V HLAVE 2 |
V HLAVE 2 |
Prvý diel V hlave vyšiel pred deviatimi rokmi a doteraz dumám, či deviatka pre tento film nebolo predsa len málo. Bola to rarita na mnohých úrovniach: v hlavnej roli namiesto astronauta, kovboja či autíčka bolo malé dievča. Ba čo viac, veľká časť filmu sa vlastne odohrávala v jej hlave a Pixar sa podujal na abstraktnú misiu: vysvetliť nám ako fungujú naše emócie a aký majú dopad na naše konanie (a aj naopak).
Jednotka končí v momente, keď má hrdinka Riley 12 rokov a rečníckou otázkou, čo sa môže stať. Teasing sme si ž zažili pri spomínanej prerábke konzoly – príde veľké tlačidlo puberta a teraz sa rozbehne naplno. Riley má už 13, hokeju prepadla naplno, no puberte ešte viac. Takže nie je núdza o výbuchy emócií priamo pred rodičmi alebo kamarátkami – a to sa má aktuálne zúčastniť trojdňového hokejového kempu, kde chce pôsobiť čo najlepšie, vybojovať si miestenku do lepšieho tímu a začať makať na svojej budúcnosti.
Tam v hlave nemôže byť väčší chaos. Pätica emócií najprv bojuje s tým, že nová konzola je akosi citlivejšia na hocijaký, aj letmý dotyk – raz sa pustí Riley do plaču, inokedy má výbuch hnevu, potom sa sťažuje na svoj pach. Skrátka nevídané veci v živote. A do toho sa tu objavuje nová oranžová bytôstka menom Úzkosť. Tá vedie novú skupinu emócií, ktoré sa tu usalašili naplno: došla aj Závisť, Nuda či Trapas, no práve líderka Úzkosť dostane skvostný nápad, že starých emócií sa treba zbaviť. A navyše sa odhodlá začať pretvárať aj samotný charakter Riley, čo začne mať dosah na najbližšie udalosti.
Je výborné vidieť, že autori postupne pracujú na postave Riley a veľkú výzvu v podobe štartu puberty si už nechali na druhý diel. Tá totiž prináša väčšie výzvy ako iba pridanie pár ďalších emócií – je to razantný mix životných zmien, ktoré sa opäť dotknú aj bežného života dievčaťa. Síce sa nesťahujú do iného mesta, ale sú tu náznaky zlomov, ktoré môžu Riley poriadne zamávať. V civilnom svete sa na pohľad neservírujú šajby ako minule, no možná strata kamarátok či boj o nové je v tomto veku významná. A hoci gro diania zoberie trojdňový hokejový kemp, aj na ňom môžu prísť rozmanité chvíle, kde sa emócie prejavia naplno.
Takže čo je nové v hlave? Nuž pätica emócií už nestačí, hoci na začiatku vidíme fajn repete s kvintetom, je to súbor nových emócií, ktoré sa chcú prejaviť naplno. Trapas je možno len taký ťuťmák do počtu, ale to sa mu nedajú uprieť sympatie. Nuda nonšalantne prepláva väčšinou deja, ale pozor keď stlačí mód sarkazmus, to sa ešte len začnú parádne scény (niektoré ťažko preložiteľné, viď. vznik priepasti). Závisť má pár dobrých chvíľ, no Úzkosť je skvelá na všetkých frontoch. Nie iba animáciou bizarnej oranžovej postavičky, u ktorej sa tvorcovia parádne vybláznili, ale aj fungovaním až v posadnutom móde vytvárania predstáv situácii, aké by mohli nastať. Skvelá scéna projekcií desiatok výsledkov, ktoré nedajú Riley späť, je vymyslená skvelo! (Sami dospelí si možno uvedomia, čo sa im v hlave deje pred ťažkým pohovorom či štátnicou.)
