GOLDA

Izrael sa dostal do konfliktu s okolitými arabskými krajinami krátko po svojom založení v roku 1948. Golda sa zameriava na obdobie jomkipurskej vojny (1973), kedy na premiérskom kresle Izraela sedela Golda Meirová a jej krajina bola napadnutá Egyptom a Sýriou.

Komorná snímka izraelsko-amerického režiséra Guya Nattiva nie je opulentným vojnovým filmom, ale drámou o rozpore medzi neoblomným vonkajškom hrdinky a vnútorným svetom jej úzkostí. Táto konfrontácia vyniká aj vďaka retrospektívnemu rozprávaniu, v rámci ktorého Meirová vypovedá pred izraelskou vyšetrovacou komisiou o svojich náročných rozhodnutiach počas vojny. Inokedy však naratív pozostáva z monotónnych porád ministrov, čím stráca na svojej pôsobivosti.

Mosad prichádza s tajnými informáciami a varuje premiérku pred blížiacim sa útokom Egypta. Mali by sme zaútočiť skôr, ako Arabi alebo prenechať prvý krok nepriateľovi? Nevyznie mobilizácia v deň židovského sviatku zmierenia pred ľudom rúhavo? To sú jedny z otázok a dilem hlavnej hrdinky. Vo filme o obavách z nesprávnych rozhodnutí, je ťažké nájsť scénu, v ktorej by si protagonistka nezapálila aspoň jednu cigaretu.

Golda je prevažne anglojazyčný film, v ktorom izraelská premiérka stvárnená anglickou herečkou nevyriekne ani jednu hebrejskú vetu. Tento jazyk tu zaznieva len ako kulisa z televízie, rádia alebo sa objavuje v podobe nápisov. V prospech obsadenia však jednoznačne vypovedá Helen Mirren znamenito stvárňujúca protagonistku. Odvaha neoblomnej političky vyniká najmä vedľa rozochveného ministra obrany Mošeho Dajana (Rami Heuberger).

Mirren v roli železnej premiérky vystupuje pred kamerami izraelskej televízie ako suverénny štátnik; aktérka však zároveň dokáže naznačiť aj krehkosť svojej postavy. Spolu s Meirovej sebaironickým humorom – vyslovovaným so smrteľnou vážnosťou – prenikneme do bezradnosti ženy zodpovednej za osud Izraela.

Vďaka postupnému odhaľovaniu krehkosti hrdinky a jej telesnej chabosti, dokáže film vypovedať o hrôze vojny bez toho, aby sme vstúpili na krvavé bojiská. Je ironické, keď vidíme Meirovú prechádzať cez márnicu do ambulancie, v ktorej sa utajene lieči na rakovinu. Tieto sugestívne obrazy vypovedajú o pochmúrnom a zraniteľnom vnútri vodkyne na sklonku jej života.

Sedemdesiatpäťročná Meirová je zaťažená tragickými dejinami svojho ľudu. Ako rodáčka z Kyjeva bola svedkyňou židovských pogromov spáchanými predovšetkým ukrajinskými nacionalisti, ale aj cárskymi bielogvardejcami a nastupujúcou červenou armádou. Symbolický kŕdeľ čiernych vtákov, rovnako ako dlhé výdychy cigaretového dymu, evokujú motív komínov spaľovacích pecí koncentračných táborov.

Režisér zohľadňuje geopolitické pozadie studenej vojny, uprostred ktorej sú blízkovýchodné krajiny v područí záujmov svetových veľmocí. Kým Sovieti poskytujú zbrane arabským útočníkom, Spojené štáty o pomoci Izraelu váhajú. V americkom kongrese totiž narastajú obavy z embarga na ropu. Ctihodná snaha o mier, ku ktorému Henrey Kissenger napokon izraelskú premiérku nabáda, je v skutočnosti motivovaná ekonomickou závislosťou Západu na arabskej rope.

Guy Nattiv nakrútil Goldu ako presvedčivú psychologickú sondu. Meirovú nevykreslil len ako železnú vodkyňu, ale aj ako ženu podliehajúcu súcitu, ktorý ovplyvňuje niektoré jej politické rozhodnutia. Ako ženu poznamenanú horkými dejinami svojho národa, ktorá si svoje strasti odnáša do spálne a nočných môr.

Golda (UK / USA, 2023, 100 min.)
Réžia: Guy Nattiv. Scenár: Nicholas Martin. Hrajú: Helen Mirren, Zed Josef, Claudette Williams, Henry Goodman, Olivia Brody, Emma Davies, Rotem Keinan, Camille Cottin, Jonathan Tafler, Ellie Piercy ...