ONO

Výskyt monštier v hororovom žánri už od jeho prvopočiatkov je spojený s ich chápaním ako autorským vyjadrením rôznych strachov či temných stránok ľudskej duše a našich negatívnych vlastností.

Monštrá ako perzonifikácia spomínaných pojmov alebo adekvátne štylistické vyjadrenia temných tematických okruhov sa vyskytujú v kinematografii minimálne od dôb nemeckého expresionizmu (Kabinet doktora Caligariho) či hororov štúdia Universal (Frankenstein).

Hororový film tak považujeme za kvalitný nielen vďaka kvalitnému remeselnému prevedeniu, ale aj prostredníctvom rôznych prirovnaní, metafor či alegórií v jeho príbehu častokrát obsahujúcimi nadprirodzené prvky. Zo súdku pokusov o autorský umelecký horor je aj najnovšia snímka Hanny Bergholm vo fínsko-švédskej produkcii s strohým názvom Ono.

Jej hlavnou postavou je dvanásťročné dievča Tinja. Nadaná gymnastka s vysokými ambíciami žije spoločne s matkou, otcom a mladším bratom na malebnom predmestí (možno vidieku) v relatívne luxusnom rodinnom dome a zdanlivo jej, ani nikomu v jej okolí, nič viac k dokonalému šťastiu nechýba.

Že ale nie je niečo v poriadku, sa dozvedáme hneď v jednej z prvých scén, kedy matka pred jej očami zakrúti krk vrane, ktorá náhodou vletela do ich obývačky. Situácia sa dala riešiť podstatne menej drasticky, takže divák ihneď stojí pred otázkami, aká situácia nám následne odhalí ústrednú zápletku, aký je skutočný vzťah medzi oboma charaktermi a ako sa následne vyvinie.

Dievča onedlho nachádza v neďalekom lese ďalšieho vtáka a jeho vajíčko si odnáša domov. Príkladne sa oňho stará, uchováva ho pod perinou vo svojej posteli, až kým sa z neho nevyliahne… niečo, čo môžeme bez pochybností nazvať ďalším tvorom z kabinetu hororových monštier. Vták vizuálne pripomína tvorbu Jana Švankmajera, sujet zase dáva spomenúť na legendárneho E.T., keďže Tinja sa snaží vtáka držať pred rodinou čo najdlhšie v utajení a zároveň si k „zvieraťu“ vytvára citové puto.

Následné udalosti však veľmi rýchlo zaženú akékoľvek očakávania príjemného rodinného filmového zážitku. S odhaľovaním deja sa zastavíme pri tomto konštatovaní, pretože skúsený divák síce môže odhadnúť nasledujúci vývoj, Ono ale predsa len skrýva viacero dejových prekvapení a vrství na seba viaceré myšlienkové roviny.

Tvorcovia dávajú celkom explicitne najavo, čoho je záhadný tvor metaforou, na druhú stranu ale ich treba pochváliť za to, že do určitého času nie je vôbec jasné, či nejde len o predstavy emóciami zmietanej teenagerky. Film navyše obsahuje viacero významových rovín, nie je zďaleka iba o problematickom vzťahu matky a dcéry.

Že majú autori všetko do detailov premyslené, dokazuje aj dôraz na detail ako v mizanscéne, tak v dialógoch postáv, alebo ich presnej mimike. Podobné utopicky pôsobiace predmestia sme tu mali už v Modrom Zamate či Nožnicovorukom Edwardovi a Ono v odhaľovaní temného obsahu za nablýskanými fasádami dokonalých obydlí v ničom nezaostáva. Len sa na rozdiel od nich viac zameriava na jednu rodinu a ich napäté vzťahy. V snímke sa však objavia aj iné postavy ukazujúce sa pre smerovanie príbehu veľmi dôležité.

I keď ide v jadre o psychologickú drámu, Ono musíme označiť za horor kvôli prítomnosti nadprirodzeného prvku a zvoleného štylistického prevedenia. Film obsahuje niekoľko pre žáner nevyhnutných ľakačiek, je ich tu však rozumné množstvo a stále je jasne čitateľné, že napätie je budované prirodzenejšou cestou, a to umne vystavaným scenárom s rovnomernou gradáciou až do záverečného rozuzlenia. V ňom je už všetko detailne pripravené na v podstate jediné logické uzavretie tohto atypického a zároveň veľmi depresívneho príbehu.

Ono je snímka, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou neuspokojí každého fanúšika hororu. Ide tu skutočne viac o významy a témy vo filme obsiahnuté, než o strašenie a nervózne sa mrvenie na sedadle v kine. Artoví diváci môžu snímku odsúdiť už vopred na základe žánrového zaradenia, bolo by to ale chybou. Ono sa totiž vnímavému divákovi poctivo odmení. A áno, všetci herci sú skvelí a svojim charakterom dokonale rozumejú.

Pahanhautoja (Fínsko/Švédsko, 2022, 91 min.)
Réžia: Hanna Bergholm. Scenár: Hanna Bergholm (story by), Ilja Rautsi. Hrajú: Siiri Solalinna, Sophia Heikkilä, Jani Volanen, Reino Nordin, Oiva Ollila, Ida Määttänen, Saija Lentonen, Stella Leppikorpi ...