BOD OBNOVY

Bod obnovy vstupuje do kín s veľkými očakávaniami a prirodzenou skepsou. Divák sa však v prípade snímky Roberta Hloza nemusí obávať, že by snaha o nakrútenie českého sci-fi dopadla nepodarene komicky. Naopak – režisérov celovečerný debut zanecháva dojem remeselne sebavedomého počinu, ktorý neskrýva inšpiráciu klasík žánru, akými sú Blade Runner (Ridley Scott, 1982) či Minority Report (Steven Spielberg, 2002).

Jedným zo zámerov tvorcov bolo prelomiť bariéru českého publika voči domácej kinematografii a presvedčiť nás, že aj v stredoeurópskom prostredí je vedecko-fantastický žáner možný.

Hloz na začiatku svojej kariéry obdivoval predovšetkým kórejskú kinematografiu. To bol jeden z dôvodov, prečo sa ako začínajúci režisér rozhodol stráviť jeden rok na filmovej škole v Južnej Kórei. Nakrútil tu krátkometrážny sci-fi film Čísla (2012), ktorým po návrate do Česka dokázal upútať európske publikum a získať pozornosť domácich producentov.

Bod obnovy nás privádza do roku 2041, neďalekej budúcnosti, v ktorej si ľudia môžu spolu so zdravotným poistením kúpiť nesmrteľnosť. Nárast sociálnej nespravodlivosti viedol v strednej Európe k eskalácii násilia. Zákony boli upravené a ústava začala zaručovať právo na oživenie v prípade neprirodzenej smrti. Jediné, čo sa od jedinca očakáva, je pravidelná aktualizácia digitálnej zálohy jeho osobnosti, pomocou technológie nazývanej „bod obnovy“.

Európska únia sa federalizovala a začala dôkladnejšie dozerať na dianie v jednotlivých štátoch. Riaditeľ Inštitútu obnovy – v nepríjemne chladnom a robotickom podaní Karla Dobrého – presviedča úrady o dobrom zámere privatizácie podniku. Za sľubmi o zlepšení služieb sa však skrývajú koristnícke záujmy tohto businessmana.

Prvé pochybnosti o tomto ideálnom svete sa vynoria spolu s prípadom dvojnásobnej vraždy. Napriek tomu, že obe obete boli poistené, nemali platné oživovacie body a nie je ich možné obnoviť. K prípadu je povolaná detektívka Em Trochinowská (Andrea Mohylová). Stopy ju najskôr privedú k hackerovi Viktorovi Tofferovi (Milan Ondrík) a teroristickej organizácii Rieka života, ktorá sa snaží navrátiť svet k tradícii a prirodzenej smrti. Prípad sa zamotáva a pozadie privatizácie Inštitútu obnovy dostáva jasnejšie kontúry.

Tvorcovia pri produkcii Bodu obnovy dokázali efektívne využiť obmedzený rozpočet. Z výsledného počinu je cítiť ich rešpekt k produkčnej náročnosti trikových filmov. Namiesto toho, aby sa pustili do nakrúcania nezvládnuteľne výpravných scén, uprednostnili vypilovanie drobných rekvizít či architektonických štýlov. Racionálna kalkulácia s rozpočtom a trikovými atrakciami priniesla snímku, ktorá svojím vizuálnym dizajnom nesklame.

Bod obnovy však nekopíruje len zahraničné vzory, ale pokúša sa o vytvorenie českej budúcnosti. Vyhýba sa mrakodrapom typickým pre americké prostredie a kombinuje architektonické prvky známe zo stredoeurópskej minulosti. Špecifická architektúra futuristických budov v skutočnosti variuje hranatý štýl z obdobia socialistickej éry; automobily preberajú dizajn z 80. a 90. rokom minulého storočia. Hlozov film by mohol zaujať v zahraničí práve prepojením socialistického modernizmu s barokovými prvkami Prahy.

Kým Bod obnovy prekvapuje vizuálnymi atrakciami, ako detektívny príbeh zlyháva. Problém nespočíva len v stereotype svojhlavej a neposlušnej policajtky hádajúcej sa so svojím šéfom, ale v remeselnom nedopracovaní detektívneho žánru. Inými slovami, divák nedostane pôžitok sofistikovaného odhalenia a prekvapenia, ktorý k detektívnemu žánru bytostne patrí.

Agentka budúcnosti vďaka technológiám nie je odkázaná na talent dedukcie, ktorým disponovali hrdinovia z románov z prelomu 19. a 20. storočia. Em Trochinowská dokáže v pretechnizovanom svete dopátrať páchateľa bez väčšej námahy. Diváka tak nebude znepokojovať postava rafinovaného zločinca, ale vedomie, že vo svete budúcnosti je vôbec ťažké niečo skryť. Pochmúrne bary, v ktorých sa kondenzuje obchod s informáciami zobrazujú desivú budúcnosť, po ktorej pravdepodobne nikto z nás netúži.

Bod obnovy vyznieva ako vízia o spoločnosti posadnutej spásonosnou „istotou“ večného života. Anti-systémoví bojovníci, ktorí sa voči establishmentu vzopreli a prijali smrť ako prirodzený aspekt sveta, vnášajú do rozprávania zaujímavú a niekedy znepokojujúcu polemiku. Otvorené úvahy – podobne, ako detektívny žáner – však zostávajú len na úrovni nedopracovaného torza.

Hlozov remeselne zvládnutý debut sa primárne nesnaží byť filozofickým sci-fi. Otázky typu „čo znamená byť človekom“ alebo konfrontácia vyššieho dobra a jeho pochybných základov tu figurujú ako podstatné avšak menej rozvinuté motívy. Napriek tomu nás Bod obnovy dokáže relatívne presvedčivo vtiahnuť do sveta, v ktorom strach zo smrti zakrýva oči pred pravdou.

Bod obnovy (Česko / Slovensko, 2023, 118 min.)
Réžia: Robert Hloz. Scenár: Tomislav Čečka, Robert Hloz, Zdeněk Jecelín. Hrajú: Andrea Mohylová, Matěj Hádek, Milan Ondrík, Václav Neužil ml., Karel Dobrý, Agáta Kryštůfková, Richard Stanke ...