TAYLOR SWIFT: THE ERAS TOUR

V Severnej Amerike si pochvaľujú, že Taylor Swift im zachránila kinojeseň po tom čo vypadli kalibre typu Duna II. Nasadenie koncertného filmu po ukončení americkej šnúry bolo pekné gesto – kto sa nedostal na živý koncert alebo si chcel dopriať repete, mohol nabehnúť do kinosály. Navyše tento film sprevádzajú zaujímavé okolnosti – pred dvomi mesiacmi o ňom nikto nevedel, premiéra prišla za pár týždňov a paralyzovala kus L.A a na distribúciu nepoužila Taylor Swift klasického distribútora, ale americkú sieť AMC (ktorá film posunula ďalej). A Taylor si ešte aj vypýtala prémiové vstupné podľa svojich šťastných čísel typu 19,89 USD štandard a 13,13 USD za detského diváka.

To všetko len potvrdzuje pozíciu megafenoménu Taylor Swift – v jednom roku dokáže (znovu) vydať dva albumy a vyšvihnúť ich na prvé miesto, vypredať štadióny celé dni po sebe a ovládnuť októbrové kinorebríčky. A aký je samotný film? Nie je to iba rýchlokvasený zostrihaný produkt za veľké šupky? Prekvapivo nie. Je to skutočne dobrý kúsok, ale na jeho vychutnanie treba posúdiť tri aspekty: obsah, formu a návštevníkov, pretože všetci vstupujú do zážitku, ktorý možno aj v našom multiplexe zažijete.

Samotný obsah vám naservíruje takmer celý koncert. Ten trvá štandardne 3,5 hodiny a film má 168 minút, takže je mierne zostrihaný. Niekedy ani netušíte kde, piesne sú nasekané po sebe bez pauzy, ale inokedy tušíte, že tu mohol byť tak dvojminútový potlesk a skončil v strižni. Čaká vás skoro celá nálož piesní (viac ako 40 skladieb, chýba len 5), sú rozdelené do desiatich segmentov podľa albumov. Prvý album je Lover (2019), pre ktorý bola asi pôvodne určená tour, ktorú zmaril koronavírus. Je to divoký rozbeh, kde odznejú známe pecky ako Cruel Summer, The Man či Lover – ukážu sa aj prvé špeciálne efekty, obrovské plátno, stage alebo vystupujúce plošiny či iné prvky.

Stačí vám pár piesní a zistíte, že po formálnej stránke ste si kúpili lístok nie do prvého, ale nultého radu či rovno na pódium. Bez ohľadu na to, kde na koncerte sedíte, kinozážitok vám s parádnym strihom, množstvom detailov na Taylor a s lietajúcou kamerou doručí špičkové momenty. Užijete si vizuálne hody, ktoré prekvapivo sprevádza aj nadupaný zvuk v kinosále: počuť basy, výšky, skandovanie či priestorový efekt tam, kde treba. A najmä nejedna pieseň z prvého albumu je veľká šou, čo potvrdzuje napríklad spomínaný The Man využívajúci niektoré prvky videoklipu, ale naživo priamo na stagei. Pohyby speváčky po pódiu či jej tanečníkov sú premyslené do detailov.

Potom koncert mierne spomalí a po úvodnej divočine príde jeden z prvých albumov Fearless (2008), kde ešte cítiť country prvky, takže si niekedy vystačí Taylor s gitarou. Po ňom sa koncert dostane ešte do inej sféry, keď príde evermore (2021), druhý album vydaný počas pandémie. Subtílne piesne až s rozprávkovým nádychom upokoja búšiace srdcia divákov, no tie opäť napumpuje album reputation známy najmä nádychom rebélie a boja s predsudkami, ktoré sa na hlavu speváčky zniesli. Nadíde duo Speak Now (2010) v kratučkej pasáži a Red (2012), čo je album, kedy sa Taylor presunula viac k popu a sype hity typu 22 či State of Grace.

No a v tomto momente sa začali diať v kine veľké veci. Mnohí ma poznajú, že sedávam štandardne v druhom rade od plátna v stredu, takže do tohto momentu som mal pred sebou celkom veľké plátno a za mnou sa občas ozval potlesk alebo niekto svietil telefónom a fotil si koncert. Áno, tento film má na rozdiel od iných troška inú etiketu a kinári nemajú problém s cvakaním či natáčaním záberov.

