ŠTYRIA MALÍ DOSPELÍ

Mohlo ísť o tradičnú filmovú jednohubku o nevere, no režisérka Selma Vilhunen do klasickej lovestory hodila vidly a milostný trojuholník prerysovala na obdĺžnik o porozumení.

Festival Scandi prednedávnom prišiel so severskou sociálnou drámou Štyria malí dospelí, ktorá v sebe skrýva viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Sofistikovaný prepletenec lások, tak neskúša len žánrové mantinely filmovej romance, ale aj hodnotové hranice konzervatívnejšieho publika.

(Ne)tradičná lovestory

Fínska snímka začína expozíciou v klasických šľapajách generickej ľúbivej indie romantiky. Kňaz Matias vyznáva lásku počas posteľných rošád svojej manželke Juulii, ktorá zastáva vysokú funkciu v jednej z liberálnych politických strán. Klasický obraz manželstva ale rozbíja práve Matias, keď sa v nasledujúcej scéne lúči so svojou milenkou Enni.

Scenár zatiaľ šľape podľa tradičných dramaturgických koľají a Juulia sa dozvedá o nevere. Reaguje spočiatku plačom a hnevom, no postupne vyhrotené emócie vystrieda až chladná pragmatickosť. Enni miluje Matiasa, Matias Enni, ale zároveň aj Juuliu, ktorú nehodlá opustiť. A, samozrejme, Juulia miluje Matiasa. Nečakanú vzťahovú „remízu“ Juulia vyrieši prekvapivým návrhom, ktorý by väčšina párikov s prevrátenými očami a ostrým vulgarizmom poslala do čerta.

Počas kuriózneho „rendezvous“ s Enni a Matiasom pri káve a koláčiku vyrukuje s víziou vzťahu, ktorú dvojica nečaká. Juulia tak navrhne aby trojica žila v polyamórii, teda vzťahovom koncepte, ktorý nepracuje len s milostným vzorcom o dvoch premenných.

Odštartuje sa tak až bizarný vzťahový kolotoč, v ktorom Matias k obligátnemu rodinnému krbu prizve, spočiatku neželaného hosťa, Enni. Nezaháľa ani Juulia a v duchu názvu filmu sa tak k Enni, Matiasovi a jeho žene pridáva aj Miska. Do dragqueenovej fínskej superstar sa zahľadí práve Juulia a chaotická mozaika vzťahov naberá na obrátkach.

V duchu deformovaného refrénu popového hitu, „kde sú dvaja šťastní, chýba im nielen tretí, ale aj štvrtý“, tak film postupne naberá na palubu viac protagonistov, ako býva vo vzťahových drámach zvykom.

Herecký kasting boduje

Ťažiskom filmu je trojica protagonistov, ktorí do „klubu“ priberú práve aj Misku. Štyria malí dospelí stoja a padajú práve na štyroch hercoch, ktorí sú kastingovo trefou do čierneho. Štvorica vie perfektne pracovať so striedaním emócií a publiku vie predať aj na prvý pohľad nezaujímavé situácie, ako je obyčajné mlčanie.

Matias zahraný Eerom Milonoffom tak na jednej strane vie zaujať svoje „ovečky“ oduševneným kázaním a na druhej zahrá momenty trápnosti s kamennou fasádou, ktorá doslova kričí: Čo tu robím, chcem odtiaľto zmiznúť.

Herecky Eoremu šliape na päty aj jeho filmová manželka Juulia, ktorej herecky vdýchla život Alma Pöysti. Tú slovenskí diváci poznajú aj vďaka minuloročnej dialógovke Akiho Kaurismakiho Karaoke Blues.

Postavy, ktoré milujeme, no občas sú „na facku“

Režisérka hereckým kastingom presne vedela, kam mieri a aké emócie chce u publika vyvolať. Napriek tomu, akási nemohúcnosť hrdinov a v niektorých momentoch až rozhodujúca paralýza môže časť divákov skrátka frustrovať. S výnimkou niekoľko veľkých rozhodnutí hlavných postáv sa niekedy, akoby štvorica len tak potulovala dejom a nechávala sa ním submisívne unášať.

Môže a zrejme aj ide o zámer autorky, no niektoré pasáže, akoby kričali po väčšej asertivite postáv. Hrdinovia tak svojou bezmocnosťou ale zároveň vcelku sympaticky ilustrujú historky, ktoré každý z nás môže poznať z vlastných skúseností a životných patálií.

Polyamória nie je strašiak zo skrine

Asi najkľúčovejším je v snímke práve práca so samotnou polyamóriou, ktorá stále v spoločnosti vo veľkej miere budí dojem akéhosi zlovestného strašiaka. Režisérka tak na „ihrisku“ klasického romantického šlágru o nevere prihodila niekoľko ingrediencií, ktoré z nej robia nadpriemernú vzťahovku. Z konceptu polyamórie si film nerobí lacné žarty a ani si ju nejakým spôsobom neidealizuje. Polyamória sa tak stáva jedna z možností.

Tým, že si ju hrdinovia vyberú, nedostávajú jednosmerný lístok za všeobjímajúcim vesmírnym šťastím, ale otvára sa pred nimi králičia nora slobody, ale aj nových nástrah. Autorka tak bez príkras servíruje jeden zo scenárov moderného videnia vzťahov, ktorý môže priniesť svoje plody, ale aj toxické slepé uličky.

Komplikovaný vzťahový vzorec tak režisérka aplikuje do spoločnosti, ktorá môže podobnú formu lásky ľahko odsúdiť ale zároveň do nej akosi automaticky aj patrí. Postavy autorka častokrát hádže do nezávideniahodných situácií, ktoré často z drámy skáču až do vyhrotenej komédie.

Selma Vilhunen natočila film, ktorý zabrnká na hodnotovú strunu nejednému konzervatívcovi,no zároveň predstavila veľmi jednoduchú a ľudskú premisu so štipkou až gýčového korenia. Láska si niekedy nevyberá a nesleduje politické a spoločenské škatuľky o tradičných hodnotách a rodinách odliatych z ideologických formičiek. Láska je skrátka láska.

Neljä pientä aikuista (Fínsko, 2023, 122 min.)
Réžia: Selma Vilhunen. Scenár: Selma Vilhunen. Hrajú: Alma Pöysti, Vilhelm Blomgren, Oona Airola, Eero Milonoff, Peter Kanerva, Pietu Wikström, Altamimi Wahab, Joni Sailamaa ...