Možno budú niektorí namietať, či nemala byť Úzkosť poňatá inak. Pre 13-ročné dievča v hokejovom tábore ide o rozhodne skvelú voľbu, ktorá ju núti robiť nečakané veci či ísť proti svojmu presvedčeniu. Ale aj to je jasne vysvetlené aktuálnym dianím v hlave, kde sa opäť časť odohráva za hlavnou konzolou, no zase nás počká aj výlet do podvedomia, trezoru odložených spomienok či iných zákutí. Zažijeme tu navyše centrum pod vankúšmi, čo chrlí obavy na počkanie, búrku nápadov či lavínu spomienok.
Azda najlepším elementom je budovanie osobnosti, o ktorú sa urputne bojuje v druhej polovici. Je to skvelý prvok – no Pixar neváha vložiť aj úplne bláznivé chobotinky ako postavu Ľadvinka či počítačového avatara Lancea (má blízko k JRPG hrdinom z Final Fantasy), ktoré majú aj dokonca inú animáciu: jeden je akoby z ručnej animácie, druhý z videohry PS2 generácie.
Keď sa pozriete na dianie z diaľky, je neuveriteľné, že Pixar sa stále drží na abstraktnej vlne a na nej tvorí dobrodružstvo emócií v zákutiach mysle: podvedomie, odložené spomienky, osobnosť či otázka prístupu ku situáciám (Radosť vám ukáže, prečo v hlave ostávajú najmä pozitívne – a ako sa odhadzujú tie nepríjemné). Áno, už vás to možno neohúri ako jednotka pred necelou dekádou, no stále je to taký vzácny animák, čo sa nebojí vážnych situácií, podstatných vecí, životných zmien či menších lekcií z výchovy a života s pubertou. To sú obrovské devízy, ktoré vám nedoručí žiaden béčkový animák či iná konkurencia.
V tom smere ide o návrat k Pixaru ako lusk. Naposledy sa síce snažil kúsok Keď sa červenám, no V hlave má výhodu, že je prístupnejší, bohatší a otvára až zásadné témy. Funguje pre detského diváka, miestami ešte viac pre dospelého, ktorý si uvedomí na príklade 13-ročnej Riley a jej rodičov viaceré životné pravdy.
Inak slovenská verzia nie je vôbec márna, práve naopak, pochválim aj slovenský dabing. Monika Hilmerová si odkrútila obrovskú porciu dialógov, no vštepila Radosti skvelý hlas. Mnohé emócie sú rovnako dabované, no pribudli aj nové – presvedčivá je Alena Pajtinková ako Úzkosť. A Grétka Luprichová si len dva týždne po veľkej porcii hrdinky v Imaginárnych priateľov strihla ďalšiu tínendžérsku hrdinku.
PS – Film sa premieta vo viacerých formátoch, z prémiových vyčnieva 4DX. Najčastejšie využitým prvkom je pohyb sedadiel – drobný, keď sa vezieme v aute, stredný pri nakláňaní nad priepasť či zmenu kamery alebo až výrazný pri akčných sekvenciách typu búrka alebo lavína nápadov. Pri zábleskoch sa využíva svetlo kinosály (blikanie prišlo aj pri búrke), pár ráz sa objavila aj para. Vody nie je príliš veľa, lebo tu nemá toľko scén, čo by ju nasadili. Celkom dobre zaberá vietor a vôňa, ktoré dodávajú niektorým chvíľam ďalší vnem. Rozdiel v intenzite je veľmi výrazný: pri top dynamických sekvenciách idú efekty naplno, no pri dialógoch sú skôr mierne, občas sa s vami natočí kamera.
Inside Out 2 (USA / Japonsko, 2024, 96 min.)
Réžia: Kelsey Mann. Scenár: Meg LeFauve, Dave Holstein, Kelsey Mann. V slovenskom znení: Monika Hilmerová, Kristína Turjanová, Peter Kollárik, Roman Pomajbo, Helena Geregová, Alena Pajtinková, Lenka Libjaková, Michaela Šaleková, Gréta Luprichová, Natália Baloghová, Judita Bílá, Martin Hronský, Andrea Somorovská, Miro Jaroš, Simon Kopunec a iní...