BRAT A SESTRA

Arnaud Desplechin vo filme Brat a sestra inscenuje tragické estrády nevysvetliteľnej súrodeneckej rivality. Svojou kvalitou nevyvážený film stojí na herectve Marion Cotillard a Melvila Poupauda. Desplechinova autorská kombinatorika citlivých, tragických a absurdne komickým prvkov však dokáže presvedčiť len v niektorých momentoch.

Rozprávanie o iracionálnej nenávisti začína nepredvídateľnými eskaláciami emócií. Vstupujeme do Louisovho bytu, kde tento nevypočítateľný muž trúchli nad smrťou šesťročného syna. Keď sa pred bytom objaví jeho sestra Alice, Louis hekticky zborí smútočnú náladu a sestru nemilosrdne vykáže z prahu svojho domu.

Úvodná scéna funguje ako náhly vstup do rozprávania a svojou nevypočítateľnosťou dokáže pritiahnuť divákovu pozornosť. To platí aj o nasledujúcej sekvencii, v ktorej sa dej posúva o päť rokov neskôr. Rodičia ústrednej súrodeneckej dvojice sú svedkami podivnej autonehody. Situácia vyvrcholí prekvapivo, ďalším osudovým a nemenej záhadným momentom.

Desplechin (Deception, Oh Mercy!) nás týmto úvodom pripravuje na netradičné rozprávanie, v ktorom mnoho súvislostí zostane neodkrytých. Väčšine režijným atrakcií však chýba pútavosť úvodných sekvencií. Inými slovami, autorská invencia po čase prestane fungovať ako zaujímavé ozvláštnenie a stane sa z nej viac menej nikam neposúvajúca sa variácia. Náhle prerušenia scén a skoky do rozličných nálad sú nepochybne súčasťou režijnej koncepcie; diváka však môžu tieto ornamenty pomerne rýchlo omrzieť.

Na obhajobu Brata a sestry môžeme povedať, že tento film stojí na reakciách postáv dvoch vnútorne roztrmácaných umelcov, nie na prehľadnom rekonštruovaní minulosti. Alice je slávna divadelná herečka, jej brat oceňovaný spisovateľ. Bravúrne predvádzanie zmien nálad v škriepivom herectve Marion Cotillard a Melvila Poupauda potvrdzuje ich herecký um.

Film znejasňuje vonkajší pôvod konfliktu a presúva pozornosť do vnútra postáv. Naznačuje, že nedokážeme jasne reflektovať skutočné príčiny ani tých najzávažnejších osobných sporov. Zatrpknutosť netkvie v minulosti, ale v súčasnom nastavení každého samoľúbeho jedinca usilujúceho o uchovanie si vlastnej tváre. Konflikt tu nefunguje ako prostriedok dramatického vývoja, ale ako téza o egocentrizme. Odstrašujúce je, že tento iracionálny stav ústí do zúfalých seba deštruktívnych riešení.

Najspokojnejším z rodiny je „druhý“ brat Fidèle (Benjamin Siksou). Učiteľ telocviku na rozdiel od svojich bytostne znepriatelených súrodencov neusiluje o dosiahnutie významnej spoločenskej prestíže. Obyčajnosťou matný brat sa v deji stráca, no zároveň svojou rozvážnosťou prevyšuje toxických súrodencov.

Desplechinovej miestami roztrmácanej režijnej koncepcii je určite možné porozumieť a objaviť v nej zmysluplné kroky. Konflikt Brata a sestry je podobne nejasný ako abstraktné maľby v úvodnej titulkovej sekvencii. Táto nezreteľnosť nie je nedostatkom Desplechinovho autorstva, ale snahou o presun od vonkajších, k vnútorným príčinám nenávisti. Avšak rozprávanie preskakujúce od melodramatických dojatí ku groteskne smiešnym amokom, svoj potenciál veľmi rýchlo vyčerpá.

Frère et soeur (Francúzsko, 2022, 108 min.)
Réźia: Arnaud Desplechin. Scenár: Arnaud Desplechin, Julie Peyr. Hrajú: Marion Cotillard, Melvil Poupaud, Golshifteh Farahani, Patrick Timsit, Benjamin Siksou