KÔŇ

Je obdivuhodné, že Martin Šulík, ako režisérska anomália 90. rokov, aj po vyše troch dekádach aktívnej filmárčiny režisérske remeslo nezavesil na klinec a jeho prácu naďalej nájdete v aktuálnej televíznej a kino ponuke.

Autor ikonických kúskov ako Neha, Záhrada či Orbis Pictus, ktoré nastavili laťku kvality v temných porevolučných rokoch slovenskej filmovej tvorbe poriadne vysoko, nezaháľa ani v súčasnosti.

Tentokrát urobil veci naruby a komornú dialógovku napasovanú do bratislavských trojizbákov Kôň mohli diváci vidieť už pred rokom vo vianočnom programovom portfóliu RTVS. Aktuálne sa tak takmer po roku Šulíkova (staro)novinka ale dostáva premiérovo aj do slovenských kinosál.

Po boku ostrieľaného producenta Rudolfa Biermanna (spolurežisér Svine a pripravovanej Vojny policajtov) a dvorného scenáristu Mareka Leščáka tak Šulík servíruje vizuálny bonbónik, z ktorého, ale v niektorých pasážach až nešťastne nahlas šuchocú stránky scenára.

Šulíkov protest song

Učiteľ Dušička sa po nočnom výpade po bratislavských krčmách nezobúdza len s rannou opicou, ale doslova aj poriadnym koňom. Ten sa v mantineloch beckettovskej absurdnej drámy ocitá v učiteľovom trojizbáku a zdá sa, že je zarobené na kurióznu šlamastiku.

Ako sa postupne divák dozvedá, kôň na Štedrý večer na druhom poschodí nie je jediný Dušičkov problém. Ten sa totiž pasuje aj s dusnou atmosférou v práci, ktorú spôsobila učiteľova iniciatíva vziať deti na prírodovedný výlet lesom. Čo sa ale nepozdávalo rodičom, po tom čo im ich ratolesti nachladli a počas sviatkov skončili s horúčkami. Rodičia tak začali hromadne biť na poplach a volajú po ráznom riešení, pedagógovom vyhadzove.

Okrem možnej kariérnej stopky Dušička má evidentne problém aj s precitlivenými susedmi, ktorí mu nedajú dýchať ani počas sviatkov. Leščák so Šulíkom ale hádžu Dušičkovi pod nohy ďalšie scenáristické polená, a to v podobe škrípajúceho vzťahu s jeho frajerkou a kolegyňou v jednej osobe.

Problém s koňom sa tak stáva katalyzátorom deja. Hmotná patália sa postupne transformuje na rozprávačský nástroj posúvajúci dej do polohy mestského protest songu v kabátiku ľúbivej a miestami ulepenej „dušekovskej“ estetiky.

Z koňa sa tak postupne stáva sekundárny problém a podľa očakávaní aj nudne popisná vizuálna metafora učiteľovho boja proti vlastným démonom a otravným antagonistom.

Šulíkov silný vizuál

Leščák so Šulíkom stavili na úderný leitmotív v podobe absurdnej zápletky, ktorá na prvé počutie budí dojem tradovanej mestskej anekdoty, či školského zadania pre mladých filmárov s názvom „Dupoceš ako kôň.“

Napriek akejsi prvoplánovej pachuti z námetu Šulík so Štrbom chytili vizuál za pačesy a pri pretlaku dialógov paradoxne v pozitívach snímky dominuje práve obraz. Šulík si silnou réžiou uchmatne už úvodnú „sedemminútovku“, v ktorej rozpráva obrazom a vcelku vkusnou a inteligentnou záberovou montážou. Šulík tak oprašuje režijné postupy známe už zo svojich starých kúskov, nezdvojuje zbytočne významy dialógmi a necháva tak obrazy a zábery medzi sebou komunikovať a vzájomne na seba reagovať.

Práve samotný koncept zvieraťa uväzneného v mestskej pasci vianočného bytu prináša bohatý záberový potenciál. Z toho si Štrba okom ostrieľaného veterána vyberá to najlepšie, ako z plného sviatočného stola. Kôň tak v niektorých prípadoch servíruje naozaj dômyselné záberové kompozície, pri ktorých máte chuť smeknúť pred kameramanom a režisérom pomyselný klobúk.

