FERRARI

Pred 20 rokmi nakrútili Taliani drámu Enzo Ferrari, ktorá mapovala nemalý kus života známeho výrobcu áut od jeho detstva po neskorší vek. Venovala sa desiatkam rokom, odmietnutiam, úspechom i snom. Aj vzťahu s manželkou či synom Dinom. Mala silný soundtrack, dobré momenty, i keď pôsobila skromne.

Michael Mann (Blackhat, Public Enemies, Miami Vice, Collateral) sa po dlhšej pauze od filmov vracia s drámou venovanou Ferrarimu a vopred si treba ujasniť očakávania. Kto čaká, že aj tento film zmapuje veľký kus 90 rokov života Enza, bude prekvapený. Kto chce veľké sekvencie pretekov i zápolenie do posledných sekúnd na cieľovej rovine, veľa ich nedostane, hoci sú tu dramatické momenty a o smrť na tréningu či trati nie je núdza. Nie je to repete Ford v Ferrari (Le Mans 66) z iného uhla pohľadu. Stále je to kvalitná životopisná dráma, akurát zameraná na jediný rok...

1957. Nesmierne náročné obdobie. Enzovi zomrel nedávno syn Dino, firma nie je v najlepšej kondícii, ešte aj konkurenti sa snažia prekonávať jeho rekordy. Manželka je v psychicky zlom stave (páli po ňom z pištole) a ešte stále tají milenku s ďalším synom. Všetky udalosti sa začnú pretínať na ploche niekoľkých mesiacov – prídu nové nádeje (pretekár de Portago), zlomové momenty i preteky Mille Miglia s veľkými šancami.

Ferrari je veľkorozpočtová dráma (Mann ju nechcel natočiť za 25 miliónov, ale 95) a unikátna šanca ísť do kina na výborný kúsok so starostlivou réžiou chlapíka, ktorý vie servírovať to čo chce. Jedno z najťažších životných období Enza trvá na pohľad krátko, ale prežívame s ním takmer každý jeden deň a hneď prvý je starostlivo snímaný od momentu jeho prebudenia cez návštevu cintorína, obeda, kaderníka, pretekárskeho okruhu po debaty s manželkou. Na tej ploche začíname sledovať herecký výkon Adama Drivera, ktorý úplne nevyčnieva nad ostatnými, ba čo viac, dá priestor vyniknúť aj ostatným.

Scenár zosnulého Troya Kennedyho Martina čakal na sfilmovanie viac ako 15 rokov a otvorím vám dvere všade: do intímnych minút trúchlenia, na rozhodné porady i hádky. Nie je tu asi toľko zásadných momentov, miestami len denné fragmenty a mozaiku si skladáte postupne. Občas je film taký chladný ako postava Enza, čo dokázal meniť rozhodnutia na poslednú chvíľu a chladnokrvne pristupoval k ľuďom. Ale čím sme ďalej, tým viac sa začne prejavovať napätie filmu a prelínanie línií: pracovných, súkromných, utajovaných. Najmä scéna odhalenia milenky a jej domu patrí medzi napínavé – a pritom je to jazda na iné miesto.

Práve ženské hrdinky dokážu podať výborné výkoný a najlepší part odohrá asi Penélope Cruz v roli ranenej manželky, trúchliacej matky po smrti syna a odhodlanej biznis líderky (vlastní polovicu podniku). Aj ona má ťažké momenty, dilemy, podniká jednotlivé kroky a dokáže prekvapiť do posledných chvíľ. Shailene Woodley má podstatne menší priestor – ale odvádza jeden z najlepších výkonov kariéry.

Mann dokáže miešať aj mimoriadne zaujímavé sekvencie – keď do árie La Traviaty z tretieho aktu vkladá flashbacky jednotlivých postáv a ich životných momentov (pripomínajú reminscenciu hrdinky opery). Nie je to lacný trik v štýle „aha, máme film v Taliansku, tak strihneme operu“, ale dobre zvolený part. Aj Mille Miglia sa nakoniec ukáže byť jedným z highlightov filmov: posledný pretek z roka 1957 má najprv skvelý štart, keď každý jazdec dostáva pokyny a sledujeme ho na trati. A potom príde čosi nečakané v strhujúcom strihu. Takú mieru brutality od životopisnej drámy nečakáte, ale zase platí – nejde o samoúčelný záber, ale vynikajúco nakrútený moment.

Práve to svedčí o formálne kvalitnom diele na veľkom plátne kina. Za desiatky miliónov sa produkovala parádna výprava dobového Talianska: mestá, vidiek, autá, jedlá, účesy, predmety. Hudba nie je výrazná ako kedysi pri TV filme – Daniel Pemberton subtílne vkladá melódie medzi jednotlivé dialógy či chvíle. Kamera je remeselne štandardná, ale tiež skôr staromódna. A to nehovorím o úvodných a záverečných titulkoch, ktoré sú strohé, len aby sa nepovedalo. Povedia vám čosi o Pierovi i záver s dátumom smrti Laury, no o Enzovi ani slovo...

Ferrari skrátka servíruje nejeden moment inak ako čakáte. Ale Michael Mann aj v osemdesiatke točí pútavo a ak sú životopisné drámy vašou šálkou kávy, nemusíte poznať ani logo Ferrari či farbu ich áut, aby ste si film užili. No nie je len o zbesilých naháňačkach na talianskom asfalte...

Ferrari (USA / UK / Taliansko / Čína, 2023, 130 min.)
Réžia: Michael Mann. Scenár: Troy Kennedy Martin, Brock Yates. Hrajú: Adam Driver, Penélope Cruz, Shailene Woodley, Giuseppe Festinese, Alessandro Cremona, Derek Hill, Gabriel Leone, Michele Savoia, Jacopo Bruno, Domenico Fortunato, Damiano Neviani, Giuseppe Bonifati ...