ZÁPISNÍK ALKOHOLIČKY

Pred šiestimi rokmi priniesol Dan Svátek drámu podľa predlohy Josefa Formánka Úsmevy smutných mužov o probléme alkoholizmu a partii chlapíkov, ktorí sa mu pokúšajú odolať. Bol to miestami depresívny kúsok a zameral sa iba na jedno pohlavie. O šesť rokov neskôr sa ide na závislosť od alkoholu pozrieť znova, no adaptuje úplne iný materiál: blogy a zápisníky Michaely Duffkovej.

Pomer žien sužovaných alkoholizmom sa zvyšuje a tento film nám ukazuje jednu z cieľových skupín, ktorá mu môže ľahko prepadnúť. Žena na materskej je ľahká korisť: dlhé hodiny samoty, stres z výchovy dieťaťa, neustála rutina a minimálny kontakt s okolím, najmä ak žije na dedine či malomeste. A presne toto sa stáva Míši – láska s Ondrejom sa rýchlo pretavila v tehotenstvo, ale na vlastné bývanie už nevyšlo, takže ju čaká vrchné poschodie v dome u svokrovcov. Tlak z neustáleho napomínania či kontroly neustáva; svokra to možno nemyslí zle, no tým, že má syna po ruke, chce mu vyhovieť a oberá o body vlastnú nevestu...

Film má akoby dva štarty: nádherné zábery na fľašku šampanského či poháriky s jahôdkou pôsobia luxusne. Rýchly strih a nastúpi atmosférické intro so slovenským hitom Kde si včera bol i jarmokom v pozadí. To je začiatočná čiara oboch partnerov: dôjdu neskoro a relatívne pod parou na prvú návštevu. Lenže zatiaľ čo Ondra každodenne dochádza do Prahy a na pivko sotva pomyslí, Míša to má doma ťažšie. Kľúčový sa zdá byť moment na svadbe, kedy Míša mieša tvrdý alkohol s bublinkami a skončí namol v detskom domčeku (to precitnú viacerí), no to je ešte menší výjav a na pravidelné popíjanie si musíme počkať. Netrvá to dlho a prídu nákupy alkoholu v akcii, prelievania do nealko fľašiek či popíjania z hrnčeka na čaj... prakticky celý deň. Ondra sa nestačí čudovať a na prvé nehody si nemusíme dlho počkať.

Zápisnik alkoholičky je rozdelený na päť kapitol a je zrejmé, aká odysea nás čaká: cesta k alkoholizmu nie je žiadny tobogán, ale skôr maratón, kde sa zvyšujú dávky a výkony. Hoci prídu prvé signály a hádky, Ondra dlho stav akceptuje – horšie sú momenty, kedy môže ísť o život malého, Míša odpadá či sa trasie po ťažkej noci. Svokrovcom dochádza trpezlivosť a majú v tom jasno (je to alkoholička!), do toho obvinenia z krádeže vínka (potrebovala som ho na varenie). Hlboká je cesta do priepasti – ale ako sa z nej dostať von?

Na filme sa dajú nájsť viacere pozitíva a nie je to iba púť alkoholičky. Je tu nádherná ukážka rozpadu vzťahu, kde on sa snaží, ona odoláva, prídu fázy, kedy sa karta obráti. Ale civilné scény hádok sú autenticky točené bez príkras či ticha: Míša s Ondrom sa rafajú v miestnosti bez dverí, tam dole svokrovci kukajú telku či hrá naplno rádio. Alebo ten moment, kedy si Míša prejde odvykačkou a myslí si, že obnoví vzťah akoby na počkanie – ona je čistá, pripravená, odhodlaná, no netuší koľko škody musela vstrebať druhá strana. Ten vzájomný vzťah ústredných protagonistov má miestami väčšiu váhu i náboj ako alkoholizmus.

Ale to neznamená, že sa pri ňom nedočkáme silných momentov: loganie z fľašky, triašky, záchvaty, čoraz väčšie či častejšie dávky či letmé návštevy prvých doktorov len naoko (aby sa po návrate dalo ďalej piť). Je tu aj séria flashbackov, ktorá ukazuje detstvo Míšy a jej otec alkoholik tiež nastúpi na scéne a neváha si dať pivko, aj keď je to zakázané. Nedá sa skrátka odolať. No autori sa vyhli aj očakávaným momentom – nie je tu podstatné koľko Míša pije a v akých dávkach ako postupná apatia, úpadok osobnosti, beznádej okolia. Čo robiť s milovanou osobou, ktorá prepadá až do sebadeštrukcie? A zároveň sú scény natočené napínavo, takže tŕpnete, kedy príde nehoda, pád, záchvat či aspoň ďalšia šanca sa strieskať.

Na druhej strane filmu do výbornej roviny čosi chýba. Miestami pôsobí trošku skratkovito alebo ako séria kapitol, čo je dané azda predlohou. Niekedy skočíme vpred k inej udalosti – má to sčasti výhodu absencie hluchých miest a 90 minút stopáže stačí. Potom sú tu čiernobiele resp. filtrom potiahnuté vízie vystupujúce počas alkoholického opojenia Míši – nie sú márne natočené, ale rýchlo sa opakujú. Snaha rozprávať cez ne akoby ďalšiu líniu okrem istého stretu s príbuzným nie je úplne jasná. A napokon sú tu občas nesediace postsynchróny, čo v takto zručne natočenom filme ani nečakáte.

Bez debát však treba chváliť herecké výkony na viacerých postoch. Tereza Ramba tu ťahá 90% filmu a nie je možné, aby za tento výkon nedostala nomináciu na Českého leva – postave Míši sa totálne odovzdala. Aj Miloslav Konig je milým prekvapením a duo Barbara Lukešová-Miroslav Hanuš nemôže byť odlišnejšie. Špeciálne Hanuš mi imponuje vrátane toho ako alkoholizmus prehliada a jedinú reakciu vykreše pri jednom momente nárazu do auta (čo podčiarkuje jeho priority).

Zápisník alkoholičky je film, ktorý vstupuje do kín s náročnou témou i posolstvom. V čase, keď počet žien závislých od alkoholu stúpa a nie je ľahké ich niekedy nájsť, vám ukazuje príbeh ženy, ktorá sa ponorila a aj dokázala vrátiť. A možno vám cez niektoré symptómy otvorí oči a pomôže nájsť ľudí v okolí, čo môžu byť na tom podobne...

Zápisník alkoholičky (ČR, 2024, 90 min.)
Réžia: Dan Svátek. Scenár: Michaela Duffková. Hrajú: Tereza Ramba, Miloslav König, Martin Finger, Miroslav Hanuš, Jan Plouhar, Oskar Hes, Simonetta Hladká, Barbara Lukešová, Josef Formánek