PAMFIR

Dmytro Sucholytkyj-Sobčuk nakrútil na západnej Ukrajine debut, v ktorom prepája folklór s kresťanstvom a gangsterským žánrom. Jeho Pamfir sa pohybuje medzi mytológiou a realizmom. Archetypy tu fungujú ako komentár konfliktu medzi jednotlivcom a oligarchickým systémom, ktorý vykorisťuje poslušných aj vzdorujúcich. V konečnom dôsledku tieto motívy vyniknú skôr ako pôsobivé vizuálne prvky než ako presvedčivé myšlienkové aspekty. Ukrajinský film vznikal v koprodukcii ďalších európskych krajín.

Dej je situovaný do pohraničnej oblasti ukrajinských Karpát, kde najrýchlejším spôsobom zárobku je pašeráctvo. V centre rozprávania stojí statný kopáč studní a bývalý pašerák, v podaní neotesaného Oleksandra Yatsentyuka. Manželka ho oslovuje s familiárnou dôvernosťou ako Leonid, v osade sa však ujala prezývka Pamfír (čo znamená „kameň“).

Kultúrne pozadie deja predstavuje karneval malanka, ktorý je všetkými očakávaný ako obľúbená slávnosť s maskami zlých duchov. Sviatok je špecifický pre západnú Ukrajinu, no nájdeme ho aj v niektorých častiach Ruska a Bieloruska. Názvom odkazuje ku kresťanskej svätici, primárne však rozvíja pohanský karneval. Ukrajinci ho nazývajú Štedrým večerom, nezhoduje sa však s našimi Vianocami, ale odkazuje k večeru pred Novým rokom.

Malanka je očisťujúci rituál s tancom a kostýmami, ktorý zaháňa zlých duchov na celý nasledujúci rok. Ľudia spievajú, tancujú, hrajú divadlo a vracajú sa ku konceptu svätej obeti a znovuzrodenia. Tieto rituálne motívy odpovedajú aj príbehu o Pamfirovi a idealizujú jeho snahu vykúpiť rodinu z područia lokálnej mafie.

Pamfir sa pokúsil osudu pašeráka uniknúť a začal pracovať v zahraniční ako kopáč studní. Po krátkom návrate domov však musí opäť vstúpiť do svojho tieňa. Pamfírov syn Nazar (Stanislav Potiak) rozpúta v kostole požiar. Otec sa miestnemu pastorovi zaručí, že za všetky škody zaplatí a syn prisľúbi svoju účasť v cirkevnom peveckom zbore. Vykúpenie rodiny však skomplikuje skutočnosť, že majiteľom kostola je oligarcha Oreste, ktorému hrdina márne vzdoruje a zároveň sa mu tragicky zapredáva.

Sucholytkyj-Sobčuk kladie dôraz na telesnosť a fyzickú prácu. Mohutný Pamfir je viac spätý s listnatým pohraničným lesom, než so svojím útlym domov; viac s bahnitou studňou, než kostolnou lavicou. Postava hrdinu deklamuje božskú nezdolnosť, režisér však zároveň odhaľuje jej telesnú obmedzenosť a grotesknosť.

Vedľa prezentácie nadnesenej nepremožiteľnosti vyvstávajú civilnejšie vlastnosti postavy, ktoré sa odzrkadľujú predovšetkým v Pamfirovej nežnej otcovskej láske. Otec – uvedomujúci si svoju majestátnosť – nikdy neprestáva vidieť svoj tieň a syna nabáda k lepšej budúcnosti.

Režisér sa pokúša vytvoriť zaujímavú a viac vrstevnatú postavu, ktorá môže byť animálne krutá (niekedy až groteskne komická) a zároveň otcovsky nežná. Pre film je príznačný neustály dualizmus dobra a zla, pohanstva a kresťanstva, telesnej neotesanosti a otcovskej pozornosti. Rozprávanie o vykúpení a sile tejto polo božskej postavy však nie je dotiahnuté do presvedčivého konca. Význam hlbšieho prepojenia mytológie a realizmu uniká.

Najväčšiu prednosť filmu nepredstavuje pokus o vzkriesenie archetypov, ale jeho vizuálny štýl. Kameraman Nikita Kuzmenko používa pohyblivú kameru a väčšinu scén nakrúca na jeden dlhý záber. Pohyblivý rám odoprením strihu odhaľuje priestor postupne a pomaly, vďaka čomu sa divák stáva návštevníkom vo svete karpatskej reality. Mnohé scény nás vrhajú priamo do diania, bez vysvetľujúceho uvedenia; divák až postupne dostáva bližšie informácie o rozohranom deji.

Rozvláčne pohyby kamery však v mnohých momentoch nemajú publikum ukľudniť. Režisér pohyb rámu často narušuje rôznymi znepokojujúcimi motívmi, ktoré do pomalého záberu vnášajú chaos a zrkadlia tak démonické sféry mytológie a oligarchie. Pamfir môže vzdialene pripomenúť filmy ruského režiséra Alexeja Germana, ktorý sa stal majstrom expresie nestráviteľného chaosu.

Sucholytkyj-Sobčuk sa chce v ďalších projektoch venovať Rusko-Ukrajinskému konfliktu. Pamfir vznikal ešte pred vojnou a narážky na ruskú inváziu v ňom nenájdeme. Dištancovanie sa od bývalého sovietskeho brata je naznačené hlavne v tom, že ruština predstavuje pre hlavného hrdinu cudzí a nezrozumiteľný jazyk.

Pamfir (Ukrajina, 2022, 100 min.)
Réžia: Dmytro Sucholytkyj-Sobčuk. Scenár: Dmytro Sucholytkyj-Sobčuk. Hrajú: Oleksandr Yatsentyuk, Stanislav Potiak, Ivan Šaran, Solomiya Kyrylova, Olena Chochlatkina ...

Kde môžete film vidieť počas apríla:

2.4. Kino Mladosť, Bratislava
3.4. Kino Úsmev, Košice
3.4. Kino Moskva, Martin
3.4. Kino Film Europe, Bratislava
4.4. FK Naoko pri kine Hviezda, Trnava
4.4. FK Ivana Chalupeckého pri kine Úsmev, Levoča
5.4. FK MCK pri kine Záhoran, Malacky
5.4. FK Otáznik pri kine Junior, Levice
6.4. FK ´93, Prievidza
6.4. FK Priestor, Lučenec
11.4. FK pri kine Nova, Sereď
11.4. FK K4 pri kine Mier, Modra
18.4. FK Obývačka, Brezno
20.4. FK Kassandra, Bánovce nad Bebravou