SLADKÝ ŽIVOT

Tomáš Hoffman produkuje veľmi úspešné komédie a najmä Ženy v behu sa stali českým megahitom aspoň na 10 rokov vopred (a nemali márne čísla ani u nás). Preto je zrejmé, že sa snaží nadviazať na tento kúsok novými komédiami, ktoré síce ležia v jeho tieni, ale stále pokúša dať dokopy partičku viac i menej známych hercov a rozbaliť s nimi nejakú životnú či romantickú šlamastiku znova.

Sladký život dáva do hlavnej úlohy Vladimíra Polívku ako playboya a úspešného hokejistu Rosťu Berana, ktorý má na pohľad všetko: luxusný byt, parádne auto, milenky na počkanie a nedávno získal titul majstra sveta v hokeji. Lenže pri poslednej posteľnej radovánke s vnadnou blondínkou mu akosi vypovedalo srdce a zaskóroval akurát infarkt! Takže ho počkala okamžitá transplantácia srdca a teraz musí bojovať s viacerými výzvami naraz: hokej už hrať nemôže, prašule sú preč, luxusný byt tiež a už ani tie babule sa naňho nestoja rady. A aby toho nebolo málo, srdce mu operovala prísna doktorka, čo na neho vrhá nevrlé pohľady – takže je isté, že niečo s ňou kedysi mal!

Ešteže jeho bývalý manažér a kamoš pred odchodom do USA urobí pár správnych krokov, vybaví pre Rosťu krpatý byt s jednou posteľou, zachráni mu zlatú medailu a dá istú nádej do života. Lenže Rosťa začne riskovať znova a keď zistí, od koho má asi transplantované srdce, začne sa dobývať do domu, kde žila jeho majiteľka a... rysuje sa šanca, že by mohol byť v tejto rodine aj celkom užitočný.

Sladký život nie je na rozdiel od minulých diel Tomáša Hoffmana taká spletitá mozaika a nemá toľko postáv a osudov. Hoci spočiatku sa ich rysuje osem až desať a dali by sa parádne využiť, niektoré prejdú do úzadia ako napríklad manažér Vojta Kotek. Scenár sa výrazne sústredí na Rosťu, v prvej polhodine v maximálnej miere, až takmer nie je priestor pre ostatných. Chce to čas, kým sa začnú odkrývať či budovať ďalšie osudy, lebo minimálne tu potrebujeme absolvovať istú líniu trúchlenia (nebudem prezrádzať u koho a akú) a neskôr nastoliť love story (tú azda odčítate vopred).

Vladimír Polívka tak musí utiahnuť dobrú polovicu filmu sám na svojich pleciach a jeho Rosťa Beran je fakt uveriteľný týpek. Veríte mu jeho úvodnú fazónu sukničkára a neskôr sa naladíte aj na postupné vylepšovanie charakteru. Nie je ešte vo fáze krízy stredného veku, ani prvoplánový hulvát, ale dostane riadne lekcie a začne si uvedomovať pár vecí do života – napríklad čo vôbec dokáže robiť a či by mal randiť so ženami nad 30. Na obe otázky prídu odpovede a nie sú úplne márne.

Trošku horšia situácia nastáva so scenárom, ktorý má miestami dosť naivné či skratkovité momenty. Napríklad v prvej časti hrdina býva a užíva si s milenkami u rodičov, no keď príde o byt, tak sa k nim nevie/nechce vrátiť – a scenár to veľmi nevysvetľuje. Rovnako aj jeho príchod do haciendy k tatkovi Jindřichovi a jeho dcérke je z veľkej časti dielom dvoch náhod (adresa i akceptácia). A keď si dáte ešte dokopy kto je kto, kto má koľko rokov a aké prepojenia by v istých rodinách mohli nastať... môžete si staviť, že do záverečných titulkov aj prídu. Nie sú to vyslovené zlé momenty, akurát dosť odčitateľné.

Napriek tomu ma však Sladký život väčšinu času bavil viac ako iná nedávna komédia Matka na úteku (rovnako s Petrou Hřebíčkovou). Na príklade oboch filmov vidieť, že Sladký život má oveľa lepších hercov, majú čo hrať a hoci scenár má ošúchané momenty, dokáže odhaľovať jednotlivé nitky, občas držať palce hrdinom a bez problémov sa sústrediť aj na to AKO sa hrdinovia dostanú do určitého bodu (ktorý vopred tušíte). To je celkom dobrá vizitka popri tuctoch komédií, ktoré sa k nám z ČR valia.

Herecké výkony sú fakt dobré – Polívka je super, zaberá aj Jan Cina v úlohe narkoleptického tatka, jeho dcérka je kúzelná. Dokonca aj Petra Hřebíčková ťaží z lepšie napísaného scenára a hrá lepšie ako inde. Je azda škoda, že Kotek či Jenovéfa Boková nemajú väčší priestor, ale nevadí.

Sladký život má tradičných 100 minút, počas ktorých tu zabaví, tam dojme a inde málinko prekvapí niektorými kreáciami. Napríklad Polívkovo vykreslenie hokejovej hviezdy a jeho pádu je fakt super. V konečnom zúčtovaní treba rátať, že žáner sa tu výrazne neprepisuje, ale ani neuráža divákov. Jarná jednohubka na daždivé popoludnia a šanca hrať ju až do mája.