UMENIE JESŤ A MILOVAŤ

Pre niektorých prišiel azda menší šok, že Francúzi neposielajú na Oscara víťaza Cannes (Anatómia pádu), ale iný film z tohto festivalu. Hrá v ňom skvelé duo Juliette Binoche-Benoit Magimel a je primárne o jedle.

No nielen o ňom, aj o živote, no chvíľu bude trvať, kým sa rozbehne, lebo štartujeme neskutočne dlhou, ale intenzívnou scénou... prípravy večere. Od ranného trhania zeleniny či rastliniek cez prípravu jednotlivých chodov, ich testovanie cez novú postavu v domácnosti (Pauline prišla len na skusy) až po finálne podávanie. V kuchyni s veľkou variacou platňou v strede, rúrou pod ňou, krbom po boku, stolmi na sekanie zeleniny alebo odkladanie hrncov budete môcť desiatky minúť sledovať všetko do detailov. Vrátane intermezza, kedy Pauline ochutná omáčku a vymenuje aspoň jej 15 prísad. V cente pozornosti je dvojica: chlapík (Magimel) zrejme všetkému šéfuje, ale šedou eminenciou je usilovná Eugenie (Binoche).

Najprv ani netušíte, pre koho je určená táto večera plná toľkých chodov. Majú vlastnú reštauráciu, ktorá je vyhlásená po celom kraji? Vymýšľajú nové jedlá, ktoré sa raz stanú francúzskou legendou? Prídu aj žabie stehienka či ratatouille? Budete prekvapení z vyústenia scény, štvoricu ochutnávačov čaká plná verzia menu aj s vínami a dezertom. Dlhočizný prológ končí a my sme spoznali hlavné postavy, možné línie na neskôr (mohla by Pauline so svojím talentom raz prevzať štafetu či učiť sa u Eugenie?) a najmä zistíte dve veci.

Prvá, tento film si neuveriteľne plynie a pritom nemá košatý scenár. Odohráva sa asi v troch domoch a ich okolitých záhradách. Má síce viac ako poltucet postáv, no primárne sú dve. Odovzdajú top herecké výkony, pričom Benoit Magimel má väčší priestor ako Juliette Binoche (zámerne) – je ráznejší, odovzdanejší, má aj viac výziev. Binoche rozhodne nesklame, jej postava i niektoré jej starostlivé momenty sú nezabudnuteľné.

Druhý aspekt: film nemá žiadnu hudbu (len klavír v titulkoch). Jeho pomalosť a precíznosť niekedy skĺzne takmer do dokumentárneho módu prípravy, degustácie či hodnotenia jedál. Kvôli tomu možno bude ťažší na vnímanie pre časť divákov: občas dlhé minúty bez slov pozorujete varenie. No bez hudby vyniknú mnohé zvuky v kuchyni i mimo nej (vonku stále počujete bažanta, kohúta či nejakú kačku), atmosféra vidieku 19. storočia je dokonalá.

Film má neuveriteľné vnútorné napätie – už-už tipujete, že sa niečo pokazí. Servírka prevrhne tácku s jedlom. Niekomu niečo prihorí. Alebo sa nezadarí v poslednej chvíli zálievka. Nie, nič také nenastane, ale predsa miestami ani nedýchate a čakáte, čo príde. A niekedy nič, keď si režisér dovolí trik, že vás prípraví na scénu a tá nedorazí (až scéna po). No vypočujete si kopu dobrých historiek pri stolovaní.

Zatiaľ čo prvá polovica je totálne zameraná na jedlo, v tej druhej sa začne na povrch drať aj línia milovania. Dve hlavné postavy majú zvláštny vzťah, až netušíte, čo sa medzi nimi odohráva. Ale potom príde sekvencia servírovania jedla s pekným vyústením a pár ďalších prenikavých scén. Sčasti je film priehľadný ako ten čistý vývar, čo sa neraz varí, takže sami vytušíte, čo asi nastane, ale horšie sa tipuje, čo nadíde neskôr. A to potom súvisí s finále – akou scénou budú ochotní autori tento počin ukončiť?

Predsa neuveriteľným kamerovým záberom. Kamera je silná devízia filmu a výborne sleduje dej v kuchyni, pochod postáv po dome či prechádzku v záhrade, ale ten skvostný záver... sami nebudete chcieť, aby došli záverečné titulky. No film si drží stopáž 134 minút, čo nie je málo, ale na niektoré chvíle potrebuje svoj čas.

Taký film môžu vytvoriť asi iba Francúzi (a poslať ho do sveta). Vypovedá o nich, gastronómii, pôžitkárstve i milovaní. Každý, kto u nich zažil aspoň jednu šesťhodinovú večeru, docení isté detaily. A pritom budete prekvapení, aké kúsky už dokázal isty chlapík v kuchyni pred 140 rokmi. Je to vlastne opak víťaza Cannes – Anatómia pádu mala prepracovaný scenár do morku kostí, tu sa rieši čosi úplne iné a nemenej dôležité. Osobne si myslím, že Umenie jesť a milovať bude mať celkovo pozitívnejšie hodnotenia i vnímanie.

Je to do veľkej miery pohodový zážitok, kde sa môžete sústrediť na detaily, ale zároveň z útrob prenikajú aj hlbšie myšlienky o milovaní niekoho vedľa vás, jedle či šťastí. Je to sčasti dráma, sčasti úsmevný film. Má výborné dialógy, sympatické postavy a plynie do veľkých momentov i poznatkov. Top kamera a zvuk, ktoré vyniknú iba v kine (doma vás bude rušiť hocičo iné, aj hrniec z vlastnej kuchyne). Asi z neho odídete dobre naladení a jedna vec je istá. Určite naň nechoďte hladní.

La passion de Dodin Bouffant (Francúzsko/Belgicko, 2023, 145 min.)
Réžia: Anh Hung Tran. Scenár: Marcel Rouff, Anh Hung Tran. Hrajú: Juliette Binoche, Benoît Magimel, Emmanuel Salinger, Patrick d'Assumçao, Galatéa Bellugi, Jan Hammenecker, Frédéric Fisbach ...