten prehrananý sentiment, americká verzia nedokázala priniesť nič nové a viac ma zaujali scény z minulosti. Možno aj kvôli Rachel Keller, ktorá podala Sonyu inak a má odlišný šarm. Ale aj kvôli iným postavám, ktoré boli vo švédskej verzii scenáristicky lepšie umiestnené do deja, vrátane národnostných nenávistí alebo prienikov. Drsnejší európsky ráz sa vytratil; ak ste originál videli, prenasleduje vás, aby ste ho porovnávali. A podvedome vás čosi irituje vrátane pomalšieho tempa (remake je dlhší ako originál).

Najlepšími elementmi novej verzie sú príbehové mikro-nápády vzťahu Otta a susedky Marisol, práve tie ponúkajú nejeden vtipný i milý moment. A flashbacky, ktoré nevyznejú úplne sentimentálne oproti dianiu v prítomnosti. Americká verzia príliš často opakuje zbytočné epizódky so susedmi, milú, pátosom nasýtenú hudbu a posúva látku do známych vôd. No originál bol svieži, svojský.

Nie som proti americkým remakom, no tento mi prináša na jedno pozretie akosi málo. Solídny kúsok, ktorý otvára viacero tém, ako starnutie či postoj k životu, no skôr pre fanúšikov Hanksa a tých, čo Ove kedysi minul.

A Man Called Otto (USA, 2022, 126 min.)
Réžia: Marc Forster. Scenár: David Magee, Fredrik Backman, Hannes Holm. Hrajú: Tom Hanks, John Higgins, Mariana Treviño, Manuel Garcia-Rulfo, Mack Bayda, Cameron Britton, Juanita Jennings, Peter Lawson Jones, Max Pavel, Kailey Hyman ...