JEDEME NA TEAMBUILDING

Nová česko-slovenská komédia má úplne jasnú premisu: niekoľko tímov ide na teambuilding zmerať si sily, súperiť o pohár a prežiť všetky možné disciplíny. A do toho sa väčšina chce ožrať, zasexovať si a prípadne vypapkať bufet. Skôr ako sa zápolenie štyroch tímov rozbehne, dostaneme úvodnú tretinu filmu, kde sa snaživý Aleš dočká namiesto povýšenia degradácie a putuje na najhoršie možné miesto vo firme: call centrum. Aby toho nebolo málo, po čase by šéf najradšej oddelenie zrušil. No v kaviarni vzniká stávka: ak porazí Alešov tím večne vyhrávajúcu divíziu Slovákov, povýšia ho a tím prežije.

Skôr ako sa vydáme na teambuilding, čaká nás spomínaný úvod, čo sa snaží parodovať komunikácie či situácie z korporácie, kde si občas idú kolegovia po krku, súperia o pozície a ani cleaning manažérka to nemá ľahké: na jej flek sa tlačí upratovací robot! Relatívne dobré je ešte call centrum vo svojskom nasadení: zišla sa tu rozmanitá partia exotov (Kotek, Polívková, Polnišová...).

Každý z nich je iný, má svoj nezameniteľný charakter a spolu sa hecujú, kto viac vygambuje zákazníkovi – z toho pramení tiež séria vtipov na tému „zákaznícka skúsenosť“ či „prvotriedne riešenie požiadaviek“. Na chvíľu to stačí, ale je múdre, že autori rýchlo odskočili do hotela v prírode, lebo parodovanie firmy vyčerpali rýchlo.

Na samotný teambuilding ostáva hodinka čosi, no bohato stačí. Prvá tretina nám aspoň lepšie predstaví pražské postavy, zvyšné tímy sú nasadené v rýchlom tempe. Pri večne ožratých Brňákoch to nevadí, krásky z Teplíc si dajú najskôr plavky s výstrihmi a neskôr partičku plážového volejbalu a Slováci sem prídu na bicykloch ako top vyšportovaná partia (vo filme budete márne hľadať scénu predstavenia z traileru, skončila v strižni).

Na ploche 101 minút sa zišla pekná kôpka hercov, majú do veľkej miery dobrú chémiu, zároveň sa musia porátať s nejednou výzvou ansámbl komédie – vrátane tej, že niekto bude vyčnievať a iný je v úzadí a nemusí byť naplno využitý jeho potenciál. Takže duo Prachař-Kotek ide parádne sóla a momenty, berú pozornosť na seba a najviac Prachař, vo finálnej scéne sa vyburcuje!

Aj dvojica žien PP (Polívková, Polnišová) je rýchlo charakterizovaná a každá si ide svoju líniu – pri Peti Polnišovej funguje aj jeden z „running gagov“ filmu, keď všade nosí pletenie či tašku. Na running gagoch je postavený kus humoru a niektoré fungujú znamenito (najmä huliaci Kotek a slopáči z Brna), iné sa ošúchajú rýchlo (Kind Reminder dôjde dych pri treťom použití, je ho príliš veľa).

Štvorica tímov má jasne stanovené archetypy a úlohy – hrdinovia, neporaziteľní súperi, krásky a ožrani. Slováci sú vykreslení ako neuveriteľní búchači, po ktorých slintajú vnadné krásky z Teplíc, ale práve pri nich mi príde, že tvorcovia úplne nevyužili potenciál naplno: taký Bekim s drsnejším humorom by mohol pridať väčšiu dravosť. Aj Richard Autner a partička by si zaslúžili viac scén.

Humor je vo väčšej miere situačný – časť vytvára samotné prostredie teambuildingu (úvodné tanečky a nesmie chýbať prvý večer, keď idú na šrot viaceré postavy), rozmanitosť tímov a postáv (príležitosti na sex musia prísť) a potom sú tu samotné disciplíny. Nie je na nich nič originálne – vedomostný kvíz, pocit istenia, preťahovanie lanom či paintball. To sú presne trapné momenty z nejedného teambuildu – všetci to poznáme, kto nezažil ťahanie lanom či istenie (ne)milovaného kolegu, akoby žiadny nezažil. Tieto situácie zachytáva film dosť dobre, ale nie vždy si z nich dokáže urobiť poriadnu srandu. Možno za to môže aj fakt, že tu nie je žiadna legendárna či nezabudnuteľná scéna, skôr séria iba dobrých.

Osobne mi chýba aj viac verbálneho humoru – poriadne repliky by sa zišli. Pritom humor sa nebojí ísť do politicky nekorektných hladín: nadáva sa vo veľkom (čo nevadí, teambuild nie je chvíľka poézie), sú tu sexuálne narážky a príde aj veľká hádka. Okolo tretiny sa objaví aj slabšia fáza (dala sa možno nahradiť inými scénami), len čo začne teambuilding, séria scénok vás neraz dostane, hoci sa ide iba po disciplínach, párovaní i slopačke. Opäť platí, od podujatia nečakáte viac, ale sám som dúfal či nebudú tvorcovia ešte viac rozbláznení a nenasadia čosi poriadne crazy.

O každej postave by sa dalo napísať čosi: Stárková lezie vo svojej roli všetkým na nervy, no film v nej našiel potrebného zloducha (viac ako tím Slovákov) a nemenil by som ju. Ňusi Bárta nie je ani hajzel ako typ vychcaného šéfa, čo sa rád vozí na ľuďoch (ale dá si aj šluka keď treba). Obe postavy sa však hodia aj do finálnej scény, ktorá možno vypáli inak ako čakáme – presne takých by film uživil viac.

Formálne nejde o drahý film a nepotrebuje veľa – jedno miesto, trošku okolia a balík hercov a herečiek sa postará o zvyšok. Chválim však hudbu Viktora Hazarda a Mareka Šurína, ktorý dodali hlasné tracky a vytunili dianie, no nájde sa aj priestor pre klasiku či Con te Partiro.

Celkovo ide o ľahký nadpriemer i fajn komédiu na jedno pozretie. Absolventi teambuildov ocenia viac scénok ako samotný celok – ten neohúri dejom, ale stávka na množstvo hercov a herečiek tu vyšla celkom obstojne. 

Komédia je remakom pôvodného rumunského filmu Teambuilding z roku 2022 od scenáristu Alexa Coteta. Nedávnymi podobnými remakmi v domácej tvorbe sú aj snímky Lieta v tom a Známi neznámi.

Jedeme na teambuilding (SR, 2023, 105 min.)
Réžia: Zuzana Marianková. Scenár: Alex Cotet, Peťa Polnišová,Zuzana Marianková. Hrajú: Jakub Prachař Vojta Kotek Anička Polívková Peťa Polnišová Alexander Bárta Bořivoj Čermák Robin Ferro Richard Autner Erika Stárková Robo Jakab ...