Lenže pri piesni 22 sa zrazu nahrnulo pred plátno zhruba... no 22 dievčat či mladých žien a začalo si pozerať film priamo pred plátnom, tancovať naň a fotiť si selfies. Akože na detskom predstavení občas zažijete, že špunt to nevydrží a trsá dole, ale potom ho rodič odvedie späť na sedadlo či WC a kukáme ďalej. Tu sa o pár minút zvŕtali mladé devy na pesničke We Are Never Ever Getting Back Together, čo je krásny paradox, lebo tá pieseň vám v preklade jasne povie, o čom je – rozchode a prísľube, že hrdinka sa k bývalému nevráti. Je to skvelý song z albumu, len mi nie je jasné, či baby poznajú iba chytľavú melódiu alebo aj celý kontext (ale raz ním v živote asi prejdú, ak natrafia na pár nesprávnych chlapov). Každopádne, ideme ďalej a pieseň I Knew You Were Trouble (ehm, obsahovo približne o podobných vzťahových patáliách). Potom príde highlight albumu – 10-minútová verzia All Too Well a polovica dievčat predo mnou sadá na zem alebo vedľa do druhého radu. Zaslúžená pauza.

A je to správne rozhodnutie, lebo nás čaká prvý koronový album folklore, čo sú opäť pomalšie piesne a akoby balady napísané v izolácii. Sú to pamätné songy ako the 1, betty i moja obľúbená the last great american dynasty. Žiadne rozchody či rozmarné chechtačky, takže baby okolo tíško sledujú.

Ale nie dlho! Moja pamäť vie, že ešte príde veľké rošambo a najikonickejšie piesne, počas ktorých tie 16- či 18-ročné Swifties naokolo neostanú sedieť (v kúte)! Nasleduje totiž album 1989, ktorý skrýva ikonické megahity typu Style, Blank Space a Shake It Off. Taylor ich vytancuje hneď po sebe, takže publikum ide totálne do varu a kinosála G v Cinemaxe sa mení fakt na koncert. Bad Blood dvíha latku adrenalínu ešte vyššie. Fuuu, jasné, 1989 bol album, ktorý vystrelil Taylor Swift do rekordných výšin.

Nasleduje náhodný výber. Akustická pasáž koncertu, ktorú Taylor vždy mení na každom vystúpení. A pretože tento film je zostrihaný z troch koncertov, príde mix, aký naživo nebol. Prvú pieseň odohrá Taylor na gitare (Our Song) a je z LA koncertu 4.8, druhú hrá na piane a je z najnovšieho albumu – You’re On Your Own, Kid. To je vlastne pekná návnada na finálnu časť koncertu – Midnights.

Vlaňajší album opäť dokazuje využívanie plnohodnotného pop aranžmánu a veľkej pódiovej šou – či ide o štart Lavender Haze, veľký hit Anti-Hero a Midnight Rain. Vigilante Shit je zase nadupaný song s hlasnými basmi, po ktorých príde osobný favorit Bejeweled. Pôvodne som si myslel, že celá šou skončí piesňou Mastermind, čo by bola reflexia toho, čo sa na pódiách i plátne Taylor vlastne podarilo – priniesť desať albumov na jediný koncert je výsledok majstrovskej mysle. Ale nie je to tak – finálny song je Karma... A čo sa deje s publikom? No opäť si polovicu piesní odskákalo, ale akurát mi už neclonili vo výhľade a už som si aj celkom zvykol.

Taylor Swift: The Eras Tour je záznam koncertu ako remeň. Formálne výborne zvládnutý, obsahovo len potvrdzuje nadupaný setlist a premenlivosť podľa albumov. Áno, toto je zhrnutie viacerých ér, aké speváčka zažila za 17 rokov tvorby. 168 minút fakt ubehne pomerne rýchlo, niektoré piesne sú totiž skrátené oproti albumovej verzii a zmena tempa je prospešná pre odlišnosť albumov i vyznenie top momentov predstavenia. Vieme ako sa to spieva v Shake It off, pamätná strofa Haters gonna hate – všetci kritici speváčky (Čoooo, toto je kráľovná popu? Táto trhla tento rok miliardu dolárov?) si budú ťukať na čelo ako niekto vydrží tri hodiny v kine, ale ruku na srdce, kvôli tomuto projektu sa vypratal celý októbrový kalendár premiér v USA a posunulo takmer 10 filmov...

A je to limitovaná edícia, film sa hrá iba počas štyroch víkendov a prekvapivo po celom svete. Čakal som, že bude uvedený iba v USA po koncertnej šnúre, ale jeho príchod pred ďalšími fázami tour je prekvapivý. Až som váhal, či naň vôbec ísť pred živým koncertom. No tento film vám dáva unikátny zážitok a nekúpiteľné miesta, ak si chcete užiť viaceré detaily. A možno budete mať šťastie na živé publikum ako ja – okrem množstva dievčat si to užilo aj pár frajerov, asi traja otcovia a ja.

Autor recenzie počúva Taylor Swift asi 10 rokov od predposledného škaredého rozchodu. Zároveň má zakúpený lístok na viedenský koncert...

Taylor Swift: The Eras Tour (USA, 2023, 169 min.)
Réžia: Sam Wrench. Účinkujú: Taylor Swift, Amanda Balen, Taylor Banks, Karen Chuang, Audrey Douglass, Tori Evans ...