TAROT: KARTY SMRTI

V tínendžerských hororoch je čoraz náročnejšie vymyslieť nápad, ako niekam poslať partiu mladistvých a potom ju začať efektne likvidovať. Pred necelou dekádou to skúšali horory so spoločenskými hrami typu Ouija a teraz si v Sony povedali, že majú ešte lepší nápad… chvíľka napätia… čo to tu máme… ááá, tarotové karty, tak s tými by sa dalo čosi vymyslieť.

Takže v cca 17-minútovom prológu uvidíme sedemčlennú partiu zabávať sa v prenajatom dome a keď im dôjde alkohol, zídu do pivnice (už to je porušenie klasického pravidla hororu – nelez do pivnice!) preskúmať potenciálne zásoby. Síce tu žiaden chľast nenájdu, ale rozmanité podivné artefakty a medzi nimi záhadnú škatuľku s kartami. A keďže Haley má skúsenosti s čítaním z tarotu, každému venuje chvíľku pozornosti, konkrétnu kartu s bubákom a veštbu s indíciami.

Strih! Výlet skončil, vraciame sa naspäť do reality. Štyri dievčatá a traja chlapci sa rozlúčia, každý smeruje do svojho domova: domy, byty, intráky. A netrvá dlho, aby sa začala plniť veštba: neberie ohľad na poradie, berie si mladých postupne a vždy je zosúladená s indíciami. Dokonca aj tvár vykonávateľa pasuje k vybranej karte. Sú to démoni? Duchovia? Alebo jedna entita, ktorá na seba prebera rôzne podoby?

Tarot má vskutku dobrú ideu a sami čakáte, ako ju dokáže rozvinúť. Lenže po ako-tak ucapanom prológu príde akurát séria lacných vrážd. Vyzerá to asi tak, že obeť príde na miesto popravy, začne sa odohrávať čosi nekalé (napríklad pri tej prvej sa čuduje dievčina, prečo spadol z podkrovia rebrík, tak s ním bude šermovať a nejako sa jej to vypomstí – a to všetko za slov, že si mala dať pozor…) a potom je už otázka času, kedy sa spustí trošku mučenia, naháňanie tínendžera a finálna poprava so šplechotom krvi.

Našťastie, nemusíte si pamätať veštbu z intra, autori vám ju opakujú počas exekúcie či trpenia. Na jednej strane je to fajn, ale na druhej… nie je to presvedčivé, skôr otrocké sledovanie. Dal sa využiť iný flashback? Alebo prepojiť veštbu a vraždu inak? Ťažko povedať, a tak sa sústredíte skôr na vraždy, ktoré tiež po čase ukážu nižšiu mieru invencie – v jednej sa iba neveriaco pozeráte, že v istej chodbe hučí podozrivé svetlo a blíži sa ku svojej obeti… až je to miestami smiešne, nie napínavé. Cítiť z toho nízky rozpočet, lacné triky, ale aj bezradnosť ako natočiť napínavú sekvenciu.

Sony filmy majú aspoň parádne namixovaný surround zvuk, tak aj pri spomínanej vražde prežijete s obeťou jej neistotu, otáčanie, hľadanie čohosi podozrivého a funguje to. To je aj jeden z dôvodov, prečo ísť na film do kina, lebo doma si asi podobný setup neužijete. Horšie to je s ďalšími aspektmi vrátane hľadania identity zla/páchateľa, ktoré sa na hrdinov rúti. Ani tu však horor nesklame a zhruba po hodine expozície ukáže štart vyčíňania – nejde o nič svetoborné, ale do kontextu to vlastne zapadne a odrazí sa aspoň do veľkého finale. Teda veľkého… aspoň na pomery tohto filmu za pár šupov. Každopádne, štruktúra je funkčná, akurát druhá tretina sa ukáže byť paradoxne najnudnejšia, zatiaľ čo tu by vás mal film najviac baviť.

Herecké výkony sú ledva priemerné – nečakajú vás úplne typické vnadné krásky či svalnatí quarterbackovia, ale našiel sa priestor pre tínendžerský štandard. Pár fanúšikov možno poteší Jacob Batalon (kamoš Spideyho z poslednej trilógie) a ani ten nie je využitý naplno – niekoľko vtipov, situácií a to je všetko.

Finálny pocit z Tarotu je vlastne… sčasti premárnená príležitosť. Možno sa nápad nedal lepšie využiť a bol až príliš jednoduchý. Ale zase poznáme aj horory so slabšou ideou a lepším spracovaním. Ešteže trvá sotva 91 minút, čo tiež potvrdzuje, že na úspornom priestore sa poskladalo pár vrážd, jedno odhalenie a málinko bizarný záver.

Tarot (USA / Srbsko, 2024, 92 min.)
Réžia: Spenser Cohen, Anna Halberg. Scenár: Spenser Cohen, Anna Halberg, Nicholas Adams. Hrajú: Harriet Slater, Adain Bradley, Jacob Batalon, Avantika, Humberly González, Wolfgang Novogratz, Larsen Thompson, Olwen Fouéré, Alan Wells, Anna Halberg ...