SPRAVODLIVOSŤ PRE EMMETTA TILLA

Už keď si myslíte, že relatívne poznáte všetky zásadné postavy z boja za práva menšín v USA, objaví sa ďalší film s iným príbehom a ukáže odlišnú obeť. Emmett Till na Slovensku nepovie takmer nikomu nič a pritom v roku 1955 musel otriasť Amerikou razantnou silou. Tento film nám naznačí, čo sa vtedy stalo (špekulácie o detailoch „incidentu“ i falošných výpovediach môžete lúskať z viacerých strán) a je celý rozprávaný z pohľadu mamy obete, čo prináša trochu inú filmovú optiku.

Emmett Till je na začiatku filmu veselý 14-ročný mladík, ktorý žije v Chicagu so svojou mamou (jeho otec padol v druhej svetovej vojne). Jeho mama Mamie pracuje pre Air Force, zvažuje zásnuby s novým mužom a život plynie dobre. No v lete 1955 Emmett túži stráviť kus prázdnin s bratrancami v Mississippi – a tu je situácia pre černochov citeľne odlišná ako v okolí veľkých jazier. Predsudky, odlišné vstupy do budov či nadradenosť bielej rasy. Neradno sa Mamie čudovať, že keď posadila Emmetta do vlaku, mala zlé pocity a odrátavala každý deň, kým sa vráti. Emmett po jednej fuške na poli s bavlnou ide do obchodu kúpiť pár cukríkov, škaredo sa pozrie a zapíska na bielu predavačku, z čoho vzniká konflikt. A o pár dní ho v noci unesú a neskôr zavraždia dvaja lokálni patrioti...

Vyše dvojhodinový film dávkuje rôzne nálady – a neustále sa sústredí na Mamie. Či si spievame alebo počúvame černošské songy z rádia, sledujeme reklamy alebo zazrieme kúsok tanca v izbe, všetko z jej pohľadu. To neznamená, že sa film zmení na subjektívnu výpoveď, ale jeho sila spočíva v osobitom uhle rozprávania – kde Mamie nie je, vidíme iba určité útržky diania. Platí to aj pre pobyt Emmetta v Mississippi: uvidíme jeho príchod, pár scén a najmä sugestívne natočený nočný prepad, kedy ho vyvlečú z domu. Ale jeho bitie, vraždu či lynčovanie sa ukážu len v náznakoch, ako aj miesto činu.

Veľký zlom filmu však príde v momente, keď Emmett zomrie a v podaní Mamie začneme prežívať to utrpenie po strate dieťaťa. Oznámenie správy. Prevoz tela naprieč štátmi. Keď prvý raz uvidí truhlu a takmer sa zrúti. A aj očakávaný náhľad na jeho podobizeň po lynčovaní točení na dve fázy: najprv vidíme iba ležiace telo a reálne kontúry zakrýva lišta. No potom sa pozeráme na torzo v detailoch. Na veľkom plátne to bude nepríjemný pohľad – ale zosobňuje akt, ktorý zrealizovala Mamie na pohrebe, keď nástojčila, že rakva bude otvorená, aby svet videl, čo urobili jej dieťaťu. Emócie ľudí, čo vrhnú pohľad na zostatky Emmetta v drsnej podobe, sú celkom intenzívne natočené...

Druhá polovica filmu sa prehupne na cestu Mamie do Mississippi, kde prebieha súdny proces a ukáže tradičný neduh amerického systému vtedajšej doby. Obvinené duo vrahov má silný triumf v podobe 12-člennej poroty, ktorá je zložená iba z belochov, takže je takmer jasné ako môže celý proces dopadnúť. Nájde sa aj ďalší svedok, Mamie ide za bratrancami i na inkriminované miesto s obchodom, kde tvorcovia vsunú jemný flashback. Určitá politizácia i snaha angažovať Mamie na boj za občianske práva už nedáva toľko napätia ako prvá polovica filmu, no je vyústením diania, ktoré matka vyvolala.

Čím menej o prípade viete, tým lepšie môžete film vstrebávať. Danielle Deadwyler ťahá gro filmu na vlastných pleciach a strieda celú paletu emócií: neutrálne, naštvané, sklesnuté, sklamané, hysterické či odovzdané. Väčšinu scén jej dokážete veriť na prvú – akurát možno málinko tlačí na pílu v scéne na železničnej stanici, čo vyzerá ako menšia oscarová návnada (nevyšla, ale ušla sa nominácia aspoň na BAFTA). Danielle je jeden z dôvodov, prečo sledovať film spolu s vážnou témou – jedna herečka fakt vie utiahnuť celý film, keď sa točí okolo nej. Druhým nečakane citlivá hudba Abela Korzeniowského, ktorá pripomína napínavé chvíle z Nočných zvierat.

Spravodlivosť pre Emmetta Tilla možno nevybočuje z celého radu černošských drám, ktorými sa aj po dlhých rokoch snažia tvorcovia ukázať, o čo v USA len pred dvomi-tromi generáciami šlo: silná miera rasizmu navyše preniká aj do súčasnosti, nevraživé motívy či lynčovania sa vrátili do spoločnosti. Už síce černosi nevstupujú do súdnej sály iným vchodom, ale miera rešpektu sa nezvyšuje. Záver filmu navyše doladí aj podtón neodsúdeného zločinu či faktu, že tzv. Emmett Till Antilynching Act (zákon proti lynčovaniu) sa podarilo presadiť až po 67 rokoch od zločinu.

Till (USA, 2022, 130 min.)
Réžia: Chinonye Chukwu. Scenár: Michael Reilly, Keith Beauchamp, Chinonye Chukwu. Hrajú: Danielle Deadwyler, Jalyn Hall, Jamie Renell, Whoopi Goldberg, Sean Patrick Thomas, John Douglas Thompson, Gem Collins, Diallo Thompson, Tyrik Johnson ...