MILLEROVO DIEVČA

Na slovenské plátna dorazila čerstvá variácia na najslávnejší román Vladimira Nabokova Lolita, pod názvom Millerovo dievča. To síce Nobokovov odvážny bestseller oficiálne neadaptuje, ale vytiahlo si z diela hlavnú námetovú linku o pomere staršieho muža a mladého dievčaťa. Čerstvá kino novinka, tak dostala šancu sa pozrieť na starý známy ľúbostný vzorec z nového uhlu pohľadu a optikou emancipovaného 21. storočia.

Millerovo dievča je režijným a scenáristickým debutom Jade Halley Bartlett. Tá si sebavedomo vzala na mušku práve námet „nabokovovskej“ zakázanej romance, ktorý dal zabrať aj starším režisérskym harcovníkom, ako boli Stanley Kubrick (Lolita, 1962) či Adrian Lyne (Lolita, 1997).

Čo, samozrejme, nemusí byť na škodu a aj ako nováčik na režisérskej stoličke, tak mohla rokmi recyklovaný motív otočiť o 180 stupňov a vdýchnuť mu nový život. To sa ale nedeje a režisérka prichádza s nabubralým pokusom o umenie útočiacim na prvú signálnu.

Nevhodná poviedka

Stredoškolský učiteľ Albert Miller s tvárou Martina Freemana učí literatúru a zároveň ako spisovateľ s umeleckým blokom pred sebou tlačí sizyfovský balvan v podobe vlastnej tvorivej krízy. Mierne zatrpknutý učiteľ, tak počas svojej dennej pedagogickej rutiny narazí na mladú študentku Cairo Sweet.

Tá Millera prekvapí svojimi spisovateľskými ambíciami, ale aj chuťou lúskať diela bardov svetovej literatúry, ako by sa jednalo o obrázkové leporelá. Dvojicu tak spojí spočiatku najmä láska k knihám, no postupne medzi učiteľom a študentkou preskočí povestná tabuizovaná iskra lásky. Platonický románik a nežné pohľady, ale skončia v momente, keď Miller zadá Cairo úlohu na vypracovanie poviedky, a to v štýle jej obľúbeného autora Henryho Millera.

Cairo sa ako talentovaná spisovateľka inšpiruje Millerovým erotickým románom Pod strechami Paríža a na základe rady svojho učiteľa má pri písaní čerpať z vlastného života a skúseností. Študentka tak do krátkej poviedky pretaví svoje fantázie a túžby a zároveň tak zamieša kartami v deji.

Začnime pozitívne, pretože nasleduje ale

Už od úvodu je jasné, že Bartlett mala veľké ambície. Je sympatické, že sa pokúsila pretaviť na strieborné plátna podobne nekonvenčnú tému, ktorá asi v každom období vzbudzuje vášne a ohnivú polemiku. Režisérka a scenáristka naznačuje, že silnú tému chcela posunúť o určitý presah, ktorý rámcuje podarenou kamerou a citlivým záberovaním. Potešia aj prvky magického realizmu či v určitých momentoch až snová klaustrofobická atmosféra.

Atmosféra zapadákova a školy, akoby odtrhnutej mimo priestor a čas zaujme, no zároveň si divák nemôže byť istý, či ide o zámer alebo nechcený efekt. U Bartlett taktiež vidieť, že literatúra je jej srdcovka, a tak svojim obľúbeným autorom venovala rovno vlastný filmový autorský debut. Plusom je taktiež, že v záplave knižných referencií postavy prvoplánovo nespomenú práve základný inšpiračný zdroj filmu, a to Nabokovovu Lolitu. Napriek veľkej snahe režisérky Millerovo dievča je len farebnou, no prázdnou bublinou. Áno, prichádza ale...

S „Millerovým dievčatom“ niečo nie je v poriadku

Millerove dievča skrátka už od prvých minút pôsobí magicky, no v tom najnegatívnejšom slova zmysle. Púta totiž publikum čarom nechceného. Bartlettovej debut už od expozície škrípe, ako piesok medzi zubami, pretože je zošitý lajdáckou dramaturgiou.

Film na druhej strane kričí o pozornosť a štylizuje sa do polohy, ktorá snímke nesvedčí. Chvíľu koketuje a eroticky dráždi, v ďalšej minúte balí stopáž do akejsi učebnicovej postmoderny. Namiesto toho, aby obidve vrstvy ladili, tak sa bijú a izolujú ako olejová škvrna v pohári vody. Jednotlivé pasáže, tak niekedy pôsobia, akoby boli k sebe nasilu privarené a vôbec nenadväzovali.

Podobná téma síce láka spracovať, no zároveň je ťažko spracovateľná. Podobná látka totiž láka k lacnému zjednodušovaniu a ľahko uchopiteľným klišé. Bartlett si v debute odkrojila priveľké sústo a snímku jednoducho nezvládla ukočírovať.

Nie Trier, ale Wiseau

Film sa postupne absolútne splošťuje a mení sa na študentské divadelné cvičenie, v ktorom na seba bezmyšlienkovite reagujú hovoriace hlavy. Protiargumentom by mohlo byť, že ide o zámer a práve teatrálny presah ide ruka v ruke s témou. Napríklad ako Dogville a Manderlay Larsa von Triera, kde režisér zámerne filmový pľac premenil na divadelné javisko.

Pri Millerovom dievčati, ale finále dokazuje, že nešlo o sofistikovanú hru na diváka, ale len obyčajnú autorskú bezradnosť. Koniec sa až ukážkovo rozsype a nepomôže mu ani slonia barlička v podobe éterického vnútorného monológu rámcujúceho dej.

Millerovo dievča ani zďaleka nepripomína Trierove chladné a kruté majstrštyky, ale skôr filmový nepodarok Tommyho Wiseaua The Room. Môže ísť síce o naozaj silné, slová pretože „Tommyho Izba“ na seba rokmi nalepila status najväčšej filmovej katastrofy, no Millerovo dievča jej skrátka v konkrétnostiach šliape na päty.

Podobne ako u Wiseaua aj v Millerovom dievčati postavy jednajú na scéne občas absolútne zmätočne, akoby ich tam režisérka náhodne vypustila a nechala napospas náhode. Dve postavy sa napríklad bavia na gauči, tretia sa niekde vytratí do vzduchoprázdna a kým sa dvojica vyrozpráva a „dokončia odsek v scenári“, náhodne sa na obraze zase objaví tretí. Podobné detaily kolú oči a scény tak niekedy pôsobia, ako by v nich absentovalo to najdôležitejšie, a to režisérka.

Millerovo dievča síce zaujme témou a odvahou tvorkyne, no napriek šokujúcemu pozlátku ide vo finále o veľmi konformný kúsok. Neprináša do témy nič nové, akurát ju lacno vulgarizuje a bez invencie servíruje publiku.

Miller's Girl (USA, 2024, 93 min.)
Réžia: Jade Halley Bartlett. Scenár: Jade Halley Bartlett. Hrajú: Martin Freeman, Jenna Ortega, Bashir Salahuddin, Gideon Adlon, Dagmara Dominczyk, Christine Adams, Augustine Hargrave, Elyssa Samsel ...