POZNÁMKY Z EREMOCÉNU

Viera Čákanyová nakrútila Poznámky z Eremocénu ako súčasť voľnej trilógie, do ktorej ďalej zaraďuje svoje predošlé filmy FREM (2019) a Biela na bielej (2020). Všetky tri snímky fungujú samostatne, no zároveň sa dopĺňajú. Zaoberajú sa rovnakými témami či motívmi, ale premýšľajú o nich formálne odlišným spôsobom. V Poznámkach z Eremocénu autorka spochybňuje ideálne predstavy o potenciáli umelej inteligencie a načrtáva vlastné predstavy o znepokojujúcej budúcnosti.

Film mal svetovú premiéru na Berlinale, kde bol zaradený do sekcie Forum, zameranej na inovatívne prúdy súčasnej kinematografie. V rámci rovnakej sekcie bol uvedený už autorkin predošlý FREM. Čákanyovej dokumentárne filmy patria k festivalovo najúspešnejším slovenským titulom uplynulých rokov. Poznámky z Eremocénu polemizujú s kľúčovými otázkami dneška. Nenadväzujú na rétoriku vedecko-popularizačnej kinematografie, ale predstavujú veľmi osobne ladenú autorskú výpoveď, ktorá cieli k úzkej skupine divákov.

Filmárka vzdáva hold tým, ktorých označuje slovom „botomori“. Slovná hra prepája anglický výraz pre „loď“ (boat) a variuje slovo „more“. Zároveň latinské „mori“ znamená zomrieť. „Botomori“ je ten, kto zmizol na mory – inými slovami, pred technokratickou spásou uprednostnil smrť. Film je zaťažený viacerými podobnými autorskými excesmi, niekedy vzbudzujúcimi podozrenie, že filmárka je viac umelkyňou než presvedčivou a originálnou mysliteľkou.

Čákanyová pokračuje v tradícii experimentálneho filmu, ktorá v rôznych podobách prestupuje dejinami kinematografie už od nemej éry. Častokrát išlo o nenaratívne filmy ovplyvnené surrealizmom a dadaizmom; niektoré snímky však uplatňovali experimentálne spôsoby rozprávania.

Poznámky z Eremocénu majú najbližšie k tomu, čo by sa dalo označiť pojmom lyrický experimentálny film. Režisérka sa pokúša vyjadriť svoje osobné predstavy a emócie, podobne, ako básnik odovzdáva čitateľovi svoju lyrickú skúsenosť so svetom. Čákanyová vo svojom počine sprostredkováva osobné pocity a nálady, ktoré sú väčšinou naplnené pesimizmom.

Dystopický dokument je realizovaný ako denník a správa o tom, čo sa stalo s ľudským druhom na vrchole technického pokroku. Hraničné kamene, podobne ako všetky ideológie, nedokázali zastaviť rozrastajúcu sa prírodu ani skrotiť ľudskú iracionalitu. Umelá inteligencia však predstavuje oveľa mocnejší potenciál než doteraz známe civilizačné výdobytky.

Režisérka vo svojej filmovej eseji vedie fiktívny dialóg so svojím budúcim virtuálnym ja. Minulosť ľudského druhu je predchnutá všemožnými katastrofami a zlyhaniami. Dosiahnutie slobody či demokracie nebolo pre náš druh úspešným východiskom, pretože ľudia väčšinou volili z iracionálnych dôvodov nesprávne. Umelá inteligencia – rozvíjajúca sa exponenciálnou rýchlosťou – môže priniesť riešenia zložitých globálnych problémov a vyslobodiť nás z omylu.

Skeptická autorka má pocit odcudzenosti v dobe velebiacej úspechy umelej inteligencie. Vieru v silu, ktorá vyvedie svet z katastrofy, považuje za nové náboženstvo. Virtuálne ja – dosiahnutie nesmrteľnosti v splynutí s umelou inteligenciou – je pre filmárku desivou predstavou. Čákanyová depresiu a utrpenie nepovažuje za neduhy, od ktorých by nás mal technologický spasiteľ raz a navždy očistiť, ale prirodzené aspekty, skrz ktoré si každý uvedomuje svoju hmatateľnosť, telesnosť a skutočnosť.

Ako spomienky na stratený raj figurujú zábery sprítomňujúce prírodu. Jemná piesočná pláž a morské vlny zachytené na celuloidový materiál pôsobia podmanivo hmatateľne. Voľba tohto materiálu odráža istú fatalitu – povrch filmovej suroviny je po osvetlení navždy zmenený, na rozdiel od digitálneho záznamu sa nedá prepísať. Režisérka tieto zábery špecificky upravuje, obraz zvláštnym spôsobom rozpíja a vlní. Statická krajina vďaka týmto prostriedkom vystupuje ako živý, pomaly dýchajúci organizmus.

Čakányovej počin svedčí o tom, že autorka je bližšie spätá so svetom výtvarného umenia než s komerčným filmovým priemyslom. Poznámky z Eremocénu dôkladnosťou filozofických úvah nepresvedčia, ale upútajú hmatateľným vizuálnym štýlom. Podľa slov producenta filmu Mateja Sotníka, tvorcovia chystajú taktiež galerijné uvedenia či premietania na iných netradičných projekčných miestach.

Poznámky z Eremocénu (Slovensko/Česko, 2023, 78 min.)
Réžia: Viera Čákanyová. Kamera: Viera Čákanyová. Strih: Viera Čákanyová, Alexandra Gojdičová. Zvuk: Marek Buranovský. Producent: Matej Sotník (Guča s.r.o.). Koproducenti: Marina Films, Rozhlas a televízia Slovenska