HAIKYUU!! THE DUMPSTER BATTLE |
HAIKYUU!! THE DUMPSTER BATTLE |
Na prvý pohľad sa to nezdá, ale za posledných šesť mesiacov sa nám do slovenských kin dostala netradične veľká dávka japonskej produkcie. Od oscarovej dvojice Godzilla Minus One & Chlapec a volavka sa našiel priestor aj pre Demon Slayera, perfektnú drámu Dokonalé dni (tiež oscarová nominácia), retrospektívu niektorých filmov štúdia Ghibli a aj limitované vecičky ako Spy x Family. Kto má chuť objavovať zákutia japonskej kultúry, má viac šancí ako po minulé roky.
Niektoré diela je ťažké recenzovať, lebo slúžia ako kulminácia dlhých sérií anime seriálov alebo medzikrok medzi sezónami (resp. obsahujú dve-tri časti). To, že sú Japonci posadnutí rôznymi športami a dokážu ich spracovať do podoby videohry či filmov, fanúšikovia dobre poznajú. Stačí sa pozrieť na uchopenie futbalu cez Inazuma Eleven – športová videoherná séria s perfektným príbehom začala na staručkom Nintendo DS, aby sa neskôr dostala na ďalšie platformy a vznikli aj manga či anime rozšírenia.
Haikyu sa zaoberá volejbalom a je to druhý najnavštevovanejší film tohto roka v Japonsku. Celý film sa zaoberá megazápasom (preto podtitul Dumpster Battle), veľkým prestížnym finále, do ktoreho nastúpia aj odvekí rivali. Niektorí figurujú v jednom tíme a snažia sa prekonať svoje nedostatky, iní sú v konkurenčnom a je nesmierne náročné čítať ich hru alebo pochopiť taktiku.
Áno, gro filmu je jediný zápas, z ktorého potom odskakujeme pomocou rozličných flashbackov do menších scén, kde sa ukáže spojitosť postáv, ich minulé sľuby či osudové konverzácie. Na začiatku vám síce hlas predstaví všetkých zúčastnených, ale v takom guľometnom tempe ani nestačíte sledovať, že kto je kto. Aby to nebolo jednoduché, postavy sa na seba dosť podobajú (plus/mínus účes či pár výrazov mimiky), takže kto ich nepozná z anime či mangy, prvú polovicu bude viac-menej identifikovať kto je kto.
Ešteže majú odlišné dresy! Hoci sa orientujete podľa toho, že hrajú červení proti oranžovým, stále je to málo na zaradenie postáv. Sú momenty, kedy som už na identifikáciu rezignoval a vstrebával dianie na plátne, čo je jeden vydretý zápas hraný na viac setov. Nechýbajú rozličné fintičky, sústredenia, taktiky, umiestňovanie lopty – ale nebojte sa, žiadne arkádové prvky typu volejbalka sa zmení na fireball a vypáli súperovi polovicu ihriska.
Výhoda filmu je, že má iba 85 minút a po počiatočnom predstavení naberie celkom rýchly spád. Lebo na jednej strane odsýpa aj zápas, kde si môžete vybrať jednu stranu a držať jej palce, na druhej takmer každá postava dostane určitý priestor, lepšie predstavenie a začnete sa orientovať. Neplatí tu rozdelenie na dobrých a zlých, tímy sú maximálne vyrovnané a v každom nájdete pár zaujímavých postáv a ich históriu.
Zameranie sa na samotný zápas, myšlienky ťažkého tréningu, láske k športu (a volejbalu), snaha vyhrať, aj umenie prehrať, sú to lepšie, čo film ponúka popri množstve postáv. Neustále zaznieva aj téma rivality, ktorá je zobrazená na viacerých úrovniach vrátane hráčov, trénerov či divákov. Celkom dobre vypáli záver filmu či epilóg s ďalšími posolstvami (a nechýba ani potitulková scéna).
Napriek tomu cítiť, že film si užijú najmä znalci predlohy a fanúšikovia. Nováčikovi to budú mať nesmierne ťažké a aj nejeden milovník anime môjho formátu dáva tentokrát nižšie hodnotenia. Neprehľadnosť postáv, absencia silnejšieho deja (je to fakt jeden veľký zápas s odbočkami) a najmä tieň nedávnej perfektnej drámy Luca Guadagnina zahatali cestu k lepšiemu skóre. Tam, kde Súperi vynikajúco vykreslili pár postáv, zápas ich života i dopad rozhodnutí (nehovoriac o skvelej kamere a soundtracku), tu Haikyu dodá síce japonský štandard, ale pomerne plochý a akurát na jedno pozretie.
Haikyû!! Gomi Suteba no Kessen (Japonsko, 2024, 85 min.)
Réžia: Susumu Mitsunaka. Scenár: Haruichi Furudate, Susumu Mitsunaka. Hrajú: Ayumu Murase, Kaito Ishikawa, Yûki Kaji ...