SLÚŽKA |
SLÚŽKA |
Historická dráma nie je v našej kinematografii bežný žáner – a nový príspevok si zaslúži pozornosť aj pozitívnu kritiku. Spája v sebe známu predlohu od Hany Lasicovej s tvorbou režisérky a scenáristky Mariany Čengel Solčanskej, ktorá nakrútila viaceré divácke hity (Únos, Sviňa). Slúžka je jej najlepší film a prenesie nás sto rokov dozadu a ponúkne zaujímavý pohľad na mladú ženu v inom svete a na akýsi ekosystém služobníctva.
Začíname na slovenskom vidieku, resp. neďaleko Banskej Štiavnice. Mladá Anka sleduje nevyhnutné zmeny v živote – jej mama sa rozhodne vydať za baníka, ktorý rýchlo pochopí, že rešpekt u nevlastnej dcéry nenájde, a tak ju pri prvej príležitosti posiela do Prahy. Tu sa Anka stáva slúžkou v bohatej nemeckej rodine, kde popri prísnych rodičoch objaví dcéru Resi a aj poltucet služobníctva, ktorý sa jej postupne ujme. Píše sa rok 1912 a zatiaľ si Anka prechádza skôr ťažkým režimom, či malichernými intrigami. No netrvá dlho, kým domácnosť začnú výrazne obohacovať vonkajšie vplyvy – najprv príchod nápadníka až manžela Resi, neskôr prvá svetová vojna. A je len otázka času, kedy a ako na Anku všetky novinky doľahnú.
Je osviežujúce vidieť na plátne inú formu literárnej adaptácie, ako slovenskú kriminálku, či ženský román. Na historický titul si netrúfne hocikto, no Mariana Čengel-Solčanská s vyštudovanou kulturológiou i mapovaním tradícií, využila svoje skúsenosti v kostýmovej dráme ešte lepšie, ako v rozprávkach (Láska na vlásku).
Atmosférický štart, kde je dokonca sama na plátne v roličke mamičky, nám ponúkne pohľad na štiavnickú kalváriu i ohlášky. Cesta na koni i vlaku do neznáma s mihotajúcou krajinou vytvorí pôdu pre výborný kontrast s vtedajšou rušnou Prahou. Zrazu sme opantaní ruchom veľkomesta, kde sa stále niečo deje, niekto ponáhľa a keď Anka vystúpi z koča, už ju čaká predstavenie domácnosti, služobníctva i rodiny.
Prvá tretina je dynamická vďaka spoznávaniu nových prostredí a pravidiel. Keď sa na nás vyrúti veľa postáv, je čo objavovať. Herecké výkony sú na vysokej úrovni nielen pri titulnej Anke (Danka Droppová často nezlezie z plátna a gro filmu je snímané z jej pohľadu vrátane intenzívnych scén, ako napríklad pôrodu), ale aj ďalších hercov a herečiek. Manželská dvojica Karel Dobrý-Zuzana Mauréry, ktorý striedajú češtinu s nemčinou pôsobí prísne a má jasný cieľ vydať dcéru čo najlepšie, hoci s inými predstavami.
Ešte lepšie pôsobí partia služobníctva – postupne si skladáme charakter i životný príbeh každého z nich. Azda najprepracovanejšia je občas zasnívaná Líza, ktorá sa vyzná do mnohých detailov, ale verí, že jedného dňa sa jej ujde domček a iná životná rola ako tá večnej slúžky. Vica Kerekes dostala veľmi dôležitú úlohu, kde má čo hrať. Aňa Geislerová ako zachmúrená Kristína pôsobí ako mentorka, no očividne v sebe dusí tajomstvo a vo svete veľa dobra nehľadá. Záhradník Štefan by rád pošpásoval s každou slúžkou, no počkajú ho aj iné životné ciele.
Osobitou kapitolou je postava Resi. Meniaci sa vzťah s ňou je pre Anku veľkou výzvou, tvorí silnú líniu, ktorá nie je iba samoúčelná pre prospech palcových titulkov v štýle „už aj my máme lesbický vzťah vo filme“. Vzťah vzniká postupne, prechádza rôznymi fázami a nespadne do nejakých lacných trikov typu - milostný trojuholník a poďme bojovať o jedného muža. Vďaka nemu sú pochopiteľné aj niektoré momenty, vrátane vyústenia finále.
Veľká časť Slúžky sa odohráva za stenami jediného domu. A je to výborná reflexia života a optiky Anky – gro života služobníčky prežije tu, sleduje maniere či naivné emócie mužov (to keď Resin muž dostane povolávací list na vojnu – a netuší, či a v akom stave sa vráti). Ešte viac sa sústredí na údel žien a manželiek; sú dobré na rodenie detí (a špeciálne synov – dcérky sa tak necenia, lebo ich raz treba len dobre vydať). To je línia architektúry celého filmu, postavenej na postave Ankinej mamičky, Resinej mamy, alebo aj samotnej Resi. Nehovoriac o jej kolegyniach zo služobníctva – je nesmierne ťažké nájsť v tomto zoskupení šťastnú ženu. Paradoxne sa Anka a jej osud javia ešte ako relatívne akceptovateľné i slobodné. Zabudnite na volebné právo či možnosť zapojiť sa do politiky, to by ešte páni pozerali, že o 100 rokov sa ženy stávajú prezidentkami, či premiérkami... Dôležitá reflexia doby!
Napriek dianí v jednom dome nepôsobí snímka klaustrofobicky. Občas vyjdeme na ulicu, dokonca aj Karlov most a výprava s kostýmami sú vhodne zasadené do kontextu. Vrátane drobných detailov ako fungovalo vtedajšie WC či kuchyňa. Vonkajšie udalosti sa odtláčajú do chodu domácnosti i novodobých osudov. Priebeh rokov dáva slušné možnosti i s odkazmi na Františka Jozefa a M.R. Štefánika. Slúžka ako dobový film nesklame.
A je aj formálne, remeselne kvalitne vyprodukovaný. Hudba znie často dramaticky, posilňuje emócie a je vhodne zakomponovaná ku scénam. Strih necháva vyznieť momenty, no nepotrebuje ich naťahovať. Na veľkom plátne vyznie Slúžka ako nadmieru príjemné listovanie v starom albume plnom vzácnych fotografii z našej minulosti. Je tu priestor pre vážne scény i vtipné – a nie vždy film potrebuje všetko doslovne vysvetliť.
Možno mala Mariana Čengel-Solčanská tentokrát dlhší čas na strih, postprodukciu i samotné nakrúcanie. Akoby bola Slúžka premyslená do lepších detailov, nie je zbrklá, má optimálnu stopáž a ponúka solídne napísaný príbeh, ktorý má výrazný presah aj do dnešnej doby. A to je mimoriadne dôležité. Umenie má pomocou minulosti odpovedať aj na aktuálne otázky našej spoločnosti, plnej stereotypov, predsudkov, diskriminácie a rodovej nerovnosti.
Slúžka (SR/ČR, 2022, 110 min.)
Réžia: Mariana Čengel Solčanská. Scenár: Hana Lasicová, Mariana Čengel Solčanská. Hrajú: Dana Droppová, Radka Caldová, Vica Kerekes, Zuzana Mauréry, Aňa Geislerová, Karel Dobrý, Cyril Dobrý, Lukáš Pelč, Peter Nádašdi, Vilma Frantová ...