Dialógy šuchotajúce scenárom, ale aj napínavé vrstvenie scén

V filme dominujú dialógy, ktoré postupne s obmieňajúcimi interiérovými scénami transformujú snímku vo filmovú mozaiku. Dušička je spočiatku pasívnym pozorovateľom, ktorý je konfrontovaný vonkajším svetom, no postupne sa stáva aktívnym hybateľom deja.

Naštvaní susedia, hysterická frajerka, policajné duo, svokor s patinou mafióza či uvrieskaný riaditeľ školy salámovou metódou učiteľovi odjedajú z trpezlivosti a tlačia z obrannej do asertívnej polohy. Pre diváka sa tak stáva Dušičkova spočiatku šablónovitá figúrka submisívnej bábky, aspoň o čosi sympatickejšia v polohe šablónovitej figúrky uplakaného rebela.

Dušička, ako gýčový človek milión tak vystrkuje rožky, protestuje a kritizuje kritiku nenormálnosti. Z komformistu sa stáva kritik systému, čo je zrejme aj skrytým presahom Leščákovho scenára, ktorý chce absurdnou metaforou s koňom ukázať na dusené systémové reálie. Učiteľov boj s nepárnokopytníkom prerastá v súboj so spoločenskou uniformitou, ale aj bytovým „honom na čarodejnice“.

Zatiaľ čo Kôň zaujme vizuálom a remeselným autorstvom, pri niektorých dialógoch sa diváci neubránia škrípaniu zubami. Kým niektoré pasáže bolí počúvať, iné paradoxne prekvapia vrstvením motívov a budovaním napätia.

Príkladom scenáristiky šuchotajúcej papierom sú napríklad scény Dušičku a jeho priateľky, ktorú si zahrala aj reálna partnerka Daniela Fischera Dominika Kavaschová. Napriek tomu, že ide o slovenské herecké talenty, ich filmový vzťah kričí umelým teátrom. Herecká chémia tu nefunguje a repliky priam vypadávajú zo strán scenára na podlahu filmového bytu.

Nechcené karikaturizovanie a splošťovanie postáv je zreteľné aj u Dušičkových susedov. Tu ale paradoxne v scénach susedského lynču prehrávanie sedí do režisérskej hry a podčiarkuje deformované panoptikum vzťahov v bytovke.

Hromadná scénka susedského nájazdu na učiteľa, sa tak Leščákovi podarila bystro vystavať do napínavej pasáže, ktorá logicky graduje a neruší. Podobným postupom scenárista popretkával aj zvyšok filmu a v niektorých prípadoch funguje viac a v iných zase menej.

Asi najumnejšie vystavaným „skečom“ bytovej mozaiky je Dušičkova konfrontácia s dvojicou policajtov. Strážcovia zákona spočiatku vyznievajú ako odliati z formičky na policajné vtipy, no Leščákovi sa podarilo ich charaktery v mikroscénke sofistikovane postaviť do interakcie s učiteľom Dušičkom.

Šulíkov magický realizmus, estetika dvojzmyslov či éterických deväťdesiatok môže v 21. storočí pôsobiť až archaicky či trochu unavene. Režisér ale zároveň nedokáže zaprieť, že si na slovenskom filmárskom fronte čo-to odtočil a právom patrí medzi bardov slovenského porevolučného filmu.

Kôň tak pozitívne prekvapí inteligentným filmárskym jazykom a negatívne občasným televíznym dialógovým rutinérstvom. Koniec koncov ako originálny príspevok do častokrát monotónneho portfólia vianočných filmových odrhovačiek určite poteší.

Kôň (Slovensko / Česko, 2022, 80 min.)
Réžia: Martin Šulík. Scenár: Martin Šulík, Marek Leščák. Hrajú: Daniel Fischer, Branislav Bystriansky, Dominika Kavaschová, Anna Čonková, Jevgenij Libezňuk, Gregor Hološka ...