ANATÓMIA PÁDU

Snímka ocenená Zlatou palmou na tohtoročnom festivale v Cannes kladie viac otázok než ponúka odpovedí. Anatómia pádu je procedurálny film, ktorého hlavnou témou paradoxne nie je policajné vyšetrovanie potenciálneho zločinu, ale charakterová štúdia rozkladu manželstva. Napriek svojej formálnej jednoduchosti dokáže byť Anatómia pádu tematicky komplexná a nenechať diváka kľudného. Diváci sa môžu s filmom francúzskej režisérky Justine Triet zoznámiť aj v slovenských kinách.

Víťazný film tohtoročného Cannes sa začína podivnou sekvenciou, ku ktorej sa rozprávanie bude navracať a divák ju bude analyzovať a interpretovať z rôznych uhlov. Úspešná spisovateľka Sandra (Sandra Hüller) žije so svojím manželom Samuelom a nevidiacim synom Danielom (Milo Machado Graner) na horskej chate v Alpách. Počas rozhovoru Sandry a študentky literatúry sa z horných poschodí chaty ozve hlasitá hudba. Hudobný motív sa otravne opakuje a jeho hlasitosť narastá. Ženy sú nútené rozhovor prerušiť, študentka nasadne do automobilu a Daniel si urobí krátku prechádzku so psom. Keď sa syn vráti, nájde otca mŕtveho.

Vyvstávajú pochyby, že smrť Samuela bola nešťastná nehoda a súd okamžite podozrieva Sandru z vraždy. Môžeme sa spoľahnúť na výpovede aktérov procesu? Hovorí Daniel pravdu alebo realitu s úmyslom očistenia matky prekrúca? Je prokurátor objektívnym vyšetrovateľom alebo zarytým dogmatikom naliehavo podsúvajúcim odpovede? Znepokojujúci účinok Anatómie pádu nespočíva v hrôzostrašnosti zločinu, ale v neschopnosti postáv opustiť vlastné presvedčenia a sebaklamy.

Postupne sa oboznamujeme s horkou minulosťou rodiny a príčinami Danielovej slepoty. Na rodinu dopadli finančné problémy a antidepresíva sa stali nutnou súčasťou ich spoločného života. Viedli tieto (a ďalšie) neúnosné peripetie Samuela k samovražde? Ak tomu tak bolo, mohli byť manželia spriaznenými dušami, ako nás presvedčuje Sandra? To sú ďalšie z mnohých otázok, ktoré zamotávajú históriu navonok šťastnej, no vo vnútri rozloženej rodiny.

Sandra sa vo svojich knihách navracala k osobným témam, ako je smrť matky, konflikt s otcom alebo synova nehoda. Jej život je nepochybne zahrnutý v jej literárnej tvorbe – súvisí to však s vyšetrovaným prípadom? Môže autor vyjadriť seba skrz postavy alebo sú to len domnienky, ktoré prokurátor vytrháva z kontextu? Neistú odpoveď možno naznačila Triet tým, že hlavné postavy svojho filmu pomenovala podľa ich hereckých predstaviteľov.

Isté je však to, že režisérka nás necháva na neustálych pochybách. Porušuje základné pravidlá detektívneho žánru, v ktorom rozprávanie postupuje od faktov k rekonštrukcii skutočnosti. V Anatómii pádu sú indície subjektívne zaujaté a minulosť zahmlene vyfabulovaná.

V tomto ohľade je príznačná scéna manželskej hádky. Navraciame sa k nej retrospektívne vďaka tajne zaopatrenej zvukovej nahrávke. Zatiaľ čo pre súdnu sieň je dostupný len záznam zvuku, režisérka pre divákov priebeh konfliktu vizualizuje. S vyvrcholením hádky však rozprávanie opustí túto vizualizáciu a zostaneme odkázaní len na zvukovú stopu. Divák zostáva v neistote – kto z aktérov bol počas hádky agresorom, kto obeťou?

Dráma Justine Triet sa prevažne opiera o dialógy, zároveň však dokáže byť štylisticky ozvláštňujúca. Okrem umného využitia zvukovej zložky je umelecká komplexita dosiahnutá zapojením ručných kamier, pomocou ktorých vyšetrovatelia dokumentujú miesto činu. V centre snímky však zostáva niekedy chladný, inokedy intenzívne prežitý výkon Sandry Hüller. Jej herectvo funguje presvedčivo aj v najemotívnejších vrcholoch a nikdy neupadne do nezámernej komiky.

Anatómiu pádu môžeme vnímať ako antitézu k minuloročnému Drive My Car. Oba filmy sú o umelcoch, rodinnej tragédii a (ne)možnosti porozumenia. Drive My Car nás presvedčuje, že vzájomné hľadanie jednoty je možné práve vďaka podobným skúsenostiam, ktoré postavy zdieľajú na divadelnom či životnom javisku. To ich učí opustiť ilúzie a objaviť nové životné šance tam, kde by ich ináč nehľadali.

Anatómia pádu nás naopak varuje – ak spoločne zdieľaná skúsenosť utrpenia nie je využitá produktívne či pozitívne, vedie k prehĺbeniu sebaklamu a bolesti. Na javisku súdnej siene sa neodohráva hra pravdy, ale absurdná dráma o rozlúčení s realitou. V tomto ohľade je príznačné, že manželia pochádzajúci z rôznych krajín nedokážu spolu komunikovať rodnými jazykmi. Zatiaľ čo vo filme Drive My Car sa nemá herečka dokázala bytostne vyjadriť mlčanlivou rečou, Daniel v Anatómii pádu svoju slepotu nikdy neprekročí.

Anatomie d'une chute (Francúzsko, 2023, 152 min.)
Réžia: Justine Triet. Scenár: Justine Triet, Arthur Harari. Hrajú: Sandra Hüller, Swann Arlaud, Milo Machado Graner, Antoine Reinartz, Samuel Theis, Jehnny Beth, Saadia Bentaïeb, Camille Rutherford ...