BOMBASTICKÝ JOHAN

Čierna komédia o divokom živote Johana Grandeho nás privádza do odľahlého nórskeho mestečka Titran. Horkosladko ladený film Bombastický Johan mapuje rozpor medzi atypickým samotárom a nepriazňou vidieckej komunity. Napriek výstrednosti hlavného hrdinu a nenalinkovanému vývoju udalostí, je Bombastický Johan vo svojom jadre konzervatívnym príbehom o celoživotnej spätosti s rodiskom.

Režisér Hallvar Witzø koncipuje rozprávanie ako fiktívnu biografiu počínajúcu v období druhej svetovej vojny. Johanových rodičov okrem láskyplnej spolupatričnosti spojovala vášeň k dynamitu. Počas vojny odpaľovali mosty, čím komplikovali postup nemeckej armáde. Avšak častokrát v zaslepení detinskej eufórie vyhodili do povetria nesprávne objekty a zahatili cestu ďalším členom odboja. Pre ich nevypočítateľnosť a inklináciu ku komunizmu vyčnievali medzi nórskymi partizánmi ako čierne ovce. Johan v tomto období pochopil, že človek nemôže strácať čas snahou zapáčiť sa druhým.

Na scenári spolupracoval spisovateľ Erlend Loe. Spolu s režisérom vytvoril naivnú, no fyzicky a vnútorne silnú postavu. Johan sa dopúšťa prešľapov – aj tých najtragickejších – avšak vždy len nešťastnou náhodou. Napriek jeho poctivosti a snahe napraviť minulé chyby, sa potýka s nevôľou svojho okolia. Žiarivé a milé oči Pål Sverre Hagena – hereckého predstaviteľa osamelého Johana – naznačujú dobrotu postavy, ktorá má detinskú záľubu v dynamitoch a explóziách. Johan je výstredný len na povrchu, v hĺbke duše je tradicionalista milujúci svojich predkov a túžiaci po potomkoch.

Kvôli jednej z mnohých nešťastných tragédií Johan v útlom veku osirie. Od tej doby žije na odľahlom ostrove s majákom u svojich príbuzných a do konca života zostáva v tieni svojej rodiny. Rodičia počas vojny zachránili životy mnohých Nórov, Angličanov a ruských zajatcov. Napriek partizánskym zásluhám sa im nikdy na pomníkoch nedostalo uznanie. Johanovým životom prestupuje konzervatívné úsilie rehabilitovať rodinu a najmä zachovať svoj rod v nehostinnom svete. Paradoxne v tejto na prvý pohľad nenaplniteľnej túžbe tkvie optimizmus Witzøho filmu, ktorý je však viac horký než zábavný.

Výbušnosť tu nefunguje len ako atribút atypickosti hrdinu, ale aj ako metafora lásky. Hrdina si je vedomí, že každý musí vo svojom živote nájsť rovnováhu. Jeho zbližovanie so Solvor (Ingrid Bolsø Berdal) začína v detstve ako zárodok priateľstva so svetom. Po tragických peripetiách sa však aj ona od podivína odvráti. Jemu nezostáva nič iné než naivne dúfať, že nepriateľský domov po čase otvorí svoju náruč.

Film dokáže zapôsobiť prostredím veterného ostrova snímaného za podmanivého šerosvitu a popretkávaného nordickými hudobnými motívmi Jørunda Fluge Samuelsena. V niektorých momentoch snímka prekvapí náhlymi tragickými výbuchmi, bizarnými postavami a situáciami. V iných momentoch je však zjavná vykonštruovanosť a s ňou súvisiaca predvídateľnosť.

Tvorcovia vytvárajú paralelu medzi ostrakizovaným Johanom a náboženským hrdinom. Tejto snahe o budovanie mytológie však chýba prehĺbenie ináč zjavného významu. Zmysel farebnej podobnosti medzi kostýmom Johana a Krista na obraze v radničnej sieni je jasne čitateľný. Z transparentnej biblickej analógie sa však vytratila komplexnosť a zostal z nej povrchný komentár.

Naratívom o nenaplnených očakávaniach prestupuje neustále podkopávaný optimizmus. Johan si narysoval svoje celoživotné plány, dosahuje ich však úplne inou cestou, než pôvodne zamýšľal. To, čo by mnohí pomenovali ako beznádejne útrpný život, je tu stvárnené s perspektívy hrdinu, ktorý sa neohliada za nepriazňou osudu.

Intenzita nešťastných tragédií vo výbušnej nórskej komédií nie je primárne prekonaná mŕtvolným škandinávskym humorom – napokon ten nie vždy úplne dobre funguje. Johan pri pohľade na svoj rodostrom nostalgicky spomína na minulosť a hľadí do vysnenej budúcnosti. Jeho sila viac než vo fyzickej nezdolnosti spočíva v jeho vnútornom odhodlaní pokračovať. A to aj za podmienok, že stav vecí nie je vôbec priaznivý.

Alle hater Johan (Nórsko, 2022, 93 min.)
Réžia: Hallvar Witzø. Scenár: Erlend Loe. Hrajú: Pål Sverre Hagen, Ingrid Bolsø Berdal, Ine F. Jansen, Ingunn Beate Øyen, Vee Vimolmal, Hermann Sabado, Paul-Ottar Haga, John F. Brungot, Trond-Ove Skrødal ...