MIA A JA VO FILME

Z mojich pravidelných recenzií tušíte, že béčkovým či európskym animákom veľmi nefandím. V čase, keď už aj áčkové štúdia a Hollywood narážajú na vyčerpanosť a minimum nových ideí, to majú tie béčkové ešte ťažšie. Problém je v adaptácii tém a výraznom kopírovaní. Stačí sa pozrieť na Sammyho dobrodružstvá – vykradnutý Hľadá sa Nemo. Madagascar padol za obeť x ráz. V obľúbenosti je snaha zobrať známe postavy (Robinson Crusoe) či udalosti (Apollo 11 – Cesta na mesiac 3D) a urobiť z nich vlastný animák. A potom sa pozeráte na niečo, čo ste už desaťkrát videli a aj v lepšom prevedení...

Mia a ja vo filme netrpí štýlom, že berie existujúci áčkový námet, ale snaží sa o čosi vlastné (i keď by ste mohli namietať paralely s legendárnym Nekonečným príbehom). Je tu dievča menom Mia, ktoré s dedkom prichádza na vidiek, aby prišla po strate rodičov na iné myšlienky. Napriek nevôli starého otca sa hrá s čarovnou knihou i náramkom a netrvá dlho, kým jej animovaná podoba prichádza do čarovného sveta, kde aktuálne prebieha veľká párty. Za humnami útočí hrozivý Toxor, zloduch túžiaci po zmene všetkého krásneho na škaredé (veď je aj ropucha) a všetkých elfov by rád premenil na svoju armádu poskokov. Ešteže je tu legenda o novej záchrankyni a kamošovi či troch kameňov, ktorá by mohla kráľovstvu pomôcť.

Každý animák (šikovný i nudný) by mal obsahovať štipku nepredvídateľnosti a mať dobré postavy, aby ste boli ochotní sledovať ho do konca. To sú dva atribúty, kde Mia a ja zásadne zlyhávajú. Myslel som si, že je to hra so žánrom a možno snaha o paródiu, no tento film instantne v jednej minúte povie svoju zápletku a v momente ju naplní. Napríklad spomínaná idea o záchrankyni a kamošovi – len čo je vyrieknutá, Mia sa pasuje do jej roly, kamoša má vedľa seba a vybavené, môžeme riešiť záchranu.

To isté platí aj o Toxorovi, ktorý vie, aké chyby nemá robiť a predsa sa ich v tej istej chvíli dopustí. Už aj malé dieťa vie, že ak oheň páli, nedávaj doň ruku. Ak je útes vratký, môžeš z neho spadnúť. No Toxor si niečo povie a do minúty chybuje. Celá línia o hľadaní troch kameňov je veľmi priehľadná a do pár minút presne zistíte, kde je ktorý kameň. A potom už sledujete iba to, kde nájsť tie zvyšné (hrdinke i zloduchovi ide o to isté).

Sčasti je zaujímavá postava búrkového jednorožca, resp. vôbec postavy jednorožcov. Ale hoci štart s nimi je pútavý, do pár minút sa omrzia. Scenáristi potom s nimi nevedia pracovať, hodia ich do bitky či zdanlivo vtipnej scény. Opäť to chvíľu funguje a vzápätí sledujete päťkrát toľko nudy.

Scény párty, hlasnej hudby či akcie majú zakryť, že tvorcovia vlastne majú veľmi riedky príbeh a umelo naťahujú stopáž. Márne budete hľadať dobré postavy – po čase vás bude iritovať asi každý vrátane chlpatého vynálezcu, ktorému takmer nič nevychádza. Áno, dva razy sa zasmejete, keď sa jeho nepodarok stane užitočným predmetom v inom čase, ale to je máličko.

Mia a ja vo filme majú navyše aj diskutabilné spracovanie. Hraná forma je zvláštna, dievča i dedko sa groteskne tvária pri upratovaní či štarte filmu. Len čo príde animovaná forma, všade krikľavé farby a umelý dizajn. Na veľkom plátne pôsobia lepšie tmavé farby (výlet do búrkových mrakov), lebo tá párty, konfety a všetko ostatné na vás hádže mix zelenej, modrej a ružovej. Postavičky sú síce dobre animované a majú rôzne detaily (samotná Mia nemá márny dizajn), a po čase si ich prestanete všímať.

Osobne som si myslel, že objavovanie kráľovstva Centopie bude verné spracovanie nejakej lokálne známej knihy a má šancu priniesť čosi iné. Ale beda, toto je ďalší európsky animák do počtu, čo berie sály ostatnej produkcii a ani ten slovenský dabing nie je úplne na najvyššej úrovni. Škoda, ale obávam sa, že detský divák bude unudený rovnako ako dospelý a všetky triky v zápletke rýchlo prekukne.

Mia and Me: The Hero of Centopia (Nemecko / Austrália / Belgicko / India, 2022, 85 min.)
Réžia: Adam Gunn. Scenár: Tess Meyer, Gerhard Hahn, Fin Edquist