MARTIN ŠKRTEL: BUĎ, ALEBO |
MARTIN ŠKRTEL: BUĎ, ALEBO |
Len rok po skončení svojej profikariéry prichádza Martin Škrtel na plátna našich kín v dokumente, mapujúcom väčšinu jeho života. Prvé dokumenty režiséra Petra Větrovského (Attila a Jan Koller) ukázali, že dokáže zostrihať kopu materiálu do pozerateľných celkov a podobný kumšt vytiahol aj pri ďalšom športovom mene.
Martin Škrtel je v podstate akceptovaná persóna slovenského športu, i keď dokument sa nám snaží od prvých minút nastoliť premisu buď-alebo v štýle, že niektorí ho milujú, iní až tak nie. Ale fakt je, že väčšinu kariéry patril medzi obľúbených športovcov v kluboch či reprezentačnej kariére a až posledné roky môžu vyvolať mierne rozpaky. A aj pri nich je možno otázne, do akej miery si za ne môže sám a koľko škody napáchali média v snahe vytrieskať z neho pár dobrých titulkov.
Aj snaha vykresliť rozkol pri otázke slovenského kapitána na MS vo futbale 2010 mi prišla „filmová“ – nepamätám si, že by to bol vtedy pálčivý problém alebo vznikali dva zásadné tábory, no istá rivalita Škrtel vs. Hamšík mohla utkvieť fanúšikom športových ankiet, kde si striedali víťazstvá. Nevadí, vo filme nezaberá veľa priestoru a ten podtitul "Buď, alebo" vznikol až ku koncu nahradil pôvodný #37 (čo mi dával väčší zmysel).
Každopádne, tento film je spočiatku pomerne otrocký pri vymenovaní protagonistov a najmä servíruje dosť otravnú postavu moderátora. Je fajn, že ho režisér nasadil, lebo môže posúvať dej i spomienky vpred. Ale stačil by voice-over, je zbytočné vidieť jeho meno desaťkrát či pozerať ako stláča gombíky na mixpulte – momenty naťahujúce stopáž len aby dosiahla potrebnú hodinu a 37 minút (Škrtelovo ikonické číslo). Bez tohto vynúteného parametra by mohol mať film o 15-20 minút menej a získal by aj lepšie tempo v niektorých momentoch či nemusel by opakovať niektoré scény.
Začíname Škrtelovým posledným zápasom, potom sa celý film stane retrospektívou: putujeme do jeho detstva a odtiaľ cez strednú školu po prvý klub. Zvolený prístup je dobrý, lineárny štýl rozprávania pomáha orientovať sa, kde kedy bol, ako postupoval a čo si v mladosti zažil. Postupne si odškrtávame angažmán v Trenčíne a potom Zenith Petrohrad. Z každého klubu objavíme pár útržkov minulosti, najmä začiatky – ako sa tam dostal, podpísal zmluvu, aké boli prvé zápasy. Štruktúra je prehľadná a strieda Martinove spomienky, do ktorých vkladá vyjadrenia trénerov či spoluhráčov.
Na tom je postavená nemalá devíza. Že v ňom vystupujú a komplimenty dávajú velikáni kalibru Rafa Benitez, Steven Gerrard, Luis Suarez či Jamie Carragher. A niekedy majú väčší priestor ako slovenskí hráči a tréneri ako Juraj Kucka, Ján Ďurica, Marek Hamšík či Vladimír Weiss starší. Zahraničné mená dodávajú filmu medzinárodný rozmer a posilňujú vnímanie Škrtela – aj to, že niekto rozpráva zrazu v angličtine, ruštine i španielčine má svoj cveng. Na Škrtela si spomínajú aj fanúšikovia v Liverpoole pri istom all-star zápase, čo len podčiarkuje, že tu zažil najsilnejšie momenty kariéry.
Fakt je, že scenár dokumentu zväčša napísal Škrtelov život – ako skákal z jedného klubu do druhého, že si poriadne nezahral v Taliansku, dva turecké kluby a Spartak Trnava na záver. V tom smere akoby dokument nasledoval klasický hollywoodsky formát vzostup a pád – keď sa začína častejšie ozývať aj zranenie, víťazstvo je už len možnosť nastúpiť či dohrať zápas. Prelínanie so súkromím vám predstaví Martinovu rodinu, jej pomery a najmä manželku, ktorá ho chváli v otcovskej roli. Scén nie je veľa, ale urobíte si predstavu ako funguje a koľko bol ochotný pustiť kamery dnu do svojho domu.
Ako som písal vyššie, nie je veľa prvkov, čo by vás na tomto filme vyrušovalo okrem toľkých vstupov moderátora za pultom a mierne dlhšej stopáže. Je to fajn dokument, ktorý plní úlohu i očakávania. Len je otázne, koľko slovenských divákov vyrazí do kina, keď to u nás tento žáner nemá ľahké a nie každé meno pritiahne toľko divákov ako kedysi Demitra in memoriam...
Martin Škrtel: Buď, alebo (SR / CZ, 2023, 97 min.)
Réžia: Petr Větrovský. Scenár: Petr Větrovský. Účinkujú: Martin Škrtel, Steven Gerrard, Ján Ďurica, Marek Hamšík, Luis Suárez